SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Nobelovkou za chémiu ocenili prepísanie kódu života, cenu dostali dve vedkyne

Doteraz cenu udelili 184 laureátom.

Nobelovou cenou za chémiu tento rok ocenili objavy týkajúce sa prepísania kódu života.

Súvisiaci článok Genetik: Môžeme opraviť poruchy vrátane niektorých typov rakoviny Čítajte 

Cenu rovnakým dielom udelili mikrobiologičke Emanuelle Charpentierovej z Francúzska a biochemičke Jennifer A. Doudnaovej zo Spojených štátov za vývoj technológie na úpravu genómu. Je to prvý raz, čo ženy získali cenu samy.

„Bola by som rada, keby to bola pozitívna správa osobitne pre mladé dievčatá, ktoré by sa chceli venovať vede... a že to ukáže, že ženy vo vede a ich výskum môže mať dosah,“ povedala počas oznámenia o udelení nobeloveky Charpentierová.

Skryť Vypnúť reklamu

Spolu so súčasnými laureátkami získalo prestížnu cenu za výskum v oblasti chémie sedem žien z celkovo 186 laureátov.

Obe vedkyne v roku 2012 oznámili objav metódy CRISPR/Cas9, ktorá sa prezýva aj genetické nožnice. Pomocou nich výskumníci môžu veľmi presne pozmeniť DNA zvierat, mikroorganizmov aj rastlín.

Metóda taktiež prispieva k vývoju lekárskych postupov, ktoré by v budúcnosti mohli vyliečiť dedičné choroby.

„Tento genetický nástroj má ohromnú moc. Nielenže priniesol revolúciu do základného výskumu, umožnil aj vznik inovatívnych plodín a povedie k prevratným lekárskym liečbam,“ napísal v tlačovej správe Claes Gustafsson, predseda Nobelovej komisie pre chémiu.

Šťastná náhoda

Objav genetických nožníc bol náhodný.

V roku 2011 Charpentierová skúmala baktérie druhu Streptococcus pyogenes, ktoré spôsobujú každoročne miliónom ľudí infekcie dýchacích ciest či kože. Kým niektoré sa dajú ľahko liečiť, iné môžu ohroziť život.

Skryť Vypnúť reklamu

Nielenže priniesol revolúciu do základného výskumu, umožnil aj inovatívne plodiny a povedie k prevratným lekárskym liečbam.

Claes Gustafsson, predseda Nobelovej komisie pre chémiu

Mikrobiologička narazila na dovtedy neznámu molekulu, ktorá sa ukázala byť súčasťou bakteriálneho imunitného systému zvaného aj CRISPR/Cas. Systém dokáže zneškodniť vírusy tak, že rozdelí ich genetickú informáciu.

Krátko po objave začala spolupracovať s biochemičkou Doudnaovou. Spoločne sa im v laboratóriu podarilo systém zjednodušiť a neskôr dokonca preprogramovať.

Kým v baktérii sa zameriaval iba na delenie DNA vírusov, po úprave už mohol rozstrihnúť akúkoľvek genetickú informáciu na presne vybranom mieste. Potom už bolo pre vedkyne jednoduché prepísať „kód života“.

Odolnejšie rastliny

Netrvalo dlho a po zverejnení práce ďalšie vedecké tímy ukázali, že genetické nožnice sa dajú jednoducho použiť na úpravu genómu v bunkách myší aj ľudí.

Dovtedy bol proces časovo náročný a často aj nemožný.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok CRISPR prvýkrát použili priamo v tele pacienta, liečia dedičnú slepotu Čítajte 

V súčasnosti sa metóda využíva v základnom výskume, napríklad pri úprave rastlín. Výskumníci už vyvinuli odrody plodín, ktoré lepšie zvládajú suchá alebo odolávajú škodcom. Pestovatelia by inak museli používať pesticídy či iné chemikálie.

Genetické nožnice by v budúcnosti dokonca mohli liečiť aj dedičné ochorenia ako napríklad svalovú dystrofiu, ktorá je charakteristická postupným slabnutím.

Na to však budú potrebné dodatočné výskumy a regulácie, ktoré budú dohliadať na etickú stránku zákrokov. Metóda totiž ukrýva aj potenciál na zneužitie.

Vyššia finančná odmena

Minulý rok dostali cenu vedci John B. Goodenough, M. Stanley Whittingham a Akira Jošino za vývoj lítiovo-iónových batérií. Tieto ľahké, nabíjateľné a výkonné batérie sa dnes používajú takmer všade od smartfónov až po elektrické autá.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Vyvinuli najvýkonnejšiu batériu na svete. Získali Nobelovku za chémiu Čítajte 

Oznámenia sa tento rok pre protipandemické opatrenia konajú v komornejšej atmosfére. Pre pandémiu takisto zrušili tradičný decembrový banket v Štokholme, na ktorom si zvyčajne laureáti preberajú ceny. Tentoraz ich dostanú v domovských krajinách.

Tento rok sa zmenila aj výška finančnej odmeny pre laureátov, ktorá sa zvýšila z deviatich na desať miliónov švédskych korún (v prepočte takmer 945-tisíc eur).

Nobelove ceny udeľujú od roku 1901 na základe poslednej vôle vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela.

Cenu za chémiu doteraz udelili dokopy 186 laureátom, z ktorých ju iba Frederick Sanger získal dvakrát. Marie Curieová navyše získala aj nobelovku za fyziku.

Najmladším oceneným bol vo veku 35 rokov Frédérick Joliot, ktorý cenu získal s manželkou Irène Joliot-Curieovou, dcérou Marie Curieovej. Najstarším laureátom bol vo veku 97 rokov John B. Goodenough.

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nobelove ceny

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prípady na Orave

Na Orave sa celoplošne testuje, aby sa zistilo koľko nezistených prípadov sa tam aktuálne nachádza.

Testovanie poslancov.
Mimoriadne Dobré ráno

Mimoriadny podcast: Môžem ísť od soboty na prechádzku?

Ako sa sprísňujú na Slovensku pravidlá.

Ilustračné foto
Dnes píše Jaroslav Rumpli

Kováčik, najšpeciálnejší špeciálny prokurátor

Spúšť, ktorú po sebe zanechali vlády Smeru, je rozsiahlejšia, než sme si ešte aj teraz schopní pripustiť.

Dušana Kováčika zadržali aj obvinili.

Neprehliadnite tiež

Prinútiť pandy k páreniu v zajatí je ťažké.
Podcast Tech_FM

NASA sa dotkla asteroidu, odobrala vzorky

Čo nové sa udialo vo vede.

Podcast Pravidelná dávka

Čo nám priniesli antibiotiká a ako ich nahradíme?

O minulosti, súčasnosti a budúcnosti antibiotík.

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.