SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Umenie ako liek na hrozbu moderných technológií

O esencii technológii, ich hrozbách a umeleckej protilátke

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Dnešná dávka je pokračovaním 167. dávky o filozofii technológii, kde sme sa spoločne zamysleli nad ich morálnou neutrálnosťou. Čo sú to technológie a sú viac ako inštrumentom či nástrojom k dosiahnutiu nejakého cieľa?

Dnes sa pozrieme na sľúbenú esej nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktorý vystavil technológie intenzívnej analýze a kritike, ktorá ale nekončí v pesimizme. Pointa jeho kritiky už v predchádzajúcom zamyslení zaznela a v tejto dávke ponúknem zjednodušené predstavenie základného argumente jeho eseje, ktorá hľadá odpoveď na otázku toho, čo je to esencia technológií. Áno, technológie sú síce inštrumentálne, ale podľa Heideggera je ich esenciou skutočnosť, že nám pomáhajú odhaľovať pravdu, v čom spočíva aj ich hlavná hrozba.

Skryť Vypnúť reklamu

Filozofia technológii

Heideggerová esej “Otázka ohľadne technológii” vyšla pôvodne v roku 1954 a mohli by sme ju právom nazvať ako jedno z kľúčových diel, ktoré sa venuje tzv. filozofii technológií.

Esej má len 33 strán, nie je písaná prehnane technickým jazykom, a preto sa do nej určite pred alebo po dokončení nášho spoločného rozmýšľania začítajte. Medzi odporúčanou literatúrou o nej nájdete aj veľmi dobrú prednášku od amerického filozofa Geogoryho Sadlera a tiež niekoľko relevantných podnetných analytických článkov. Hovorím to preto, lebo časovo sa mi nepodarí do jednej dávky zmestiť úplnú a hĺbavú diskusiu o tejto eseji a berte ju prosím ako úvod, ktorý vás verím namotivuje ísť v tejto esejovej klasike oveľa hlbšie. Toľko úvodom a poďme na to.

Skryť Vypnúť reklamu

Heidegger, ako filozof venujúci sa metafyzike, hneď na začiatku eseje poukazuje na to, že aby sme mohli mať voči technológiám slobodný vzťah, musíme poznať ich esenciu — a v gréckom chápaní tohto slova je esencia vecí to, čím daná vec je. Čo sú teda technológie?

Správna, i keď veľmi povrchná odpoveď, hovorí o tom, že technológie sú prostriedkom. Ak si predstavím môj smartfón, ten je prostriedkom na komunikáciu a napríklad naša práčka je prostriedkom k vyššiemu zdravotnému štandardu. Je ale táto odpoveď uspokojujúca?

Ak sa pozrieme na všetky príklady technológii a v mysli si ich dáme vedľa seba, čo je „to“ čo majú všetky spoločné, čo je ich esencia? Sú púhym nástrojom, ktorý je morálne neutrálny? Je ich esenciou morálna tvarovateľnosť či dokonca vákuum?

Skryť Vypnúť reklamu

Heidegger tvrdí, že na to, aby sme mohli zodpovedať túto metafyzickú otázku esencie technológii sa musíme nevyhnutne skúsiť na technológie pozrieť s odstupom a na chvíľu o nich prestať premýšľať ako o inštrumentoch. Tento bežný a až príliš zaužívaný pohľad môže byť práve to, čo nám bráni v pravdivejšom výhľade.

Ako konkrétne spravíme pár krokov späť? Jednoducho, navrhuje Heidegger. Namiesto toho, aby sme sa zamerali na inštrumentálny charakter technológii, posvieťme si naopak na to, čo to znamená, ak o ničom povieme, že je to inštrumentálne; teda, že ide o prostriedok k cieľu. Aké hlbšie súvislosti sa tu skrývajú?

Štyri príčiny strieborného kalicha

Vzťah prostriedku a cieľa môžeme opísať aj cez vzťah príčiny a následku a čo je komunikované cez tento vzťah je tzv. kauzalita, teda príčinnosť. Vidíte, ako sme sa posunuli o pár krokov spať, teda o niekoľko úrovní nášho rozmýšľanie hlbšie? Inštrumentálnosť je spojená s príčinnosťou, ale čo je to príčinnosť?

Skryť Vypnúť reklamu

Heidegger sa tu obracia na štvorzložkové Aristotelove chápanie príčinnosti, ktoré platilo mnoho storočí až po príchod ranného novoveku, ktorý charakterizuje filozofia René Descartesa. Aké sú štyri Aristotelove príčiny, ktoré sú podľa neho za všetkým čo sa stáva, teda prichádza do existencie?

