SME

Dá sa Boh odmerať? (podcast Pravidelná dávka)

Pozrieme sa na historické pozadie, ktoré priviedlo ľudí k debatám o meraní účinnosti modlitby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Funguje modlitba? Zrejme každý z nás sa už s tou otázkou stretol minimálne vo svojej mysli ale je šanca, že aj pri rozhovore s druhými. Ako by ste na to niekomu odpovedali? Táto dávka vám dá zrejme viac otázok než odpovedí, ale to nie je pre našu zvedochtivosť tá najhoršia vec.

Historické pozadie

Ako by ste teda vy odpovedali niekomu na to, či funguje modlitba? A zvlášť, ako by ste na to niekomu odpovedali, keby navrhol vytvoriť experiment, ktorým by sme to mohli zistiť? A ak by ste pri tejto otázke cítite isté emócie, či už nadmerného nadšenia alebo pohŕdajúceho pohoršenia, aspoň sa viete, ako sa mnohí cítili, keď táto otázka bola prvýkrát seriózne navrhnutá. O chvíľu do tejto histórie nachvíľu nahliadneme.

SkryťVypnúť reklamu

Predtým týmto krátkym výletom sa však uistime, že náš religionistický batôžtek je potrebne vybavený. Poďme si ho teda skontrolovať. Na úvod si pripomeňme, že existujú dve základné, pre nás relevantné, pozície ohľadom vnímania božstva. Niekto môže byť teista a teizmus vraví, že Boh do tohto sveta istým spôsobom stále zasahuje. Potom sú tú však ešte deisti a podľa deizmu Boh tento svet stvoril ale už do neho nezasahuje.

Avšak ak existuje len deistický Boh, potom nemôžeme takýmito testami zrejme nič riešiť. Ak do sveta nezasahuje, nemáme v prvom rade nič na meranie. Ale ak ide o teistické božstvo - a teda to tradične uctievané kresťanstvom, židovstvom a islamom - mohli by sme ho snáď nejak, aspoň teoreticky otestovať, odmerať a následne možno aj oznámkovať.

SkryťVypnúť reklamu

Vezmime si ako príklad to konkrétne božstvo, s ktorým sa môžeme zoznámiť na biblických stránkach. Ak by ste si v nej čítali o udalostiach, ktoré nie sú ničím výnimočné, všetko sa udeje len kvôli prírodným zákonitostiam, a Boh je v ňom len akýsi vzdialený pozorovateľ, asi máte nejakú celkom inú verziu. V tej mojej ide o božstvo, ktoré je nielen s týmto svetom v blízkom kontakte ale prejavuje sa mnohými jasne viditeľnými prejavmi. Zdá sa, že jedna z častí Novej zmluvy vraví aj účinnosti modlitby. Ježiš v Matúšovom evanjeliu povedal tieto slová:

“Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!” (Mt 7,9-11).

SkryťVypnúť reklamu

Samozrejme, že je tu dôležitá aj otázka interpretácie. Ale ak ide niekomu o účinnosť modlitby, nedalo by sa nejak spoľahlivo určiť, či takéto niečo platí? Zdá sa pritom, že väčšia ťarcha by mala byť na pleciach katolíkov. Tí totiž na rozdiel od protestantov počas reformácie neodmietli, že zázraky sa dejú aj v súčasnosti a je možné si ich modlitbou za pomoci nebeských svätcov vyprosiť. Nakoniec, zázraky sa počas stredoveku stali aj podmienkou pre svätorečenie, teda pre vyhlásenie istého vzorne žijúceho katolíka či katolíčky za svätých. Protestanti to však videli trochu inak.

V snahe odlíšiť sa od toho, čo videli len ako akési katolícke povery, začali od svojho vzniku mnohí predstavitelia tvrdiť, že doba biblických zázrakov sa už skončila. Biblické zázraky sú v Biblii a tým to hasne. Boli to ozajstné udalosti a slúžili na to, aby sme cez ne mohli jasne vidieť Božiu autoritu biblických prorokov a predovšetkým, samozrejme, tú Ježišovu. Ján Kalvín napríklad povedal, že protestanti nepotrebujú žiadne nové zázraky, keďže nemajú žiadne nové evanjelium. To pritom však ešte vôbec neznamená, že Boh vo svete nijak nekoná. Nekoná len tak, ako tomu bolo pri biblických zázrakoch, kedy sa jeho moc prejavovala napríklad veľmi jasnými a priamymi zásahmi, napríklad cez viaceré Ježišove uzdravenia.

