Autor sa vo svojej výskumnej práci orientuje na molekulovú virológiu, kde skúma vírusy infikujúce farmové a voľne žijúce zvieratá. Pôsobí na Katedre epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie.
Keď takmer pred rokom, v decembri 2019, v čínskom meste Wu-chan v provincii Hubei boli pozorovaní viacerí pacienti s neznámym ochorením, ktoré sa prejavovalo vysokou teplotou, bolesťou svalov, dýchacími problémami až zlyhávaním funkcie pľúc, nikto netušil, že ľudstvo stojí na prahu novej pandémie.
Pacienti mali zväčša vzťah k miestnemu mokrému trhu, kde sa predávali živé exotické zvieratá alebo ich produkty. Zvieratá na trhu žili v značne stiesnených podmienkach a v úzkom kontakte s ľuďmi, čo vytvorilo ideálne prostredie na šírenie patogénov.
Odborníci mali silné podozrenie, že pacientov postihlo vírusové ochorenie, pretože epidémia SARS v Číne v rokoch 2002 – 2003, ktorú spôsobil koronavírus, vznikla za podobných podmienok.
Krátko na to bolo molekulovogenetickými metódami dokázané, že pacienti sa nakazili novým koronavírusom, ktorý neskôr pomenovali SARS-CoV-2. Zloženie celého vírusového genómu bolo publikované už v januári 2020, teda len niekoľko týždňov od prvého identifikovaného pacienta. To otvorilo cestu k vývoju diagnostického testu.
Nový koronavírus vyvolal epidémiu Covid-19, ktorá sa z Číny rýchlo rozšírila do celého sveta, takže WHO ju 11. marca 2020 vyhlásila za pandémiu.
Nový koronavírus a jeho unikátne vlastnosti
Odkiaľ pochádza nový koronavírus?
Na zodpovedanie tejto otázky musíme najprv poznať niektoré jeho vlastnosti. Každý vírus sa pri kontakte s bunkou viaže časťou svojho povrchového proteínu na špecifický bunkový receptor. V prípade koronavírusov je to S proteín, ktorý obsahuje väzbové miesto pre spojenie s bunkou.

SARS-CoV-2 má toto miesto unikátne, významnú úlohu v ňom zohráva šesť kľúčových aminokyselín. A vírus má ešte ďalšie jedinečné miesto. Žiadny z doteraz známych koronavírusov nemá v S proteíne vsunuté navyše štyri nové aminokyseliny.
Tým sa vytvorí miesto rozpoznávané bunkovým enzýmom furín proteáza, ktorá štiepením S proteínu spôsobuje vysokú infekčnosť vírusu a zvyšuje jeho patogénne účinky.
Teda pri pátraní po pôvode nového koronavírusu musíme hľadať taký vírus, ktorý má uvedené unikátne vlastnosti.
Zoonotický pôvod SARS-CoV-2
Vzhľadom nato, že známe epidémie SARS a MERS spôsobil koronavírus, ktorý bol nájdený v netopieroch, podobný vírus sa hľadal aj v prípade pandémie Covid-19.
A už krátko po objave nového koronavírusu čínski vedci našli koronavírus v netopieroch, pomenovaný RaTG13, ktorý bol na 96,4 % podobný ľudskému SARS-CoV-2. Pre lepšiu predstavu, z 30 000 nukleotidov vírusového genómu sa oba vírusy líšili zhruba v 1200 nukleotidoch.