Heidegger dáva pre lepšiu ilustráciu príklad strieborného kalicha. Prvá príčina sa nazýva materiálna a tou je samotné striebro. Druhá je formálna a tou je tvar či forma, do ktorej je striebro vypracované. Tretia príčina je efektívna a tou je samotný zlatník či kováč, ktorý náš kalich vyrába. A posledná príčina sa volá finálna či konečná príčina a je ňou dôvod, pre ktorý náš majster tento kalich vyrába. Napríklad kalich bude slúžiť na náboženské účely a je robený na objednávku.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto štyri príčiny sú štyri zložky príčinnosti a je ich samozrejme možné aplikovať aj na technológie, či už spomínaný smartfón alebo práčku.

Čo Heideggera ale zaujíma je otázka jednoty týchto štyroch príčin. Môžeme povedať, že jedna z nich je nadradená ostatným? Do príchodu vedeckých revolúcii sa to tvrdilo o konečnej príčine, potom o efektívnej príčine a Heidegger prichádza z jeho vlastným pohľadom. Začína s otázkou, čo to vlastne slovo “príčina” znamená a hovorí, že príčinou je to, čo je za niečo zodpovedné. O štyroch príčinách tak môžeme hovoriť ako o štyroch spôsoboch zodpovednosti sa bytie nejakej veci, pričom v prípade strieborného kalicha Heidegger hovorí, že je ťažké úplne odlúčiť jednu od druhej.

Majster, ktorý je zodpovedný za výrobu kalicha potrebuje daný materiál, tiež aj plán a víziu, podľa ktorej ho vyrobí a tomuto všetkému samozrejme predchádza jeho dôvod, pre ktorý vôbec s touto umeleckou činnosťou začína. Heideggerovými slovami: tieto štyri zjednotené príčiny sú zodpovedné za to, že prinášajú či vovádzajú danú vec do prítomnej existencie a táto vec sa nám následne javí ako strieborný kalich. Použijúc ešte básnickejší jazyk: podľa Heideggera robí príčinnosť nejakú vec slobodnou.

Skryť Vypnúť reklamu

Naša produktívna činnosť, ktorá je kauzálna, teda príčinná, je ale podľa Heideggera iná od produktívnej aktivity, ktorú vidíme v prírode. Áno, zasiate semiačko vyklíči a vyrastie na rastlinu, ale to, že ju príroda takpovediac vyprodukuje, nie je príčinnosť rovnaká tej majstrovi, ktorý vyprodukuje strieborný kalich. V čom je rozdiel?

Od tajomstva k odhaleniu

Podľa Heideggera je ľudská príčinnosť a teda privádzanie vecí do existencie charakteristická tým, čo nazýva prechod od ukrytia či zahalenia do odkrytia alebo odhalenia. Gréci mali pre túto odhalenosť bytia slovo “aletheia”, Rimania “veritas” a my “pravda”.

Naše produktívne príčinné konanie je tak opísateľné Aristotelovými štyrmi príčinami, ale ich jednota je Heideggerom vnímaná v tomto akte odhalenia, teda, mohli by sme povedať, v akte spravdivenia bytia - jeho prinesenia do existencie.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak si ešte spomínate, že sme chceli urobiť pár krokov vzad od inštrumentálnej povahy technológii, vráťme sa teraz mnoho krokov späť a spýtajme sa, čo mala táto rozprava o príčinnosti, ktorá nás priviedla k pravde, do činenia s technológiami?

Heideggerová jednoduchá odpoveď znie takto: Áno, technológie sú prostriedkom, ale ich esenciou je skutočnosť, že sú spôsobom na odhaľovanie pravdy. Sú spôsobom štrukturovania našej skúsenosti a prinášajú zmysel a poriadok tam, kde pred tým nebol. A toto je metafyzicky nepovrchný pohľad na technológie. Náš spomínaný majster síce vyrobil strieborný kalich, ale v tomto procese a cez jeho činnosť spravil ešte oveľa viac: odkryl a spôsobiť novú vec, poukázal na pravdu o možnosti výroby strieborného kalicha. Potenciál sa pretavil v realitu. Z mnoho možností sa stalo konkrétne niečo, o čom je možné pravdivo povedať, čo to je a prečo to je.

Skryť Vypnúť reklamu

Tu ale Heideggerová analýza esencie technológii nekončí a vo zvyšnej časti tejto dávky sa zamyslime nad hrozbou a súčasne výzvou, ktorú podľa neho predstavujú.

Hrozba menom "stála zásoba"

Hrozbu technológii vidí v tom, čo nazýva Gestand a čo sa dá preložiť ako “stála zásoba“ či „rezerva”, po anglicky “standing-reserve”. Dostaňme sa k významu tejto hrozby postupne.

Keď Gréci používali slovo techné, nemysleli tým technológie v našom modernom slova zmysle, ale mysleli tým ľudskú činnosť, ktorá bola výsledkom nejakej schopnosti či umenia alebo remesla. Ak techné odkrývalo a odhaľovalo pravdu o svete, táto pravda závisela na slobodnej tvorivej činnosti ľudí. Inými slovami, v klasickom a antickom slova zmysle to boli práve umelci, ktorí nám komunikovali akým svet je a to prekvapivým, kreatívnym a šokujúcim spôsobom.