SkryťVypnúť reklamu

Boh však konal aj naďalej aj u protestantov a to cez jeden z dvoch spôsobov. Prvý je prozreteľnosť. Prozreteľnosť si môžete predstaviť ako riadenia bez zasahovania. Teda, aby Boh doviedol udalosti tam, kde chce, nemusí vraj predsa stále usmerňovať pozemský chod svojimi nebeskými pákami. Boh predsa pozná všetko a poznal to všetko už aj pri stvorení, takže si to pekne vypočítal a potom tento svet so zákonmi len spustil. Ak vám to znie ako deistický Boh, tak máte sčasti pravdu, ale Boh z tohto pohľadu sa o svet stará a má v ňom svoje ciele a tiež neodníma (ako deisti) realitu biblických zázrakov.

Druhý spôsob sú zázraky, ktoré však vnímali inak ako katolíci. Nemá to byť o tom, že uvidíme ako sa Božia ruka zjaví z oblakov a spraví tu na zemi pár frčiek. Všetko totiž dokáže zvládnuť s použitím prírodných zákonitostí. Rozdiel medzi prozreteľnosťou a zázrakmi je teda skôr v miere ich dramatickosti respektíve skrytosti, než v nejakom inom mechanizme.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa napríklad na Anglicko chystali v roku 1588 zaútočiť španielski katolícki habsburgovci so svojou flotilou, no ich 130 lodí bolo rozhodených nepriaznivými vetrami, bol to prejav toho, ako chcel Boh uchrániť anglických protestantov od kontinentálnych katolíkov. Takže aspoň takto takéto veľmi stručné katolícko-protestantské okienko, hoci jedným dychom dodám, že definícia zázraku býva vždy čosi problematické. Už sme však pripravení zavítať do viktoriánskeho Anglicka pátrať po tom, či zázraky môžeme testovať alebo nie.

Viktoriánska debata

Náš mentálny časostroj si nastavme na druhú polovicu 19. Storočia. Vtedy sme sa ocitli akurát v dobe mnohých novovznikajúcich disciplín a mnohých veľkých vedeckých debát. Jednou z najväčších bola otázka evolúcie a ako presne prebiehala. Niektorí z vás si možno pamätáte aj ten špeciálny rok 1859, kedy Darwin vydal po mnohých rokoch výskumu svoje dielo s názvom O pôvode druhov a postupne tým spustil novú vlnu týchto evolučných debát. Ak chcete o tomto pozadí počuť viac, môžete tak spraviť v mojich minulých dávkach. Azda nám nepríde prekvapivé, že Darwin mal svojich priaznivcov a odporcov, ale tiež - keďže svet je komplexnejší než len akési dve možnosti - existovali aj rôzne kompromisy medzi úplným prijímaním a úplným odmietaním Darwinovho prirodzeného výberu.

SkryťVypnúť reklamu

Práve cez tento vedecko-historický príbeh sa dostávame k dnešnej téme. Jeden z veľkých podporovateľov novovznikajúcej vedy a vedeckého chápania, ktoré by z neho odstránilo akékoľvek nadprirodzené vplyvy a interpretácie bol írsky fyzik John Tyndall. Tyndalla môžeme právom označiť za zakladateľa klimatológie a bol to on, kto prišiel s opisom takzvaného skleníkového efektu. Pôsobil zvlášť v druhej polovici 19. storočia, a to bola teda tá doba, keď začal otvárať mnohé základné a zásadné otázky týkajúce sa účinnosti modlitieb. Ale tie nespadli len tak z neba a mali svoju pozemskú príčinu.

Spomenuli sme už Darwina a jeho vplyv, ale ešte ďalší mali debaty súvisiace s historickosťou Biblie, čomu sa vraví aj vyššia biblická kritika. Do Británie začínali totiž v tej dobe z Nemecka prúdiť mnohé tam vzniknuté myšlienky a vôbec celá akademická disciplína o tom, že Bibliu je treba skúmať tak, ako každú inú knihu. A to nám má poukázať na to, že má v sebe rôzne historické nezrovnalosti a že mala vzniknúť celkom ľudským procesom.

