SME
Piatok, 16. apríl, 2021 | Meniny má Dana, DanicaKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Bránila cirkev medicínskemu pokroku?

Ako sa cirkev pozerala počas dejín na pitvy a aké sú niektoré mylné mýty, o ktorých by sme mali vedieť?

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Už nejaký ten čas sme sa nepozreli na istú mylnú históriu a tak som si tento týždeň pomyslel, že nastal čas to napraviť. A pretože sme v dnešnej pandmickej dobe a rozmýšľame stále tak akosi nad medicínou, dáme si aj dnes práve takúto tému.

Na jednej strane nie je pravda, že Katolícka cirkev to vedcom, alebo presnejšie prírodným filozofom, vždy uľahčovala. Počas väčšej časti cirkevnej histórie sa mnohí významní myslitelia báli svoje inovatívne myšlienky publikovať, prípadne tak spravili pod svojim vlastným ohrozením - vždy spoločenským, niekedy intelektuálnym a občas aj smrteľným. Byť vedeckým, či nebodaj teologickým, heretikom nebolo možno vždy také dobrodružné ako dnes.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane sme tu však už prekutrali rôzne zákutia toho, že táto minca má aj svoju druhú stranu. Nie je správne hádzať všetko zlé, čo sa v histórii stalo na Cirkev, už len preto, že mnohé zlovestné tvrdenia nie sú vždy úplnou pravdou a niekedy sú aj celkom veľkým výmyslom. Príklady s Kopernikom, Galielom či evolúciou nech nám môžu byť dobrým varovaním a o každej z týchto epizód sme už mali samostatné dávky, ktoré vám týmto odporúčam.

Dnes rozpitváme tak trochu inú otázku: A to je tá, do akej miery hatila Cirkev medicínskemu pokroku. Štandardná odpoveď na to znie približne takto: Hatila veru a to veľmi. Ale to nám tu dnes stačiť nebude. Počiatky takýchto obvinení majú svoje korene v 19. storočí a tých z vás, ktorí moje dávky počúvate už nejakú tú dobu, neprekvapí, že sú za nimi dve mená a to James Draper a v tomto prípade hlavne Andrew Dicskon White. Viac sme si už o nich povedali v dávke 143.

Skryť Vypnúť reklamu

Naratív zlej Cirkvi

Podľa tohto príbehu, bola Cirkev jednoznačne proti medicínskemu napredovaniu, ktorý sa prejavoval v zákaze pitvať ľudské telá. Ten mal byť kodifikovaný v bule pápeža Bonifáca VIII z roku 1299. Dôvod mal byť, že naše telá sú chrámom našej duše a tie budú pri poslednom súde vzkriesené. Poškodzovať takúto organickú svätyňu je nielen niečo nehumánne ale aj znesväcujúce a bohorúhačské. A komu by nestačil varovný pápežský prst, tomu je pripomenuté, že bude exkomunikovaný a súdený. Nemusíme snáď vravieť, že v stredoveku by takáto situácia určite nebola veľkým zdrojom zábavy.

Vraj tí odvážlivci, ktorí sa rozhodli ľudské telá cez pitvy skúmať, tak robili napriek cirkevným zákazom. Jediná výnimka, ku ktorej sa údajne takýto zvedochtivci mohli dostať, boli telá odsúdených zločincov, ktorí boli z povrchu zemského odstránení aj spolu s ich herézami. To však znamená, že ich zas nebolo až toľko veľa a preto tento problém dlho pretrvával a to až do modernej doby.

Skryť Vypnúť reklamu

Podobne však, ako azda pri všetkých príbehoch, ktoré sú založené na istej historickej pravde, aj tento je o dosť zložitejší. Ak by ste sa po dnešnej dávke sťažovali, že som zrúcal vaše predstavy, ponúkam vám možnosť vyliať si zlosť nie na mňa ale na iných historikov vedy, ktorí sa týmto otázkam zrejme venovali viac než ja a všetci poslucháči pravidelnej dávky dokopy. Spomeniem pri tomto zvlášť jedno meno, keby ste si na túto tému chceli prečítať v budúcnosti aj viac. Jedna z najvýznamejších odborníčok na túto oblasť je harvardská historička vedy, Katharine Parková a preto sa budem dnes inšpirovať práve ňou.