Skryť Vypnúť reklamu

Kľúčová otázka je v tomto bode pre Heideggera táto: čo nám odhaľujú moderné technológie? Ako tušíte, odpoveď bude v kontraste s tým, čo nám prostredníctvom ľudskej tvorivej činnosti odhaľovalo techné.

Podľa Heideggera sú moderné technológie iné v tom, že sú výzvou, sú vyzývajúce a to v tom zmysle, že so sebou prinášajú radikálnu zmenu. Pre porovnanie, techné roľníka zásadne nemenilo pôdu, na ktorej pracoval, ale napríklad ťažba uhlia v oblasti Rýnu, čo je Heideggerov vlastný príklad, už áno. Čo robí ťažba uhlia ako príklad moderných technológií?

Podľa Heideggera tu idú technológie do samého jadra vecí, odkrývajú ich potenciál, ktorý následne zhromažďujú, skladujú a používajú na ďalšiu technologickú činnosť. Inými a konkrétnymi slovami tu ide o odkrývanie energetických zdrojov a energia je následne to, čo sa uskladňuje do zásob a používa inde. Tento proces, dodáva Heidegger, sa riadi princípom efektívnosti a technológie slúžia k získaniu čo najväčšieho množstva aenergie s použitím čím najmenšej energie. Táto energia sa následne využíva všade, čím sa svet stáva na jej využití závislý a súčasne sa na svet začína nazerať primárne ako na zdroj energie. Energia je kvantifikovateľná, dá sa s ňou kalkulovať, kalkulácia sa deje formou informácii a tie sa komunikujú ďalej.

Skryť Vypnúť reklamu

A tu prichádza už naznačená hrozba. Podľa Heideggera moderné technológie vytvárajú tzv. stálu zásobu tejto energie a nielen to, ale ako som spomenul už v 167. dávke, súčasne učia ľudí nazerať na svet, prírodu a nás samých ako na súčasť tejto stálej zásoby. I keď som hovoril o zásobe energie, Heidegger hovorí o niečom viac a to o rezervoári schopností či informácií, s ktorými vieme kalkulovať a vyučiť ich na usporiadavanie sveta, ktorý sa stal, aspoň potenciálne, úplne kvantifikovateľný.

Technologická dehumanizácia a umelecká humanizácia

Dostávame sa k záveru dnešnej dávky a k záveru, ktorý som detailnejšie načrtol aj v 167. dávke. Hrozbou moderných technológii je trend či cesta, na ktorú nás ako ľudstvo postavili a z ktorej sa nedá úplne zísť. Človeku hrozí tzv. dehumanizácia, keďže v procese stáleho rozširovania a aplikácie spomínanej stálej zásoby sa i na človeka začína pozerať ako na nahraditeľný prostriedok vo väčšom mechanizme. Človek sám sa stáva technológiou a v tomto procese stráca slobodu vo vzťahu k technológiám.

Skryť Vypnúť reklamu

Pamätáte si, čo nám o slobodnom vzťahu k technológiám povedal na úplnom začiatku Heidegger? Zopakujem: povedal, že slobodný je ten vzťah, v ktorom poznáme esenciu veci, s ktorou sme vo vzťahu. A tu je paradoxný problém. Ak esenciou technológii nie je to, že sú prostriedok, ale to, že odkrývajú pravdu, ako môžeme mať toto poznanie, ak z nás technológie robia stále viac a viac prostriedok? Vo zmysle techné sme to práve my, kto odhaľuje skrz technológie pravdu, ale v modernom slova zmysle sú to už neosobné technológie, ktoré idú takpovediac na autopilota.

Heidegger ale nie je techno-pesimista a nádej k nestrateniu slobody zoči voči modernému technologickému pokroku vidí v už spomínanom techné - teda v umeleckej ľudskej tvorivej činnosti vo všetkých jej odtieňoch a formám, ktorá moderným technológia dokáže nastaviť potrebné zrkadlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Použitá a odporúčaná literatúra:

Martin Heidegger, „The Question Concerning Technology“

Gregory Sadler, „Martin Heidegger | Question Concerning Technology (part 1)“

Mark Blitz, „Understanding Heidegger on Technology“

Michael Wheeler, "Martin Heidegger“ (3.3 Technology), SEP

Všetky podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Technológie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.

Koronavírus na Slovensku: O dva týždne plošné testovanie nebude, Sulík nestihne nakúpiť testy (minúta po minúte)

PCR testy odhalili 1811 nových prípadov. Z antigénov hlásia 937 pozitívne testovaných ľudí. Pribudlo aj 23 úmrtí.

Premiér Igor Matovič.
Diego Maradona s trofejou pre majstrov sveta.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Sedem lístkov do klobúka

Šanta, Žilinka, Čentéš? Čistá lotéria.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.

Európska noc výskumníkov bude tento rok online

Čo zaujímavé je pripravené pre mladých a čo pre všetkých nadšencov vedy?

Európska noc výskumníkov bude prebiehať online