Rok 2020 bol jeden z najteplejších. Nepotreboval ani pomoc

Čo sa týka klimatickej zmeny, minulý rok dosiahol remízu. Bol takmer rovnako extrémne horúci ako dosiaľ najteplejší rok v histórii ľudstva – rok 2016.

Dokazujú to viaceré klimatické analýzy, ktoré rok 2020 umiestnili na spojené prvé či druhé miesto v rebríčku najteplejších rokov. Analýzy zverejnil napríklad americký Národný úrad pre letectvo a vesmír či Svetová meteorologická stanica.

Dva extrémne rekordy tak blízko za sebou naznačujú, že klimatická zmena postupuje veľmi rýchlo.

Rekordy budú padať

„Či je jeden rok rekordný, alebo nie, nie je až také dôležité. Dôležité sú dlhodobé trendy,“ vysvetľuje v tlačovej správe klimatológ Gavin Schmidt z Goddardovho strediska pre vesmírny výskum.

„Ako bude rásť vplyv ľudí na klímu, musíme sa pripraviť na to, že teplotné rekordy budú stále padať.“

Sledovanie svetových teplôt poskytuje vedcom dôležitý ukazovateľ toho, ako ľudia a najmä emisie skleníkových plynov ovplyvňujú planétu. Od konca devätnásteho storočia ich vypustili už toľko, že priemerná svetová teplota vzrástla o 1,2 stupňa Celzia.

Krajiny sveta sa pritom v Parížskej dohode o zmene klímy zaviazali, že oteplenie do konca storočia chcú udržať na hodnote 1,5 stupňa alebo aspoň pod dva stupne Celzia.

Aby cieľ dosiahli, museli by nielen výrazne znížiť emisie, teda vypúšťať ich menej, ako je príroda schopná vstrebať. Ľudia by zároveň museli nájsť spôsob, ako skleníkové plyny z atmosféry odsávať.

Míľnik 1,5 stupňa Celzia by sme pritom podľa niektorých expertov mohli dosiahnuť už v tomto desaťročí. To by dosiahnutie cieľov značne skomplikovalo.

Nadpriemerne teplý rok 2020 totiž prišiel príliš skoro po najteplejšom roku 2016, ktorý má v rebríčku rekordných rokov prvé miesto. Naznačuje to, že klimatická zmena postupuje veľmi rýchlo.

Zaujímavé pritom je, že rok 2020 bol výrazne teplý aj bez „pomoci“ klimatického javu El Niño. Ten je súčasťou prirodzeného klimatického cyklu a charakterizuje ho oteplenie vôd v Tichom oceáne, čo má za následok zvýšenie teplôt ovzdušia.

V roku 2016 bol El Niño nadpriemerne silný, čo viedlo k rekordným teplotám. Rok 2020 takúto pomoc nemal. Práve naopak, v septembri minulého roka sa začal prejavovať opačný jav La Niña, ktorý tichooceánske vody ochladzuje.

Jav zrejme ovplyvní rok 2021, ktorý síce bude chladnejší ako rok 2020, no s veľkou pravdepodobnosťou sa zaradí medzi päť najteplejších rokov.

Ako by vyzeral teplejší svet?

Či už prvý rok so svetovou teplotou 1,5 stupňa nad priemerom zažijeme na konci dvadsiatych rokov, alebo sa tak stane neskôr, sprvu sa nám nemusí zdať odlišný od toho, čo zažívame už teraz. Obraz takéhoto sveta predstavil na webe Conversation klimatológ Richard Betts.

Je zrejmé, že v tom roku by ľudia na niektorých miestach sveta zažili viaceré extrémne prejavy počasia – častejšie hurikány, nadpriemerné teploty, povodne, suchá a požiare.

Niektoré zmeny by sa však neprejavili okamžite. Napríklad zvýšenie hladín morí či vyhynutie niektorých živočíchov je pomalý proces. Hneď ako dosiahne planéta ďalšie oteplenie, tieto zmeny budú nezvratné, no prejavia sa možno až v nasledujúcich rokoch.