SME

Najväčšie zrkadlo na oblohe. Ako a kde pozorovať zodiakálne svetlo?

Vo vesmíre pozorujeme minulosť.

Zodiakálne svetlo a Mliečna cesta z Nízkych Tatier.Zodiakálne svetlo a Mliečna cesta z Nízkych Tatier. (Zdroj: Tomáš Slovinský)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pohľad do minulosti

Vo vesmírnej mierke sme pri pozorovaní nočnej oblohy zvyknutí pozerať sa do hlbokej minulosti. Na to, aby sme dovideli tak ďaleko, nepotrebujeme dokonca ani ďalekohľad.

Súvisiaci článok Čo by ste videli na nočnej oblohe, keby nebol svetelný smog? Čítajte 

Najvzdialenejší objekt, ktorý voľným okom môžeme pozorovať, je galaxia s katalógovým označením M31 nachádzajúca sa v súhvezdí Andromeda.

Svetlo, ktoré k nám z nej na Zem práve dorazilo, sa na svoju púť vybralo pred 2,5 milióna rokmi. Jeho cesta merala presne 23 651 826 181 450 110 000 kilometrov. Okrem hviezd vzdialených niekoľko svetelných rokov pozorujeme na oblohe aj bližšie objekty.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad aj v našej slnečnej sústave je rozhodne na čo sa pozerať. Planéty a ich mesiace, náš Mesiac, kométy či Slnko. Hoci ide o relatívne blízke objekty, ani tieto vzdialenosti nie sú úplne na dosah.

Svetlo z nášho Slnka sa na Zem totiž nedostane hneď, ale vzdialenosť približne 150 miliónov kilometrov prekoná rýchlosťou svetla za 8 minút a 20 sekúnd. Z planéty Neptún k nám svetlo putuje približne 4,1 hodiny. To značí, že akýkoľvek pohľad na oblohu za hranice zemskej atmosféry – dennú či nočnú – je vlastne pohľadom do minulosti.

Prachový oblak

Okrem spomínaných planét, mesiacov, jednej zaujímavej hviezdy či komét sa naším planetárnym systémom pohybuje obrovské množstvo menších telies – asteroidov, meteoroidov či malých zrniečok kozmického medziplanetárneho prachu.

SkryťVypnúť reklamu

Vo vnútornej časti našej slnečnej sústavy (až za orbitou Zeme) sa nachádza veľké množstvo mikročiastočiek, ktoré dohromady nazývame medziplanetárny oblak prachu.

S najväčšou pravdepodobnosťou za sebou zanechali tento materiál kométy Jupiterovej rodiny. Obežná dráha takýchto komét okolo Slnka trvá menej ako 20 rokov a ich afélium (najvzdialenejšia poloha od Slnka) sa nachádza približne na úrovni Jupiterovej orbity.

Jedna z najznámejších komét pochádzajúcich z Jupiterovej rodiny je kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko, na ktorej pristála sonda Philae kozmického plavidla Rosetta spoločnosti ESA.

Práve ona sa pričinila na oboznámení pôvodu čiastočiek medziplanetárneho oblaku. Keby sme tieto častice dokázali zmerať, ich rozmery by sa pohybovali v rozmedzí 10 až 300 mikrometrov.

SkryťVypnúť reklamu

Častice s menším rozmerom na tomto mieste nezotrvajú v dôsledku pôsobenia slnečného žiarenia. Najväčšia hustota častíc medziplanetárneho oblaku je v úrovni ekliptiky – v pomyselnej rovine planetárnych orbít, kde sa v našej hviezdnej sústave nachádza vôbec najviac materiálu.

Svetelný kužeľ

Malé zrnká prachu však vedia narobiť aj veľké divadlo. Keďže medziplanetárny oblak je neustále nasvecovaný Slnkom, pôsobí ako obrovská odrazová plocha.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7UY7 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu