Sviatky pokoja alebo skôr sviatky plné jedla, pitia, rozdávania a prijímania? Počas Vianoc si ľudia radi doprajú hojnosť všetkého.
No spôsob, akým moderní ľudia trávia sviatky, zanecháva trvalú stopu na životnom prostredí.
Každé vaše vianočné rozhodnutie je spojené s uvoľnením oxidu uhličitého do ovzdušia – tento skleníkový plyn poháňa klimatickú zmenu. Po sviatočných dňoch tiež po ľuďoch zostáva množstvo odpadu či už z jedla alebo balíčkov.
Svoju vianočnú ekologickú stopu môžete znížiť niekoľkými nenáročnými zásahmi a napriek tomu si zachovať príjemnú atmosféru Vianoc. (Naše tipy nie sú zoradené podľa ich vplyvu na klímu.)
Uhlíková stopa
Pri všetkom, čo robíte, sa priamo alebo nepriamo uvoľňujú do ovzdušia skleníkové plyny, ktoré poháňajú klimatickú zmenu. Keď sa všetky sčítajú, výsledkom je vaša uhlíková stopa.
Teda pri jazde autom priamo tvoríte oxid uhličitý vy, pri nákupe nejakého výrobku sa do uhlíkovej stopy rátajú plyny vytvorené pri jeho výrobe či dovoze.
Uhlíková stopa sa uvádza v kilogramoch alebo tonách oxidu uhličitého. Viete ju vedome znižovať zmenou svojho životného štýlu či nákupných rozhodnutí.
Tisíc kaprov so šalátom
Hoci sa vianočné sviatky oslavujú iba tri dni, vytvoríte počas nich značnú časť svojej ročnej uhlíkovej stopy.
Environmentálnu stopu Vianoc skúmali vedci z Environmentálneho inštitútu v Štokholme. Pozreli sa na typické trávenie sviatkov u bežných Britov.
Ukázalo sa, že každý Brit cez Vianoce vytvorí 650 kilogramov oxidu uhličitého, čo je zhruba 5,5 percenta z jeho ročnej uhlíkovej stopy (11,87 tony CO2 ).
Keby sme podobný výpočet aplikovali na slovenské pomery, vyšlo by nám, že každý obyvateľ Slovenska vytvorí počas troch vianočných sviatkov zhruba 360 kilogramov oxidu uhličitého.
To je viac ako tisíc porcií kapra so šalátom (ak rátame, že priemerná štedrovečerná večera má hmotnosť zhruba 350 gramov) alebo takmer 22 živých vianočných stromčekov, prípadne šesťtisíc párov ponožiek.
Vianočný stromček – živý či umelý?
Zrejme najekologickejšou formou vianočného stromčeka je živý strom, ktorý vám rastie v záhrade. Takúto možnosť má však iba zlomok ľudí a väčšina sa rozhoduje, či si v dome vystaví živý rezaný stromček alebo umelý.
Ich ekologická stopa závisí od toho, odkiaľ váš stromček pochádza a či a ako sa ho po Vianociach zbavíte.
Živý stromček:
- Pri živom stromčeku veľkú časť uhlíkovej stopy tvorí jeho prevoz. Snažte sa preto vyberať strom od lokálnych pestovateľov, prípadne sa poobzerajte po stromčekoch na prenájom. Ich predajcovia rátajú s tým, že po Vianociach im stromček vrátite a oni ho zasadia. Uistite sa však, či k tomuto kroku skutočne dôjde.
- Informujte sa o pôvode stromčeka. Väčšina vianočných stromov v súčasnosti pochádza z plantáží, ktoré sú určené na ich pestovanie. Nemali by byť vyrúbané z prirodzeného lesa.
- Je tiež dôležité, ako sa stromčeku po Vianociach zbavíte. Vaša obec má určite pravidlá správneho zaobchádzania so stromom ako s odpadom. Dopredu sa o nich informujte.
- Spôsob zničenia stromčeku výrazne ovplyvní jeho uhlíkovú stopu. Ak na skládke skončí dvojmetrový živý stromček, jeho uhlíková stopa je 16 kilogramov oxidu uhličitého. Ak by ste rovnaký stromček použili ako drevo na kúrenie, znovu ho zasadili (ak má korene), prípadne ho nasekaný rozsiali po záhrade, jeho uhlíkovú stopu by ste mohli znížiť až na 3,5 kilogramu. Údaje pochádzajú z organizácie Carbon Trust.
