SME
Piatok, 30. júl, 2021 | Meniny má LibušaKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Prečo je liberalizmus zo svojej povahy nejednoznačný?

Rémi Brague a kritika liberalizmu.

Vypočujte si podcast

Liberalizmus je svetonázorová pozícia, ktorej najväčšou a centrálnou hodnotou je sloboda. O akú slobodu ale ide? Slobodu od čoho a konkrétne slobodu pre čo? Ide o slobodu, ktorá je prostriedkom k nejakému osobnému či spoločenskému dobru a teda cieľu, alebo ide naopak o slobodu ako ustavičný proces bezcieľneho oslobodzovania sa? Inými slovami, je sloboda cieľ sám o sebe?

V dnešnej dávke chcem priblížiť niekoľko podnetných myšlienok francúzskeho historika filozofie Rémi Braguea, ktorý o tejto problematike uvažuje. Ich zdrojom je jeho harvardská prednáška z 2018 a link na celú jeho prednášku aj s krátkym Q&A nájdete v popise tejto dávky.

Keď som rozmýšľal nad nadpisom tejto dávky, chodili mi hlavou aj tieto alternatívy: „Pokus o kritiku liberalizmu“ alebo „Problematizácie konceptu liberalizmu“.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto alternatívy by jasnejšie predznačovali, že prednáška profesora Braguea je voči liberalizmu kritická, ale súčasne by boli zavádzajúce, keďže jeho kritika nejde ani tak smerom k liberalizmu ako celku a skôr kritizuje istý druh slobody, ktorý súčasný liberalizmus podľa neho definuje. Ako sám hovorí v úvode svojej prednášky, hlavný problém s liberalizmom je ten, že tento izmus je hrozne nejednoznačný a tým pádom sa môže stať, že ho jedni milujú a druhí nenávidia.

Ak povieme, že liberalizmus je filozofická pozícia, ktorá vidí slobodu jednotlivca ako nadradenú dobru spoločnosti, automaticky sa otvára otázka, čo je to „sloboda“, na ktorú má jednotlivec toto nepopierateľné právo? Čo je jej obsahom? Bola tu ako hodnota vždy? Ide o modernú koncepciu či civilizačný fenomén? Je to stará a vyvíjajúca sa kultúrna hodnota alebo je súčasné chápanie slobody zásadne odlišné, nové a prelomové?

Skryť Vypnúť reklamu

Kvôli nejednoznačnosti liberalizmu sa tak Brague vydáva na historickú analýzu či lepšie povedané genealógiu slobody a hneď úvodom je možné sumarizovať dve jeho základné tézy.

Po prvé, súčasné chápanie slobody, ktoré dáva liberalizmu jeho obsah, je podľa neho nové, i keď rôzne časti to tejto skladačky sa dajú nájsť naprieč dejinami.

Polohumorne spomína sv. Pavla a jeho citáciu, že človek je oslobodený pre slobodu, čo je formula či vzorec, ktorým je definované moderné chápanie slobody a to nás vedie k druhej téze.

Druhá téza je o definícii slobody. Antické Grécko sa konceptom osobnej slobody veľmi nezapodievalo, k čomu sa o chvíľu dostanem, a sloboda bola pred modernitou, teda pred Francúzskou revolúciou, chápaná akosi automaticky ako prostriedok umožňujúci istý cieľ, nejaké dobro. Zmena ktorá nastala je to, že moderné vnímanie slobody ju vysvetľuje nie ako prostriedok ale ako cieľ.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto dve tézy chcú byť iba prvotným zarámcovaním Bragueho prednášky a poďme sa teraz bližšie pozrieť na viacero s nimi súvisiacich myšlienok.

Sloboda ako oslobodzovanie sa

Z toho čo bolo povedané už asi tušíte, že podľa Braguea sa dá liberalizmus definovať ako svetonázor, ideológia či spoločenská filozofie, ktorá vníma slobodu ako cieľ. Spoločnosť by mala byť usporiadaná a riadená tak, aby sme ju mohli nazvať občianskou (z latinské „civil“, základ slova civilizovaný) a bude tomu tak jedine pod podmienkou, že spoločnosť bude zaručovať slobodu každého jednotlivca. Sloboda jednotlivca a nie celospoločenské dobro sú cieľom štátu.