Pravdivejší obraz

Keď príde na pitevné skúmanie ľudského tela, konalo sa počas histórie naozaj výnimočne a teda šlo o výnimky potvrdzujúce pravdilo. Nemožno však vždy a všade všetko hodiť na kresťanstvo, aj keby sa nám chcelo, lebo, nuž, tak sa história nerobí. Napríklad v predkresťanskom gréckom svete poznáme len dve mená (Hierofilus a Erasitratus), ktoré sa venovali pitvám a to v egyptskej Alexandrii vo 4. a 3. storočí p.n.l. Potom však samozrejme prichádza na scénu kresťanstvo. To počas väčšiny svojej existencie nijak oficiálne pitvy nezakázalo, ale aspoň nevieme o tom, že by sa praktizovali. Podľa niektorých výpovedí je však celkom zrejmé, že neboli spoločensky prijímané ale neboli za tým nejaké náboženské dôvody. Jednoducho je to možné tým, že to nebolo súčasťou medicínskych praktík, ktoré si museli počkať na svoj vývin.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnohé z vecí, ktoré sa nám zdajú vedecky samozrejmé, sa takými javia len preto, lebo niekto pred nami prišiel a presvedčil vedecký svet o tom, že práve taký alebo onaký spôsob je oveľa lepší. Napríklad, keby ste žili niekedy do 17. storočia, tiež by ste si mysleli, že to Slnko sa točí okolo Zeme a nie naopak, a nebolo by to preto, že to bola nejaká sprisahanecká agenda zo strany kresťanstva.

Zmenu však začíname vídať v 13. storočí a to hlavne v talianskej univerzite v Bologni. Tak ako filozofii v tej dobe dominoval Aristoteles, tak v bol oblasti medicíny tou hlavnou autoritou rímsky lekár Galén, pôsobiaci v 2-3. storočí. Znie to celkom neuveriteľne ale aj napriek neskoršej vedeckej revolúcii si Galén podržal svoj vplyv až do 16-17. storočia. Podobne však ako aj Aristoteles, tak aj Galén začal strácať svoj vplyv a pomaly sa tak začalo diať práve na univerzitných lekárskych fakultách. Ak by sme náhodou zabudli, pripomeňme si, že univerzity neboli sekulárne inštitúcie tak, ako je tomu dnes, ale boli kresťanskými inštitúciami s kresťanskými prednášajúcimi, ktorí boli väčšinou aj vysvätení.

Skryť Vypnúť reklamu

Okná do tela

Ešte však k tomu treba povedať nasledovnú zaujímavosť. Keď to môžeme tak nazvať, tak otvárania ľudských tiel nezačali kvôli medicínskym účelom. Okolo približne roku 1300 začali vznikať rôzne praktiky, ako napríklad balzamovanie a konzervovanie tiel či pitvy z kriminálnych dovôdov. Cisársky rez vznikol najprv nie na uľahčenie pôrodu matky ale na záchranu dieťaťa z tela zomrelej rodičky, aby mohlo byť pokrstené. K tomu treba pridať ešte občasné, dokonca aj verejné, delenie mŕtvoly svätca, aby sa tak získali jeho rôzne telesné pozostatky, alebo inak povedané, relikvie.

Tieto činnosti nemajú nič spoločné s akademickou zvedavosťou, avšak majú za sebou často náboženskú motiváciu. Niekomu môže prísť napríklad delenie svätcovej mŕtvoly na relikvie ako čosi morbídne, ale zároveň sa za tým skrýva istá veľavravná stopa. Ak relikvie či posmrtné balzamovacie rituály, kde dochádzalo aj k otvoreniu ľudských tiel, nielenže cirkvi nevadili, ale zároveň takéto praktiky podporovali a nešlo o znesväcovanie, asi to tiež nebude s údajným cirkevným zákazom pitiev také jednoznačné.

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci tieto vyššie spomenuté dôvody nesúviseli najprv nijak priamo s vedeckým bádaním, ku koncu 15. storočia začali byť spájané čoraz častejšie. Keď už napríklad máme niekoho telo po smrti kvôli balzamovaniu otvoriť, asi by to nemuselo byť úplne odveci zároveň aj objasniť dôvody smrti. Čo začalo ako niečo nevedecké mohlo mať napokon aj vedľajšie, vedecky prospešné účinky a to je napokon opakujúcim sa refrénom počas histórie.

Pápežský zákaz?

