Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
Denník SME pravidelne oslovuje panel zložený z niekoľkých desiatok slovenských vedkýň, výskumníkov a inovátorov z rôznych oblastí.
Pýtame sa ich na názor na rozličné spoločenské či kultúrne otázky. Ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.
Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť.
Tentoraz odpovedajú na otázku:
Čo si myslíte o komunikácii premiéra Igora Matoviča voči odborníkom? Počúva podľa vás súčasná vláda dostatočne hlasy vedcov? Ak nie, ako by sa mohla zlepšiť?
Andrej Mentel,
Ústav sociálnej antropológie, FSEV Univerzita Komenského
Samozrejme, tie vyjadrenia na adresu odborníkov sú neakceptovateľné, a to ešte aj keď chápeme, že premiér je od začiatku pod silným tlakom. A je v zásade jedno, či ich vypustil z úst len v návale emócie a či to tak „myslel“ alebo „nemyslel“. Problém je totiž v tom, že podobnými vyjadreniami (aj keď sa neskôr za ne ospravedlní) podporuje v spoločnosti už aj tak veľmi silno zastúpené antiintelektuálne postoje. Jednoducho, takýmito výrokmi živí práve tie skupiny, pre ktoré sú odborníci len jaloví „kuvici“ bez skutočnej zodpovednosti, ktorí len mudrujú a strpčujú život „bežným ľuďom“. Tento postoj je nielen absurdný, ale aj nebezpečný – improvizovať sa dá, keď sa pohybujete na viac-menej bezpečnom teréne, takže prípadný neúspech nespôsobí priveľké škody. To však nie je tento prípad.
Vidím to tak, že na jar bola súčasná vláda ešte ochotná počúvať hlasy vedcov. V posledných mesiacoch to však vyzerá, že premiér a ministri na verejnosť vystupujú ako sólo-hráči. Vláda si už dávno mala vytvoriť tím odborníkov, ktorým dôveruje, a v ktorom by boli zastúpené tak medicínske, ako aj sociálne vedy.
Zastúpenie sociálnych vied je dôležité preto, lebo zvládanie pandémie závisí aj od toho, ako ľudia reagujú na okolnosti a ako dôverujú vládnym opatreniam. Členky a členovia tohto tímu by mali vystupovať verejne spolu s vládou, čím by signalizovali, že predkladajú riešenia, na ktorých sa zhodli (hoci aj po náročných diskusiách), toto považujú v danej chvíli za najsprávnejšie a odborne zdôvodnené.
Eva Záhradníková
Katedra botaniky PriF UK
Vedec aj politik sa môžu mýliť. Je to prirodzené, nikto nie je neomylný. Vedci sú však zvyknutí priznať si omyl, pokiaľ sa objavia nové fakty, ktoré nezodpovedajú ich tvrdeniu. Priznanie si omylu a zmena názoru u politika však môžu byť vnímané ako slabosť. Z tejto pozície podľa mňa vyplýva komunikačný tón premiéra voči vedcom, ktorý je z hľadiska politiky pochopiteľný, ale počas krízovej situácie nevhodný.
Nemusíte veriť vedcom, že majú vždy pravdu - každý z nich sa ako človek môže mýliť, rovnako ako politik. Chcela by som však našu vládu aj verejnosť ubezpečiť, že môže veriť vede. Tá má mechanizmy na to, aby sa omyly z tvrdení vedcov odstránili a čím viac faktov je k dispozícii, tým je tento proces presnejší.
Nespoliehajte sa teda na tvrdenia jedného odborníka, ale pokiaľ viacero odborníkov dôjde spolu k záveru, čo je za danej situácie najlepšie urobiť, prosím verte im. Vychádzajú z aktuálneho poznania všetkých dostupných faktov a sú pripravení svoj záver prehodnotiť, ak sa objavia nové poznatky.
Martin Furman
odborný radca – archeológ, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Je to obrovská hanba, ktorá ďaleko presahuje hranice Slovenska. Odzrkadľuje to však pozadie nadobudnutého vysokoškolského titulu nielen premiéra a ich mentálneho sveta.
V krajine, kde je prirodzená úcta k vzdelaniu, by sa to nikdy nestalo. Jediné možné zlepšenie vidím v nahradení premiéra niekým kompetentným.
Peter Tóth
archeológ, Masarykova univerzita v Brne
Politici všeobecne by si mali uvedomiť, že ich vyjadrenia či v médiách alebo na sociálnych sieťach sa môžu pretaviť do reálneho sveta (napr. nedávny útok na Kapitol v USA). Preto by mali vážiť slová a nekomunikovať unáhlene.