Inými slovami, štát ako občianska spoločnosť nemá ako cieľ dobrý život občanov, ale slobodný život občanov.

Toto chápanie slobody tu ale nebolo vždy a cestu k nemu vydláždili myslitelia ako Thomas Hobbes, Baruch Spinoza či David Hume. Brague zdôrazňuje, že koncept osobnej slobody nájdeme len zriedkavo vo filozofii antických Grékov a ich slovo eleúthería (ελευθερία), ktoré môžeme preložiť ako sloboda, bolo primárne politickým a teda spoločenským fenoménom. Slobodný človek, eleútheros (ἐλεύθερος) je definovaný ako opak otroka, doulos (δοῦλος), a pod slobodou sa teda rozumie možnosť užívať si práva, ktoré plynú zo štatútu občianstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Postupný posun k chápaniu slobody ako slobodného konania jednotlivca nachádzame podľa Braguea až v 3. st. u neoplatonického filozofia Plotinosa, ktorý ale stále interpretuje slobodu ako slobodu pre dobro a výrazne až u sv. Augustína, ktorý nasleduje interpretačnú líniu sv. Pavla.

Zlom v chápaní slobody nielen ako osobnej, ale už nie ako prostriedku ale cieľa nastáva v modernite a Brague ilustruje toto nové chápanie cez výrok, ktorý sa mylne pripisuje nemeckému filozofovi Fichtemu. Výrok znie nasledovne: „Byť slobodný nič neznamená; ale stávanie sa slobodným, to je božské.“ Zastavme sa pri tomto výroku, keďže je zdrojom veľmi podnetných myšlienok týkajúcich sa Brageovho chápania liberalizmu.

V prednáške hovorí, že namiesto slobody by sme mali skôr hovoriť o oslobodení či oslobodzovaní; namiesto freedom o liberation. Povedané trochu kostrbato, sloboda má viesť k oslobodeniu a to predpokladá nekončiaci proces ustavičného oslobodzovania od vždy nového útlaku. Brague si tu pomáha niekoľkými myšlienkami americko-britského spisovateľa a básnika T. S. Eliota, ktorý vníma tento druh slobody ako oslobodzovania nasledovne. Oslobodzovanie neznamená nahromadenie energie, ktorá môže byť potom na niečo použitá, ale dôraz je tu na uvoľnenie energie. Táto sloboda nehľadí na miesto, kam chce prísť, na destináciu, ale definuje sa cez východiskovú pozíciu. Povedané ešte raz, moderné chápanie slobody nie je o smere, ktorým slobodný človek kráča, ale o tom, že kráča od neslobody. Sloboda nie je nádychom pred konaním, ale výdychom po ňom. Sloboda, zakončuje túto myšlienkovú niť Brague, je synonymická s otvorenosťou, čo vníma ako veľmi modernú interpretáciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Hobbes vs Aristoteles

Vráťme sa ešte raz k spomínanému výroku a interpretujme ho cez rozdielne chápanie slobody Thomasa Hobbesa a Aristotela. Výrok znel: „Byť slobodný nič neznamená; ale stávanie sa slobodným, to je božské“ a interpretujme si ho teraz pred prizmu moci.

Brague tvrdí, že je veľmi užitočné pripomenúť si Aristotelovo rozlíšenie medzi dunamis (δύναμις) a energeia (ενέργεια). Tie sa zvyknú prekladať ako rozdiel medzi potencialitou a aktualitou, možnosťou a realizáciou, ale Brague ich chápe ako dva významy slova moc, z anglické power. Podľa Hobbesa, ktorý slávne povedal, že štátny Leviatan nás ochráni pred vojnou všetkým proti všetkým a že život je každopádne strašný, krutý a krátky („nasty, brutish and short“), tak Hobbes vnímal slobodu ako ľudskú túžbu po moci. Akej ale moci? Nie energeia, ale dunamis, a teda moci ako potencialite a nie realizácii. Moc je na stále oslobodzovanie sa a nie na dosiahnutie Sokratovského dobrého života a tento proces ustavičného oslobodzovanie sa od stále nových a nových opresií a otroctiev, spoločenských alebo psychologických, je asi niečo, čo by sme mohli nazvať dobrým životom.

