Asus TUF-RTX3080-O10G-Gaming
Produkt na test poskytla spoločnosť Asus
Ubehli už skoro dva roky, čo sme si po prvý krát vyskúšali počítačové hry s grafikou blízkou filmovej kvalite. Ray tracing sme dovtedy poznali len z grafických programov, videí a filmových efektov, pre počítačové hry bola táto technológia stále novinkou.
Aj napriek vizuálne lákavým technologickým ukážkam a optimizmu na strane jediného výrobcu grafických kariet s podporou ray tracingu, Nvidie, sa revolúcia v hraní nakoniec odložila. Neznamená to, že ray tracing je slepou uličkou, len si jednoducho musel počkať na novú generáciu herných konzol.
Sony a Microsoft našli úspešný spôsob, ako prinútiť vývojárov použiť ray tracing v hrách. Svoje grafické karty pre počítače už má aj AMD, no Nvidii stále patrí vďaka za to, že tejto technológii pripravila cestu k počítačovým hrám.
Čo je ray tracing a prečo je dôležitý
Revolučné novinky pre hráčov počítačových hier prichádzajú len raz za niekoľko rokov. V roku 2001 sme po prvý krát nemohli odtrhnúť oči od realisticky stvárnenej vodnej hladiny.
O necelých šesť rokov neskôr prišla najväčšia revolúcia, vďaka ktorej máme v hrách vizuálne zaujímavé HDR efekty, ale aj dokonalejšiu vodu s reálnejšie spracovaným povrchom a rôzne efekty.
Poslednú významnú zmenu sme zažili pred skoro desiatimi rokmi a odvtedy nám hry ponúkajú len detailnejšie objekty, vyššie rozlíšenia a komplexnejšie scény. A práve ray tracing by mal byť novým zásadným skokom pri honbe za čo najrealistickejšou grafikou v hrách.
Za nelákavým názvom ray tracing sa skrýva zložitá technológia na výpočet odrazu svetla. Tieto výpočty sú veľmi náročné na výkon, keďže pre každý jeden lúč svetla musia správne určiť jeho chovanie na konkrétnom povrchu.
Zjednodušene, úlohou je správne zobraziť odrazy svetla na každom možnom povrchu. Výsledkom je hra s grafikou vo filmovej kvalite, teda niečo, o čom hráči snívajú už desiatky rokov.
V počítačových hrách je síce stále novinkou, no prvú animovanú ukážku s využitím tejto technológie vytvorili v laboratóriách Bell už v roku 1979. Pri profesionálnom využití však vyžaduje extrémne výkonné počítače, ktorým tvorba len jedného obrázku trvá aj niekoľko desiatok minút, pri filmoch pokojne aj hodín.
Aby sme sa vyhli prehnaným očakávaniam, tak súčasný počítačový hardvér (presnejšie grafické čipy Nvidie a AMD, ktorá ich dodáva aj pre herné konzoly) zatiaľ nemá dostatok výkonu na úplné použitie ray tracingu pri vykresľovaní grafiky.
Hry tu preto kombinujú klasický režim rasterizácie a ray tracing využívajú len v špecifických prípadoch, kedy je výsledok aj zjavný hneď na prvý pohľad. Pre pocit plynulosti musí totiž grafická karta byť schopná vykresliť obraz aspoň 60-krát za sekundu.
V hrách uvidíte krásne odrazy okolitého prostredia v mlákach, na lesklých povrchoch a aj v podobe výrazne realistickejších tieňov. Na plnohodnotné využitie ray tracingu pre počítanie úplne celej scény si však musíme ešte pár rokov počkať.
Počítačom pomôžu herné konzoly
Najväčším nepriateľom rozšírenia ray tracingu v hrách je zložitosť implementácie tejto technológie. Musí ju totiž podporovať samotná hra, čo je stále proces náročný nielen na ľudské, ale hlavne na finančné zdroje.