Text vyšiel pôvodne v časopise Quark.
Ísť na dlhšiu trasu autom, vlakom či lietadlom?
Hoci každý z dopravných prostriedkov má plusy a mínusy, jedno je isté – v západnej Európe jazdia vlakmi nielen bežní zamestnanci či rodiny s deťmi, ale čoraz častejšie aj manažéri, a to najmä od čias, čo sa objavili vysokorýchlostné vlaky.
Má až tri kilometre. Vlak v Mauritánii patrí k najextrémnejším na svete Čítajte Francúzsko sa považuje za európsku kolísku rýchlovlakov, kde cestovanie po železnici, najmä vysokorýchlostnej, v podstate vytlačilo vnútroštátnu leteckú dopravu.
Cesta po koľajniciach, keď si ju dobre naplánujete, šetrí čas, pričom nemusí vyjsť až tak draho.
Len na porovnanie: Cesta vlakom z Paríža do Marseille trvá tri hodiny, no autom až sedem a pol. Samotná cesta lietadlom trvá síce len hodinu a 25 minút, ale s odbavovaním na letisku a s presunmi na letisko a z neho zaberie celkovo viac ako tri hodiny.
Už idú!
Dňa 27. septembra 1825 sa stali severoanglické mestá Stockton-on-Tees a Darlington vzdialené od seba 40 kilometrov svedkami medzníka v rozvoji dopravy.
V Stocktone bola pripravená na svoju prvú cestu Stephensonova parná lokomotíva Active, známa pod menom Locomotion No.1. Na lokomotíve stál sám veľký vynálezca a konštruktér George Stephenson (1781 – 1848). Za lokomotívou bolo pripojených 12 nákladných vagónov s uhlím a vrecami múky, nasledoval špeciálny osobný vagón a za ním 21 nových vagónov na uhlie, v ktorých sa tlačili cestujúci.
Locomotion No.1 (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Ďalší senzáciechtiví sa poukladali na náklad na prvom tucte vagónov. Odhaduje sa, že prvú cestu vlakom malo celkovo absolvovať asi štyristo ľudí, podľa prehnaných optimistov dokonca až šesťsto. Lokomotíva zvládla cestu tam aj späť, pričom záťaž bola naozaj enormná.
Celková hmotnosť súpravy sa odhadovala na 90 ton a na najrýchlejších úsekoch dosiahla rýchlosť asi 20 kilometrov za hodinu. Pred lokomotívou klusal jazdec na koni, a keď to Stephenson rozpálil (pamätníci prisahali, že komín bol rozžeravený do červena), musel dokonca cválať.
Jazdec mával zástavkou a kričal: Už idú, už idú! Do Stephensonovej prvej cesty sa kládli koľaje na hrubý, neupravený terén, ale George Stephenson začal budovať železničný zvršok a ukladať koľaje na podvaly. Pri výrobe koľají nahradil liatinu kujným železom. Takto sa zrodil aj nový, zložitý odbor – železničné staviteľstvo.
Trojfázové motory
Svojou historickou jazdou George Stephenson presvedčil skeptikov, že železničná doprava má veľkú budúcnosť. Parná energia sa na viac ako storočie stala dominantným energetickým systémom železníc po celom svete.