Skryť Vypnúť reklamu

Brague dáva tento pohľad do kontradištinkcie s Aristotelom, ktorý vníma slobodu už spomínaním antickým spôsobom, pri ktorom bolo o nej samozrejmé hovoriť ako o slobode pre dobro, teda dobrý život. Ak Hobbes vnímal slobodu ako ľudskú túžbu po moci a moc chápal ako dunamis, pre Aristotela je sloboda ľudská túžba po moci v zmysle energeia. Energeia som síce preložil ako aktualizácia či realizácia, ale hodí sa v tomto bode pripomenúť Aristotelov koncept šťastia, eudaimonia (εὐδαιμονία), ktorý sa môže preložiť aj slovom seba-realizácia a v angličtine sa obrazotvorne tlmočí slovom flourishing. Šťastie, ľudská seba-realizácia, je metaforicky podobná procesu vývinu a rastu rastliny, z anglického flourish čo znamená prekvitať, dobre sa dariť, prosperovať. Aristotelova sloboda je tak slobodou pre dobrý život, ktorým je šťastie a tým je seba-realizovaný ľudský život; teda aktualizovaný ľudský potenciál — od dunamis k energeia.

Skryť Vypnúť reklamu

Táto komparatívna odbočka pre Braguea slúži k lepšiemu chápaniu liberalizmu, ktorý vystihuje náš výrok, že „byť slobodný nič neznamená; ale stávanie sa slobodným, to je božské“. Ak sa to pozrieme cez prizmu moci a jej odlišného chápania u Hobbesa a Aristotela, Hobbesova sloboda ide ruka v ruke s týmto citátom. Dunamis je tou slobodou, po ktorej túžime a nie energeia; slobodu chcem pre slobodu samu a nie pre dosiahnutie dobrého života. Prečo chcem byť slobodný? Pretože sloboda je dobrá. A prečo je sloboda dobrá? Pretože mi umožňuje byť slobodným. Ale prečo chcem byť slobodným? Pretože nechcem byť neslobodným.

Záverom chcem priniesť ešte jednu myšlienku z Bragueovej prednášky a len chcem upozorniť, že dnešná dávka samozrejme nie je sumarizáciou celej prednášky. Či už s Brageovou genealógiou slobody súhlasíte alebo nie, pre doplnenie mnohých chýbajúcich prepojení, záveroch a detailov si ju určite vypočujte celú a link je v popise dávky.

Skryť Vypnúť reklamu

Syzifos a jeho slobodný kameň

Záverečná myšlienka ohľadne liberalizmu a jeho slobody sa týka toho, čo by som mohol nazvať ako rozdiel medzi užším a širším chápaním slobody — a asi tušíte, že Bragueova kritika je smerovaná na limitované vnímanie našej slobody v rámci liberalizmu. Čo pod tým presne myslí?

Tvrdí, že ak je sloboda cieľom samým o sebe, žiadne autentické ľudské konanie nie je možné a náš život je len ustavičnou reakciou. Rozbime si toto tvrdenia na drobné. Podľa Braguea toto úzke vnímanie slobody limituje náš skutok/konanie na aktivitu/aktivizovanie sa a na spoločenskej úrovni sa vládnutie mení na manažovanie. Čo pod tým presne myslí?