Čo však napríklad spomenutá pápežská bula, ktorá vraj mala zakázať všetky pitvy? Tento dokument z roku 1299 nazvaný O ohavnej krutosti, naozaj zavrhol istú zvláštnu pohrebnú praktiku. Konkrétne, zakázal varenie častí tiel mŕtvol za účelom získania ich kostí. Toto bolo v tej dobe celkom v obľube u križiakov na ceste do Svätej zeme, ktorí by tak mohli do nej zaniesť kosti svojich blízkych na pochovanie do tejto nábožensky lukratívnej oblasti.

Skryť Vypnúť reklamu

Nuž ale čo to vraví o zákazoch pitvania? Už nič viac, než som vám povedal. Mohol však nastať prípad, ako tomu bolo v severnejších častiach Európy, kde danú bulu interpretovali tak široko, že ju niektorí brali ako de facto zákaz pitvania. Ale v iných častiach toto vôbec nebolo videné ako spomenutý zákaz pitvania, keďže samotný text o tom naozaj nič nevraví.

Vesalius a Servetus

Potom sú tu niektoré príbehy o zvlášť dvoch lekárskych velikánoch, ktorým vraj narobila cirkev kvôli tomuto problémy. V prvom prípade ide o flámskeho lekára Andrea Vesalia. Ten žil a pôsobil v 16. storočí a jeho anatomické dielo z roku 1543 bolo veľkým míľnikom v oblasti anatómie. Táto práca O zložení ľudského tela bola prvou anatomickou zbierkou založenou na priamom pozorovaní a nielen na prijímaní starovekých autorít ako bol Galén. Pritom je zaujímavosťou, že len mesiac predtým v tom istom roku vydal Mikuláš Kopernik svoj dielo O otáčaní nebeských sfér, v ktorom nechal Zem obiehať okolo Slnka.

Skryť Vypnúť reklamu

A tak máme v tomto rovnakom roku hneď dve revolučné diela - jedno z oblasti anatómie a druhé astronómie. Vesalius sa stal v talianskej Padove známy svojimi inovatívnymi praktickými prednáškami, počas ktorých prednášal a pitval zároveň. Pri jeden takejto verejnej demonštrácii ukázal prítomným asi 200 anatomických chýb, ktoré boli zdedené tradíciou od Galéna a ktorý svoje pozorovania zakladal na opiciach a nie ľuďoch. Je pravda, že Vesalius sa dostal pred inkvizíciu, ale nebolo to kvôli samotnej pitve, ale preto, že vyvstalo, že daný pacient nebol ešte naozaj mŕtvy.

Druhý prípad je Michael Servetus (1511-1553), ktorý je niekedy tiež videný ako vedecký mučeník, ktorý dopadol oveľa horšie ako Vesalius. Servetus bol prvý európsky lekár, ktorý opísal pľúcny krvný obeh a ktorý zároveň bojoval proti medicínskym a teologickým dogmatickým tradíciám vo svojom okolí, čo mu neprinieslo veselý osud. Bol autorom niekoľkých teologických kníh, ktoré ho dostali do konfliktu s katolíckou cirkvou a tiež s protestantským Jánom Kalvínom. Medzitým sa začal schovávať a fungovať pod falošným menom a dostal sa aj do iného sporu ohľadom svojich astrologických predpovedí, ktoré sa miešali s jeho medicínou. To som ešte nepovedal, ako začal Kalvína provokovať, ten ho udal katolíckej inkvizícii, ktorou bol uväznený, no nakoniec ušiel. Na nedostatok akčnosti sa vo svojom živote určite sťažovať nemusel.

Skryť Vypnúť reklamu

Nakoniec to bol práve Kalvín, ktorý ho v Ženeve zajal a zariadil jeho upálenie, ktoré bolo za jeho neľúbivú teológiu - a predovšetkým za jeho odmietanie Trojice. Bol teda upálený podobne ako heretický katolík Giordano Bruno v roku 1600, avšak treba povedať, že ani v jednom prípade nešlo o vedecké dôvody. Ženevskí kalvíni tento skutok v roku 1903 oľutovali a zistilo sa, že aj z dobového právneho hľadiska šlo o nespravodlivosť, keďže Servetus mal byť jednoducho vyhnaný. Je tiež zaujímavosťou, že ho ku skúmaniu pľúcneho obehu motivovala snaha o pochopenie Ducha Svätého - aby sme ho mohli lepšie chápať, mali by sme najprv porozumieť tomu, ako funguje náš duch respektíve dych. Takže áno, šlo o tragédiu a možno aj ľudskú hlúposť či pýchu, ale ak sa bavíme o tom, či tu kalvíni alebo cirkev bránili vedeckému bádaniu, bude treba hľadať iné prípady.