SkryťVypnúť reklamu

Existovali rôzne stratégie ako na toto odpovedať, podľa toho, či ste boli, povedzme kresťansky viac liberálny alebo viac konzervatívny učenec. Pointa však je, že tieto biblické hlavolamy teraz začali motať mozgové závity už aj ľuďom v Anglicku a museli teda na ne nejak reagovať. Ozývali sa tiež niektorí filozofickí velikáni. Napríklad už v 18. storočí prišiel s veľmi zásadnou kritikou zázrakov David Hume a v 19. storočí John Stuart Mill, ktorý tiež povedal, že argumenty pre zázraky nemôžu presvedčiť nikoho, ak im už dopredu neverí.

A tak táto situácia viedla v 19. storočí postupne v istých kruhoch k istému napätiu medzi vedeckým vnímaním sveta a miestom, ktoré v ňom môžu mať zázraky. Takže na scéne už máme Darwina a jeho vedecké vysvetlenie, ktoré odobralo potrebu priamych Božích stvoriteľských aktov a k tomu aj spomenuté biblické pochybnosti z Nemecka, snažiace sa vystrihnúť zázraky aj zo stránok Biblie.

SkryťVypnúť reklamu

Spomeňme si ešte jednu vec, ktorú sme doteraz obišli: A to je, že samozrejme, že existujú rôzne typy modlitieb adresované nielen odlišným bytostiam, ale aj s rôznymi účelmi v rozličných situáciách a určite aj líšiacim sa vnútorným stavom modliaceho. Takže, ak akýsi skeptik povie, že modlitby určite nefungujú, musíme azda uznať, že ide o naozaj širokosiahle vyjadrenie.

Aj tí najväčší pochybovači musia vidieť, že náš svet by v pohode mohol fungovať tak, že aspoň isté typy modlitieb sú v ňom v istých kontextoch vypočuté aspoň istým spôsobom. Preto naraz odmietnuť všetky zázraky či už tie dnešné alebo dávno dávne sa môže javiť ako nejaké odvážne tvrdenie. Pri tomto by niekto mohol aj obrátiť Millov citát naopak a povedať: “Nik nemôže plošne odmietnuť všetky zázraky, ak ich už dopredu neodmietol.” Ako sa teda dostaneme z tejto situácie? Hrozí nám tu, takpovediac, zázračný pat?

SkryťVypnúť reklamu

Tyndall si to určite nemyslel. A to s čím prišiel, už možno napadlo i vám. Tvrdil, že jediný spôsob, ako sa v tomto pohnúť dopredu je účinnosť modlitby otestovať. V poriadku, možno nie úplne všetkých, ale aspoň tých takzvaných vyprosujúcich modlitieb, u ktorých očakávame istý verejný a jasne viditeľný výsledok. A situácia, ktorá sa vtedy udiala, prišla Tyndallovi viac než vhod a rozhodol sa ju využiť.

Nachádzame v čase viktoriánskeho Anglicka, pomenovanom po dlhej vláde kráľovnej Viktórii - od roku 1837 až do jej smrti v roku 1901. Súčasná kráľovná Alžbeta II. už mimochodom tento takmer 64 ročný rekord prekonala v roku 2015. My však potrebujeme ostať v roku 1871. Na konci toho roku totiž ochorel na týfus kráľovnin najstarší syn a nástupca na trón, ktorým bol waleský princ Albert Edward. Keďže 10 rokov predtým zomrel na túto chorobu jej manžel, princ Albert, kráľovná sa bála, že by sa táto nepríjemná história mohla opäť zopakovať. Viktória preto vyzvala predstaviteľov anglikánskej cirkvi a aj celý národ, aby sa modlil za synovo zázračné uzdravenie. Tak sa aj stalo a ten sa našťastie nakoniec úspešne vyliečil. Kráľovná dala preto usporiadať v londýnskej Westminsterskej katedrále veľkú ďakovnú bohoslužbu, no viacerí významní vedci vrátane Tyndalla sa na tejto udalosti odmietli zúčastniť.

SkryťVypnúť reklamu

Naopak, Tyndall napísal a zverejnil článok, v ktorom vyzval vykonať testovanie, ktorým môžeme odmerať účinnosť vyprosujúcej modlitby. Ak by niekto tvrdil, že verí v modlitbu očami viery a že je o nej akosi vnútorne presvedčený, to je jedna vec. Ale verejne vyzývať veriacich za vyzdravenie a potom slávnostne tvrdiť, že to bolo vyššou mocou, to už bola pre neho iná šálka anglického čaju. Preto navrhol, po príklade istého chirurga, Henryho Thompsona, zorganizovať takéto dlhodobé testovanie, ktoré malo trvať 3-5 rokov a následne sa mali výsledky porovnať. Kľúčové tu malo byť jedno nemocničné oddelenie, za ktoré sa mali ľudia pravidelne a intenzívne modliť. Nakoniec sa však takýto experiment neuskutočnil a na ich realizáciu sme museli počkať až ku koncu 20. storočia.