V úvode som síce profesora Rémi Braguea predstavil ako historika filozofie, jeho špecializácie je ale na stredovekú filozofiou a to komparatívne na kresťanskú, židovskú a moslimskú filozofiu. S nástupom René Descartesa, Thomasa Hobbesa či Francúzskej revolúcie postupne stredovek vystriedala modernita a je len určite správe pozorovať, že Brague popri svojej kritike modernej slobody ponúka aktualizovaný návrat k jej pred-modernému chápaniu, čo ste z jeho doterajších myšlienok určite vybadali.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak sa pozrieme na stredovekú filozofiu a teóriu ľudského skutku, a to robíme z cieľom toho, aby sme pochopili, prečo Brague rozlišuje medzi skutkom a aktivitou a prečo hovorí o neautentickom ľudskom konaní v rámci modernity, v skratke musíme vedieť toto. Dobré konanie bolo konanie samozrejme slobodné, ale hlavne to, ktoré bolo vybrané a realizované pre dobrý cieľ a moja sloboda konať bola chápaná v rámci slob ody konať pre dobrý cieľ. Modernita, ako už Brague vysvetlil, prijala koncept slobody, ktorá nesleduje žiadne dobro ako cieľ, a tým pádom je moja sloboda konať chápaná v rámci slobody konať pre slobodu. Čo sa pod tým presne myslí?

Zjednodušene povedané, sloboda konať pre slobodu nás vovádza do dialektického vzťahu tézy, antitézy a syntézy, kde tézou je moja súčasná nestála sloboda, antitézou nové súčasné ohrozenie mojej slobody a syntézou nová dočasná nestála sloboda. Viac o tejto Heglovej dialektike sa dopočujete v mojej 205. dávke, ale pointa je táto. Zúžené chápanie slobody ako cieľa samého o sebe vedie k začarovanému kruhu neustáleho reaktívneho konania. Reťaz mojich rozhodnutí a konania nesmerujú k nejakému konečnému cieľu, ktorým môže byť či už moje osobné šťastie či šťastie mojej lokálnej či globálnej občianskej komunity. Práve naopak, som akoby Syzifos tlačiaci balvan. Akonáhle prídem na vrch kopca a dosiahnem slobodu, balvan sa zrúti opäť nadol, pretože sa objaví ďalšia potenciálna či reálna hrozba mojej slobody a proces oslobodzovania sa sa musí začať odznova.

Skryť Vypnúť reklamu

Ponúka podľa vás liberalizmus toto úzke a absurdné chápanie slobody? Napíšte mi do akej miery s Brageom súhlasíte alebo nesúhlasíte, ale keď už hovoríme o Syzifovi, francúzsky existencialista, autor eseje „Mýtus o Syzifovi“ a koncepčný otec absurdity, Albert Camus by nám na koniec odporučil len jedno: aj napriek absurdnosti jeho života, Syzifa si musíme predstaviť šťastného.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Rémi Brague, „Made Free for Freedom“ (2018)

Rémi Brague, „What Went Wrong with Modernity?“ (2021)

Rémi Brague, Podstata člověka (2017)

Rémi Brague, Kotvy na nebesích: Metafyzická základna života (2019)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Boris Kollár počas tlačovej konferencie Sme rodina.

Bratislava sa ako jediná priblíži k 70-percentnej zaočkovanosti.


17 h
Jakub Grigar

Sledujte online letnú olympiádu.


Sportnet a 1 ďalší 9 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Najmä hrude odhaľujú muži politici na celom svete.


a 1 ďalší 9 h

Neprehliadnite tiež

Čierne diery so strednou hmotnosťou môžu byť sto- až stotisíckrát hmotnejšie ako Slnko. Na zábere je guľová hviezdokopa Mayall II, v ktorej sa podobná čierna diera môže nachádzať.

Bádatelia študovali röntgenové žiarenie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie.


TASR 10 h
Ruský multifunkčný laboratórny modul Nauka.

Modul vyniesla do vesmíru raketa Proton-M.


TASR 16 h
Vizualizácia mriežky grafénu, ktorá je tvorená zo šesťuholníkov z atómov uhlíka.

Autor správy pôsobí v oblasti poľnohospodárstva.


16 h

Kritický hlas z vnútra treba riešiť.


17 h