SME
Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Dávna DNA potvrdila bežné miešanie sapientov s neandertálcami

Nešlo o ojedinelé kontakty.

(ilustračné foto)(ilustračné foto) (Zdroj: ADOBE STOCK )

Text vyšiel pôvodne v magazíne Quark.

Najstaršie známe fosílne kosti ľudí nášho druhu Homo sapiens (sapientov) našli v Afrike a majú vyše 300-tisíc rokov. Odtiaľ už pred asi 200-tisíc rokmi v menších skupinách migrovali cez Blízky východ hlbšie do Eurázie – a podľa kostí z Grécka aj do Európy.

Nutne sa tam stretávali a krížili s inými druhmi praľudí.

Potvrdili to analýzy DNA súčasných sapientov i DNA z kostí ich pravekých predkov. Pri západnejších pravekých sapientoch najviac s neandertálcami (človek neandertálsky, Homo neanderthalensis), pri východnejších s denisovanmi (pracovne Homo denisova).

Skryť Vypnúť reklamu

Naša aj ich DNA ukazuje, že išlo o viac ako len ojedinelé príležitostné kontakty. Krížili sa aj neandertálci s denisovanmi.

Opakovanie cyklov

Početnejšie sapienti migrovali z Afriky do Eurázie pred 120- až 130-tisíc rokmi počas predposledného interglaciálu, čiže medziľadovej doby s vyššími teplotami a pomerne stabilnou klímou, hoci s výkyvmi.

Nezaškodí pripomenúť, že žijeme v zatiaľ poslednom interglaciáli, ktorý sa začal pred vyše 10-tisíc rokmi a že za vznik našej civilizácie založenej na produkcii potravín, ktorá umožnila usadlý život a deľbu práce i sociálnych úloh, vďačíme priaznivej klíme.

Súvisiaci článok Neznáma populácia mala romániky s predkami ľudí Čítajte 

Ľadové doby sú pre biosféru väčšia hrozba ako oteplenie. V posledných 2 až 3 miliónoch rokov sa vyskytujú v typicky 100-tisícročných cykloch: po asi 80-tisícročnom ochladzovaní s výkyvmi príde asi 10-tisícročné ľadové maximum a tiež asi 10-tisícročná medziľadová doba.

Skryť Vypnúť reklamu

Taká dĺžka interglaciálu je však len priemerná, pred zopár cyklami sa vyskytla aj 30-tisícročná. Ostáva nám dúfať, že dlhší bude aj náš interglaciál, 10-tisíc rokov sme si v ňom už odžili.

(Na Zemi spätné väzby klimaticky kľúčových faktorov a kolobehov látok znižujú pravdepodobnosť extrémneho skleníkového efektu, aký je v súčasnosti na Venuši.)

Genetický rekord

K hromadnej migrácii sapientov do Eurázie došlo až pred zhruba 70-tisíc rokmi. Z DNA vyplýva, že pred 50- až 60-tisíc rokmi prebehlo na Blízkom východe ich veľké kríženie s neandertálcami, ktorí (spolu s denisovanmi) boli v Eurázii skôr.

Príchod početnejších sapientov do Európy sa kladie až na hranicu stredného a vrchného paleolitu (staršia kamenná doba) pred asi 47-tisíc rokmi. Analyzovaná DNA prvých európskych sapientov bola dlho o dosť mladšia, asi 40-tisícročná.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok V ľudskej DNA sú stopy po neznámom predkovi. Našla ich umelá inteligencia Čítajte 

Išlo o DNA zo sánky mladého muža z jaskyne Peştera cu Oase v rumunskom Banáte, ktorý žil pred 37- až 42-tisíc rokmi. Jeho DNA sa líši od DNA neskorších Európanov väčším percentom neandertálskej (takmer 10 %) i väčšou príbuznosťou so sapientmi od sibírskej osady Usť-Išim spred 45-tisíc rokov a z Číny spred asi 40-tisíc rokov. To je blízko dobe vymiznutia neandertálcov ako samostatného druhu z evolučnej scény.

Podľa nedávnej štúdie v časopise Science k nemu prispeli klimatické dôsledky prepólovania magnetického poľa Zeme pred asi 42-tisíc rokmi. Zhoršili klímu, ktorá sa aj tak ochladzovala, blížilo sa maximum ľadovej doby. Málopočetní neandertálci sa rozplynuli v populáciách sapientov.

