SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Obrovský roj cikád a tri marťanské misie. Čo čaká vedu v roku 2021?

Podarí sa plán otvorenej vedy?

Vedec kontroluje šesť primárnych zrkadiel teleskopu Jamesa Webba pred testovaním v roku 2017.Vedec kontroluje šesť primárnych zrkadiel teleskopu Jamesa Webba pred testovaním v roku 2017. (Zdroj: NASA/MSFC/David Higginbotham)

Nová veda by v budúcom roku mala byť ešte viac otvorenejšia a prístupnejšia. Tešiť sa tiež môžeme na tri marťanské misie, ktoré po siedmich mesiacoch dorazia k svojmu cieľu.

Spísali sme šesť vedeckých udalostí, ktoré sa udejú v tomto roku.

Ak vás zaujíma, čo čaká Slovensko a svet ohľadom pandémie koronavírusu, prečítajte si predpoveď z primar.sme.sk.

Ďalší nadpriemerne horúci rok

Hoci sa finálny verdikt dozvieme až v marci 2021, už teraz všetko nasvedčuje tomu, že rok 2020 bol jedným z troch najteplejších od začiatku priemyselnej revolúcie.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Emisie v roku 2020 klesli rekordne. Prečo to nezastaví klimatickú zmenu ? Čítajte 

Inak to nebude zrejme ani v novom roku.

To, či svet čakajú opäť rekordné požiare, aké sme mohli vidieť v ostatnom čase na Sibíri, v Austrálii či Kalifornii, je zatiaľ otázne (i keď veľmi pravdepodobné).

No istotne sa môžeme pripraviť na to, že globálna teplota bude opäť nad priemerom z dôvodu klimatickej zmeny. Naznačujú to aj výskumy, ktoré ukazujú, že teploty budú nadpriemerné do roku 2022 (a zrejme aj po tom, len vedci sú pri dlhodobých predpovediach obmedzení dátami a ich presnosťou).

V roku 2021 sa tiež dočkáme šiestej správy o stave klímy a riešení klimatickej zmeny od Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu a nikto nečaká, že jej závery budú priaznivé.

K Marsu dorazia tri štáty

USA, Čína a Spojené arabské emiráty dorazia na začiatku roka k Marsu po takmer sedemmesačnej ceste. Pre Čínu a Spojené arabské emiráty ide o prvú marťanskú misiu.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetky stroje dorazia k červenej planéte vo februári s odstupom pár dní - prvá bude arabská sonda Hope, potom čínska misia Tchien-wen-1 a rover Perseverance od NASA.

Sonda Hope zostane na obežnej dráhe Marsu, odkiaľ bude sledovať denné a sezónne marťanské počasie.

Čínska misia pozostáva zo sondy na obežnej dráhe, pristávacieho modulu a marťanského vozidla - tie majú v pláne pristáť na planéte až v apríli 2021. Cieľom Číňanov je hľadať dôkazy o súčasnom a minulom živote na štvrtej planéte slnečnej sústavy. Má tiež preskúmať marťanské prostredie.

Súvisiaci článok K Marsu odštartoval piaty americký rover, bude pátrať po živote Čítajte 

Pristátie bude najproblémovejšou časťou misie. Hoci čínski inžinieri majú skúsenosti s pristávaním na Mesiaci, Mars má svoje vlastné úskalia. Pri pristávaní musí sonda vo veľmi krátkom čase prudko spomaliť a všetky úkony musia byť vopred naprogramované. V NASA túto časť misie prezývajú sedem minút hrôzy. Inžinieri jej výsledok už nevedia priamo ovplyvniť, pretože signál zo Zeme k Marsu môže putovať aj dvadsať minút.

Skryť Vypnúť reklamu

Svoje minúty hrôzy si sama NASA zažije 18. februára, keď by mal na povrchu Marsu pristáť jej piaty rover Perseverance. Pohybovať sa bude v oblasti krátera Jezero, kde bude hľadať stopy života a vyskúša tiež vytvoriť drobné množstvo kyslíka z marťanského oxidu uhličitého. Pokus môže naznačiť, či by na planéte mohli dlhodobejšie prebývať ľudia.