SkryťVypnúť reklamu

Debata sa však týmto pádom rozpútala a niektoré reakcie si asi viete predstaviť: Jedna všeobecne rozšírená reakcia bola pohoršenie. Ak chceme takýmto spôsobom nebesá testovať, tak v prvom rade najskôr nechápeme Božie úmysly a konanie. Modlitbou nemôžeme Boha nikdy donútiť, aby konal, podobne ako dieťa svojou úpenlivou prosbou nemôže svojho rodiča ničim zaviazať. Ak rodič predsa nedá dieťaťu to, o čo žiada, vôbec to neznamená to, že je zlý rodič ale skôr naopak a tiež to neznamená, že pre dieťa tým pádom nemá žiadny zmysel rodiča o niečo prosiť. Inou súvisiacou námietkou bolo to, že modlitba - podobne ako aj ľudské vzťahy - je naozaj o vnútornom nastavení, o srdci a nie nejakej chladnej matematike.

Ako na to však odpovedal Tyndall a jemu podobní si asi tiež viete predstaviť. Jeden z jeho spolubojovníkov bol Francis Galton, mimochodom Darwinov bratranec, ktorý vytvoril aj modernú meteorológiu, forenzné využívanie odtlačkov prstov ako aj pojem eugenika, čo je samozrejme ďalšia veľká téma. Jednou z odpovedí teda bolo, že ak je modlitba o srdci a vzťahu s Bohom, potom do toho neťahajme žiadne údajné zázračné uzdravenia. A ak by mali byť modlitby účinné, zrejme by sme mali vidieť ich najväčší dopad u tých, za ktorých sa modlíme najviac: teda u členov kráľovskej rodiny, kňazov a zvlášť u zahraničných misionárov. Galton však argumentoval, že údaje ukazujú pravý opak - že práve tieto skupiny sú chorľavejšie a zomierajú oveľa skôr.

SkryťVypnúť reklamu

Na záver

Ako som spomenul, pri tomto sa diskusia nezastavila, ale my nateraz žiaľ áno. Možno ste však aj vy už zachytili nejaký-ten článok o niektorom z nedávnych skúmaní, ktoré chceli ozrejmiť, či modlitba funguje - a keď nie v zázračnom, tak aspoň psychologickom zmysle. Okrem toho však nájdeme aj iné, v úvodzovkách, “zázračné” tvrdenia a to v podobe kníh napísaných aj doktormi či inými vedcami, mnohé reporty údajných vyliečení či iných zázračných udalostí, ktoré sa nemôžu vtesnať do jednej dávky. A tiež treba povedať, že filozofická a teologická diskusia sa tiež pohla ďalej a na všetky Tyndallove či Galtonove námietky by našla sofistikovanejšie odpovede. Budem rád, ak mi dáte v nejakom komente vedieť, či by vás niektoré z týchto tém zaujímali. Čo sa týka tej dnešnej, považoval by som to za zázrak, ak by som sa k nej už nikdy nevrátil.

SkryťVypnúť reklamu

Použitá a odporúčaná literatúra:

DeYoung, A Vision of Modern Science, 2011.

Kurz (ed.), Science and Religion: Are They Compatible?, 2003.

Lindberg, Numbers (eds.), When Science and Christianity Meet, 2008.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

V Grécku vládne stredopravá strana Nová demokracia na čele s premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, ktorá robí zodpovednú a kompetentnú politiku.

Ako sme sa stali najnedôveryhodnejším dlžníkom eurozóny.


Marketér Pavol Minár.

Pavol Minár hovorí o kampaniach.


Obyvatelia Petržalky parkujú už roky zadarmo.

Mesto nevylučuje, že zavádzanie PAAS v Petržalke bude treba urýchliť.


Peter Pellegrini na návšteve v Budapešti.

Maďarská vláda sledovala aj vlastné záujmy.


Neprehliadnite tiež

Podpňovka.

Poraďte sa radšej s človekom.


a 1 ďalší

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
SkryťZatvoriť reklamu