Nové štúdie

Celkový obraz dobovej situácie v Európe výrazne doplnili dve nové výskumné štúdie medzinárodných tímov. Prvú uverejnili Matej Hajdinjak a Svante Pääbo z Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology v Lipsku (Nemecko) s kolegami v časopise Nature, druhú Kay Prüfer a Johannes Krause z tej istej inštitúcie s kolegami v časopise Nature Ecology & Evolution.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvý tím analyzoval DNA zo zubu a iných kostí sapientov z bulharskej jaskyne Bačo Kiro. Druhý DNA z lebky mladej ženy z Koněpruských jaskýň vo vrchu Zlatý kůň juhozápadne od Prahy. Kosti z Bačo Kiro sú staré 43- až 46-tisíc rokov.

Datovanie ženskej lebky z českého vrchu Zlatý kůň je nejasnejšie, určite je ale staršia ako 45-tisíc rokov, zrejme podstatne. V oboch prípadoch ide o najstaršiu analyzovanú DNA nášho druhu. (Dosiaľ analyzovaná DNA neandertálcov a iných praľudí je v porovnaní s tým stará až 430-tisíc rokov!)

Zmiešané korene európskej identity

Už pri spomenutom asi 40-tisícročnom sapientovi z Peştera cu Oase vyšlo najavo, že mal predkov spomedzi neandertálcov iba pred štyrmi až šiestimi generáciami. To naznačovalo, že sapienti sa s neandertálcami ďalej krížili aj v Európe. Bolo to bežné?

Skryť Vypnúť reklamu

Na kladnú odpoveď poukazujú obe nové analýzy DNA pravekých sapientov. Všetci traja najstarší z Bačo Kiro mali nedávnych neandertálskych predkov. Súčasní sapientní Neafričania majú asi 2 % neandertálskej DNA. Pravekí sapienti z Bačo Kiro jej mali 3,4 až 3,8 %. Tomu zodpovedali aj v porovnaní so súčasnými sapientmi značne dlhšie segmenty neandertálskej DNA v chromozómoch.

Títo sapienti mali neandertálskych predkov pred piatimi až siedmimi generáciami, a tak ako jedinec z Peştera cu Oase skôr v Európe než na Blízkom východe. Žena z vrchu Zlatý kůň mala neandertálskych predkov spred 70 až 80 generácií, 2- až 3-tisíc rokov pred jej narodením. Jej sapientná DNA je tak rekordne stará.

Príslušníci prvej vlny európskych sapientov z Bačo Kiro a vrchu Zlatý kůň neboli príbuzní neskorších sapientných Európanov, ani pravekých, ani súčasných.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyplýva z toho, že ich genetické línie napokon vymizli z našej časti Eurázie, tak ako sa zistilo už pri jedincovi z Peştera cu Oase. Vedci však vzápätí narazili na čosi ešte prekvapivejšie: sapienti z Bačo Kiro boli príbuznejší súdobým Východoázijcom a neskorším pôvodným Američanom.

To poukazuje na možnosť, že praľudia z Bačo Kiro zosobňovali populáciu, ktorá kedysi obývala celú Euráziu, ale napokon vymizla z Európy a žila iba v Ázii (a Amerike).

Bežné kríženie sapientov s neandertálcami vo vrchnom paleolite vysvetľuje nálezy kamenných nástrojov a iných artefaktov odlišných od klasicky neandertálskych i neskorších sapientných. Ponúka sa prirodzený záver, že medzi obomi druhmi dochádzalo aj ku kultúrnym výmenám. Azda načas tvorili aj zmiešané populácie, kým neprevážila sapientná DNA.

Skryť Vypnúť reklamu

Je na zamyslenie, že najskorší známi sapienti vrchného paleolitu Európy sa vnej trvale neuchytili, uzavrel Johannes Krause. Možné vysvetlenie? Súbeh dlhodobých klimatických dôsledkov spomenutého prepólovania magnetického poľa Zeme aignimbritového (druh stvrdnutého tufu) sopečného výbuchu v talianskej Kampánii pred 39-tisíc rokmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podľa Szijjártóa sú slovensko-maďarské vzťahy najlepšie za posledné roky.


a 1 ďalší 2 h
Štefan Tarkovič.

Tréner predstavil základnú zostavu.


Sportnet 23m
Ilustračné foto

Situáciu pokazili aj futbalové zápasy.


20 h

Neprehliadnite tiež

Čo zaujímavé sa deje v kozme.


a 2 ďalší 23m
Na Euro 2020 hrozia aj iné ohniská. V Maďarska sa na štadióne stretlo 60-tisíc ľudí.

Delta variant sa šíri rýchlejšie.


20 h
Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Problémy zrejme spôsobil pamäťový modul. NASA sa snaží prepnúť na záložnú pamäť.


17. jún
Hviezdu Betelgeuze môžete na nočnej oblohe vidieť aj bez použitia teleskopu. Tvorí pravé rameno súhvezdia orion.

Hviezdu z nášho pohľadu zahalil závoj prachu.


16. jún