Politika samotná pandémiu poraziť nedokáže. Posledný rok ukázal, že vedci vďaka celosvetovému úsiliu vyvinuli vakcínu proti koronavírusu v rekordne krátkom čase. Odborníci vedia fundovane interpretovať dáta a navrhovať efektívne riešenia. Keby ich súčasná vláda počúvla a zaviedla tvrdý lockdown skôr, tak ako to navrhovali vedci, nemocnice by nemuseli byť tam, kde sú teraz. Namiesto žabomyších vojen by sa mala vláda sústrediť na ochranu ľudského zdravia (prehodnotenie očkovacej stratégie), efektívne odškodnenie podnikateľov a zlepšenie komunikácie s verejnosťou.
Premiérovi Matovičovi odporúčam opatrnejšie využívať sociálne siete, nekomunikovať v afekte a zvážiť zabezpečenie si mediálneho tímu. A v neposlednom rade by sa mal vyhýbať útokom na vedcov. Jeho nevyberavý štýl komunikácie môže znižovať dôveryhodnosť vedcov v očiach verejnosti, ktorá sa môže stať ľahostajnou voči zavádzaným opatreniam a môže byť náchylnejšou uveriť konšpiráciám, hoaxom a dezinformáciám.
Daniel Reitzner,
Fyzikálny ústav SAV
Stať sa odborníkom v ktorejkoľvek oblasti trvá roky a vyžaduje nielen talent, ale aj mnoho úsilia. Mnohí ľudia, vrátane premiéra, si to neuvedomujú a myslia si, že epidemiológom sa stanú po pár hodinách diskusie s ozajstnými odborníkmi alebo po pár hodinách na internete. Takto to žiaľ nefunguje. To, že si to neuvedomujú bežní občania na sociálnych sieťach, mi dvíha tlak, ale neviem, čo si myslieť, keď to nevníma sám premiér.
Je potrebné si uvedomiť, že mnohé zložité systémy, akým epidémia nepochybne je, sa nedajú riadiť "sedliackym rozumom". Epidémia má množstvo vstupných parametrov, ktoré na jej priebeh významne vplývajú a ktoré naviac nevieme presne a rýchlo určovať. K správnym krokom v boji proti epidémii tak môžu byť len metódy na to určené, ktoré vedia s týmito neistotami pracovať a dávať nám kvalifikované odpovede, a nie intuícia získaná prakticky z nulových dát. Nebudem asi teraz vravieť nič svetoborného, keď poviem, že pán premiér by mal teda viac počúvať vedeckú obec. A aj keď pri epidémii pôjde v konečnom dôsledku vždy o politické rozhodnutia, tie by mali odzrkadľovať (vedecky podloženú) realitu.
Ivana Budinská,
Ústav informatiky SAV
Vedci sú zvyknutí svoje vyhlásenia dobre zvážiť, overovať fakty a konzultovať svoje výsledky s kolegami a to aj s takými, resp. najmä s takými, ktorí majú iné názory. Sú naučení počúvať iných a kriticky vyhodnocovať vlastné aj cudzie hypotézy. Stavajú na svojich dlhoročných skúsenostiach a výsledkoch, pričom zohľadňujú aj práce a výsledky kolegov z celého sveta.
Veľmi pozitívne vnímam, že vedci sa naučili vystúpiť so svojej vedeckej bubliny a komunikujú svoje postoje smerom k verejnosti priamo, bez mediátorov, ktorí niekedy aj s dobrým úmyslom dez-interpretovali skutočné výsledky vedy a výskumu. Verím, že verejnosť toto oceňuje a učí sa nachádzať hodnoverné informácie v spleti informačného šumu.
Politika je o niečom inom. Od politikov sa očakáva vo vyjadreniach rozhodnosť a koncíznosť. Súčasní politici sa musia naučiť zvládnuť nové formy komunikácie, prispôsobiť sa tempu života a nájsť rovnováhu medzi potrebou uspokojiť hlad verejnosti po aktuálnych informáciách a zodpovednosťou za svoje vyhlásenia. Je to problém celosvetový, netýka sa to len našej politickej scény. Pravdepodobne by pomohlo, ak by politici vo všeobecnosti odolali pokušeniu okamžite komunikovať všetko, čo ich napadne, častejšie overovali fakty, konzultovali svoje vyhlásenia so svojimi poradcami a pri komunikáciu s verejnosťou zvolili viac formálny tón.