Vráti sa jeden z najväčších rojov cikád

Každých sedemnásť rokov sa zo zeme v Spojených štátoch amerických vyrojí obrovský roj cikád - hmyz s tvrdou vonkajšou kostrou a blanitými krídlami.

Periodických cikád poznajú vedci viac - všetky žijú dlhé roky v zemi a potom naraz vyliezajú buď po sedemnástich, alebo trinástich rokoch - preto si ich číslujú podľa toho, kedy sa objavia.

Na jar 2021 sa má na východe krajiny vyrojiť jeden z najväčších - kŕdeľ X (po anglicky Brood X), pričom X je rímska číslica desať. Môže sa tiahnuť od štátu New York až po Georgiu na juhu a Illinois na západe. Vedci tak budú mať ďalšiu príležitosť skúmať tieto cikády.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa kŕdeľ X vyrojí, miliardy cikád sa budú páriť, nakladú vajíčka a po pár týždňoch umrú. Ich potomkovia po vyliahnutí spadnú na zem, do ktorej sa zahrabú. V nej prečkajú 17 rokov, aby sa mohli ako dospelé opäť vyrojiť v máji 2038.

Cikády nie sú nijako zvlášť nebezpečné pre ľudí ani zvieratá. Dokonca nie sú ani jedovaté, takže by ich ľudia mohli aj jesť. Hmyz však môže poškodiť mladé stromy.

Opäť spustia Veľký hadrónový urýchľovač

Súvisiaci článok Najbližšie, ako sa dostanete k Veľkému tresku. Navštívili sme Veľký hadrónový urýchľovač Čítajte 

Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), vďaka ktorému vedci experimentálne potvrdili existenciu Higgsovho bozónu, opäť spustia v septembri 2021.

Od decembra 2018 je totiž vypnutý, rovnako ako všetky urýchľovače v areáli CERNu.

Počas odstávky inžinieri opravili a vynovili, čo bolo treba a tiež ponúkli novinárom a verejnosti náhľad do inak neprístupných častí urýchľovača.

Skryť Vypnúť reklamu

Urýchľovač LHC plánujú vedci v septembri spustiť iba čiastočne. Jeho tretí chod začne oficiálne až na jar 2022. Spustenie oddialila pandémia koronavírusu.

Mnohí vedci dúfajú, že vďaka LHC sa podarí objaviť nové častice, ktoré nepredpovedá štandardný model, či potvrdiť supersymetriu.

Ďalší odklad teleskopu Jamesa Webba?

Hoci by mal Hubblov vesmírny ďalekohľad fungovať ešte minimálne desať rokov, Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) už pripravuje jeho náhradu. Teda pripravuje ju už od roku 1996.

Teleskop Jamesa Webba by sa po mnohých odkladoch mal dostať do vesmíru v októbri 2021, samozrejme, ak nenastanú ďalšie nečakané zmeny.

Webb bude najväčším vesmírnym teleskopom. Jeho vývoj a zostrojenie stáli doteraz desať miliárd dolárov. Teleskop bude ešte citlivejší ako Hubblov a uvidí viac zo vzdialeného vesmíru. Cieľom jeho misie bude:

Skryť Vypnúť reklamu
  • pátrať po prvých galaxiách, ktoré vznikli po Veľkom tresku,
  • zistiť, ako sa galaxie vyvíjali od vzniku do súčasnosti,
  • pozorovať vznik hviezd od ich prvých fáz až po vznik planetárnych systémov,
  • zmerať fyzikálne a chemické vlastnosti planetárnych systémov vrátane slnečnej sústavy a pátrať v nich po možnom živote.

Otvorenejšia veda

Od roku 2021 sa zrejme začne písať história viac otvorenej vedy. Mnohí vedci, ktorí nemajú peniaze na vysoké poplatky vo vedeckých časopisoch, by si zistenia svojich kolegov konečne mohli oficiálne prečítať zadarmo aspoň pri určitom type výskumov.