Skryť Vypnúť reklamu

Vykrádania hrobov

Na rozdiel od pitiev, tu bol však iný problém, ktorý cirkev odmietala no spolu s ňou aj svetské autority. A tým bolo vykrádanie hrobov, alebo presnejšie ich mŕtvol na medicínske účely. Odkedy sa začali pitvy vykonávať, lekárske autority začali zisťovať, že pitvy sú síce nesmierne dobré a poučné ale tie predpokladajú, že máme aj nejaké telá na pitvanie. A tie začali byť nedostatkovým tovarom. Takto napríklad v roku 1319 boli obvinení štyria študenti medicíny v Bologni z toho, že v daný deň exhumovali čerstvo popraveného zločinca. Tento súdny spor mali s mestom a nie s cirkvou a takéto spory s mestami pretrvávali vždy.

Napríklad tu v Edinburghu, kde sa práve nachádzam, je jeden z najznámejších príbehov práve osud dvoch vykrádačov hrobov z 19. storočia, ktorí prišli na to, že hroby nemusia vykrádať ale stačí isté obete veľmi opatrne zavraždiť a tak ich v priebehu roka, pred svojim odsúdením, stihli zavraždiť až šestnásť. Áno, ja viem, tu už ide o vraždy a nie o vykrádanie hrobov, ale to bolo zvlášť v 19. storočí rozšírené v širšom západnom svete. To viedlo napríklad k rôznym chrániacim železným klietkam, do ktorých pochovávali svojich zosnulých a tiež k stavaniu strážnych veží na cintorínoch. Na každom väčšom cintoríne v Edinburghu nájdete jednu práve s takýmto účelom.

Skryť Vypnúť reklamu

Inak povedané, v tomto prípade nešlo v prvom rade o to, že je to čosi bohorúhačské ale predovšetkým nehumánne a dehonestujúce z ľudského hľadiska. Existoval tiež veľký rozdiel medzi verejnými pitvami na univerzitách pred študentami medicíny a súkromnými pitvami, ktoré mali odhaliť príčinu smrti bez toho, aby telo zosnulého bolo vystavené na rozbor na verejnosti. Súkromné pitvy sa pritom nikdy nestali spoločenským a ani náboženským problémom. Nevznikali žiadne argumenty, že ide o akési bohorúhačské znesväcovanie.

Šlo totiž o to, že vystavovanie ľudského tela rodinne či spoločensky známych ľudí bolo čosi kontroverzné už samo o sebe z neteologických dôvodov. Preto sa na takéto účely začali najskôr používať len telá kriminálnikov alebo cudzincov, a tento okruh sa začal rozširovať až v 16. Storočí. Vtedy sa totiž anatómia stala rešpektovanou a serióznou vedeckou disciplínou a prispel k nej z veľkej miery vyššie spomenutý Vesalius.

Skryť Vypnúť reklamu

Na záver

Opäť teda prichádzame, azda nie až tak prekvapivo k záveru, že treba byť opatrný pri tom, čo, kto a kde počas histórie spravil a nespravil. Náboženské inštitúcie mali niekedy ďaleko od toho, aby neproblematicky podporovali bádanie medicínskeho vesmíru a nespôsobovali niekomu aj doslova existenčné problémy kvôli odlišnej teológii. Avšak tvrdiť, že história dáva vždy za pravdu proticirkevným stereotypom je zaiste dobrým príkladom nevedeckosti proti, ktorej chceme, verím tomu, mnohí z nás bojovať. Dnes sme si tu kúsok z nej rozpitvali a ak to bolo pre vás aspoň v niečom poučné, dúfam, že sa tu stretneme aj nabudúce.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Bosmia et al., “Michael Servetus”, 2012.

Magner, A History of Medicine, 2005.

Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail, 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Park, Secrets of Women, 2006.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Milan Lučanský na archívnej snímke.

Za dokument nehlasovali iba traja poslanci.

3 h
Igor Matovič.

Inštitúcie musíme brániť.

7 h
Dnes píše Jaroslav Rumpli

Vari Matovič nemôže útočiť?

Minister financií Igor Matovič a premiér Eduard Heger.

Vďaka Sputniku akoby sme aspoň čiastočne zabudli na pandémiu.

13 h
Ilustračné foto

Hovorili o tom, čo funguje.

11 h