Fedor Čiampor
Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV
Situácia nie je jednoduchá pre nikoho. Nesúhlasím so všetkými vyjadreniami pána premiéra, ale myslím si, že si nevieme predstaviť tlak, pod akým vláda je. Zo všadiaľ počúvame, čo a ako by sa malo robiť, niekedy mám pocit, že máme viac odborníkov ako infikovaných. Všetci kritizujú a sťažujú sa - starostovia, podnikatelia, štatistici, predstavitelia rôznych asociácií a združení, rôzni odborníci na všetko možné atď. A samozrejme opozícia, ktorá presne vie, ako vláda robí všetko zle. Ale keby bola pri moci, minuli by sme vďaka všakovakým Kičurom možno nie jednu ale dve miliardy.
Takže áno, myslím si, že niekedy by mohol pán premiér reagovať inak, menej komentovať veci, ktorým nerozumie (to je v poriadku, on nemusí rozumieť všetkému). No aj vedci by mali mať na pamäti, že nerozumejú všetkému. Nezaškodilo by povedať si „OK, veľmi sa mi toto rozhodnutie nepáči, ale budem ho akceptovať také aké je a nebudem ho hneď kritizovať“. Problém je podľa mňa v tom, že priebeh epidémie nikto poriadne nevie predpovedať dopredu. Ani vedci, aj keď epidemiológovia k tomu majú najbližšie.
Ja som zoológ a nikdy by som nekomentoval vyjadrenia virológov či chemikov len preto že mám titul. A ešte jeden odkaz štatistikom. Prosím dávajte si pozor na svoje vyjadrenia a kritiku. Vychádzate z minulosti, riadite sa všeobecnými poznatkami a ponúkate odhady. Spomeňte si na odhady prezentované pánom Smatanom počas prvej vlny. Nakoniec po kritike odišiel, ale dnes sa opäť erudovane, bez zodpovednosti, vyjadruje k vývoju pandémie. Lenže vírusy a epidémie nefungujú podľa modelov. Je v tom milión faktorov, ktoré sa nedajú zohľadniť. Ja si myslím, že vláda sa snaží a snaží sa aj premiér. Sem tam spraví chybu, sem tam povie niečo neuvážené. Buďme ale trochu zhovievaví, lebo zvládnuť to môžeme iba spoločne.
Viera Skákalová,
Viedenská univerzita, vedúca výskumu v Danubia Nanotech
“Komunikácia” znamená výmenu informácií medzi niekoľkými subjektami. Metóda komunikácie normálne funguje tak, že jeden subjekt povie (napíše) myšlienku a ostatní myšlienku počúvajú (prečítajú). Počúvajúci potom myšlienku spracujú - zamyslia sa a zvážia, či táto nová myšlienka zapadá do vlastnej schémy poznania a podľa toho záujmu stanovisko. To môže byť pasívne: súhlas alebo nesúhlas, alebo konštruktívne, ktoré pôvodnú myšlienku rozvinie.
Vedci sú na komunikáciu zvyknutí, komunikujú neustále. Keď vedec napíše článok do vedeckého časopisu, recenzent k článku napíše cely zoznam argumentov pre a proti. Argumentácia je hlavný prínos komunikácie. Za správny argument sa vedci vždy slušne poďakujú, pretože im umožní zbadať to, čo si nevšimli. Každý správny, aj keď nesúhlasný argument, je veľký prínos.
No a ako komunikuje náš premiér (nielen) s vedcami? Do jedného vreca vkladá len súhlasne a do druhého len nesúhlasne argumenty. Správnosť argumentov je ďaleko nepodstatná, možno ich ani nepočúva, nieto že by sa nad nimi zamýšľal …. Súhlasné vrece obsahuje premiérových priateľov a
nesúhlasne vrece je plné premiérových nepriateľov (alebo aspoň neprajníkov). Každý nesúhlas s premiérovým názorom znamená preňho jasnú snahu ponížiť ho pred voličmi. Nesúhlas ho privádza do extrémnych emócií, kde sa už argumenty nezmestia. Náš premiér ma vždy pravdu.
Ako by sa mohla jeho komunikácia zlepšiť?
Bolo by nutné zakázať premiérovi vychrliť odpoveď na nesúhlasný názor skôr, než napočíta do 10 a zopakuje myšlienku argumentu. Ak s ňou potom nesúhlasí, veľmi pokojne môže vysloviť protiargument; to je asi jediné, čo by som vedela poradiť.
Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