V novom roku vstupuje do platnosti Plán S, ktorý vyžaduje, aby vedci a výskumníci, ktorí využívajú financie zo štátnych organizácií a inštitúcií, zverejnili svoju prácu vo vedeckých časopisoch s otvoreným prístupom. To znamená, že ich práca bude dostupná bez embarga.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Chcete robiť čo najlepšie rozhodnutia? Čítajte vedecké štúdie Čítajte 

K dodržiavaniu zásad Plánu S sa zaviazalo niekoľko európskych inštitúcií a výskumných agentúr, Slovensko medzi nimi zatiaľ nie je. K plánu sa mala naša krajina vyjadriť do konca roka 2020.

Aj keď už v súčasnosti existujú vedecké časopisy s otvoreným prístupom, mnohé zverejňujú výskumy s určitým typom obmedzení - človek sa k obsahu dostane až po zaplatení poplatku, prípadne je výskum zadarmo prístupný až po určitom čase (polrok, rok...) od publikovania. Problém je to najmä pre veľkú časť čitateľov vedeckých časopisov - vedcov, ktorí nemusia mať na takéto poplatky zvyšné financie a teda sa nemôžu riadne vzdelávať vo svojej oblasti.

Obmedzenia viditeľnosti štúdií závisia od pravidiel vydavateľa. Mnohí mali preto sprvu k Plánu S výhrady, medzi inými vydavatelia vedeckých časopisov Science či Elsevier. "Ak si myslíte, že informácie by mali byť zadarmo, choďte na Wikipédiu," povedal ešte v roku 2018 Tom Reller, viceprezident vydavateľstva Elsevier, ktorý medzitým pristúpil k dodržiavaniu zásad Plánu S.

Skryť Vypnúť reklamu

Problémy s otvoreným prístupom mal aj vydavateľ Springer Nature, ktorý vydáva aj prestížny časopis Nature. V apríli 2020 sa však zaviazal na dodržiavanie Plánu S. Vedcom, ktorých výskum je financovaný za štátne peniaze, poskytne od roku 2021 možnosť zverejniť prácu s otvoreným prístupom. Autori si však za túto možnosť budú musieť priplatiť 9500 eur.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý sa opäť zatajuje. Buď porušil pravidlá, alebo Britov zavádzal

Na Slovensku pravidlá neporušil, v Anglicku to isté nie je.

Štefan Holý.

Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili 1 909 nakazených, pribudlo 111 úmrtí (minúta po minúte)

Od začiatku pandémie zomrelo v súvislosti s covidom 3 637 osôb, vyliečilo sa 173 761 ľudí.

Plošné testovanie na Covid-19:Zdravotník odoberá vzorku.

Premiér obhajuje testovanie aj dátami, ktoré neexistujú

Hrozbou pre testovaných môže byť britská mutácia koronavírusu.

Plošné testovanie na Covid: Premiér Matovič oznámil plán Zachráňme spolu životy.
Píše iniciatíva Veda pomáha

Za zlepšenie môžeme my. Vytrvajme (vyhlásenie vedcov)

Otvorenie škôl okamžite, ako to situácia umožní, považujeme za najvyššiu dlhodobú prioritu po záchrane životov.

Na Slovensku prebieha plošné skríningové testovanie.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Ako vás na internete sledujú a čo s tým robiť

Čo všetko sa o vás môžu na internete dozvedieť.

Podcast Klik.

Rok 2020 bol jeden z najteplejších. Nepotreboval ani pomoc

Musíme sa pripraviť na ďalšie rekordy.

Rok 2020 sa začal nezvyčajne silným obdobím požiarov v Austrálii.

Raketa Virgin Orbit sa prvýkrát dostala do vesmíru

Raketa bola vypustená nad Tichým oceánom z krídla upraveného Boeingu 747-400.

Raketa pri štarte z lietadla na únik z gravitácie spotrebuje menej paliva.