Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
Komu dáte hlas?
- Kliknutím na vybrané meno v ankete uvedenej na začiatku článku odovzdáte hlas svojmu favoritovi. Predstavenie všetkých nominovaných finalistov nájdete tu.
ESET ScienceAward: Hlasovanie o cene verejnosti 2020
Anketa už bola ukončená.
Výskum vírusov je dôležitý nielen v období pandémie. Podľa slovenského vedca a virológa Borisa Klempu z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied by bol svet ideálny, ak by sme ako ľudstvo poznali každý vírus skôr, než spôsobí prvú epidémiu.
Preto skúma rôzne typov vírusov. V súčasnosti sa jeho meno spája najmä s vývinom slovenských PCR testov, ktoré sa používajú na odhalenie vírusu SARS-CoV-2.
„Vývoj testov prebiehal vo veľmi hektickom období. Bola to pre nás nová situácia, noví partneri a veľký časový tlak. Zároveň sme však boli nadšení a plní entuziazmu, že robíme niečo veľmi prospešné pre krajinu,“ opisuje Klempa vtedajšiu situáciu pre SME. „Som však smutný z toho, ako sa atmosféra v krajine v posledných týždňoch zmenila,“ dodáva.
V prvej fáze vývoja PCR testov sa podieľal priamo na optimalizácii testu. Momentálne celý vývoj prebieha v spoločnosti MultiplexDX. K nemu sa dostáva už zlepšená verzia testu, ktorú následne spolu so svojím tímom overuje, či naozaj funguje spoľahlivo a či je použiteľná v praxi.
„Pre mňa to bola úplne nová skúsenosť. Zrazu nebola mojím cieľom publikácia vo vedeckom časopise, ale konkrétny, hmatateľný produkt, ktorý bude používaný v reálnom živote. Navyše v úplne novej a veľmi ťažkej situácii pandémie,“ spomína Klempa.
Objav hantavírusov
O významný prínos v oblasti výskumu vírusov sa Klempa zaslúžil aj skúmaním hantavírusov, za čo mu udelili medzinárodné ocenenie Joel M. Dalrymple Memorial Lectureship Award 2019.
O hantavírusoch sa dovtedy hovorilo najmä v spojení s hlodavcami, ktoré sú ich hostiteľom. Klempa upozornil, že hantavírusy sú prítomné aj v telách netopierov a hmyzožravcov, ako sú krty.
Podieľal sa aj na objavoch vôbec prvých hantavírusov v Afrike, ktoré sa od tých v strednej Európe líšia predovšetkým geneticky, keďže sa v procese evolúcie museli prispôsobiť iným druhom hostiteľov.
„Hantavírusmi sa môžeme na Slovensku nakaziť pri pobyte v prírode, pri práci v poľnohospodárstve či pri upratovaní záhradnej chatky alebo garáže,“ opisuje možné hrozby Klempa.
Hantavírusy sa nachádzajú v moči a truse svojich hostiteľov. „Nakaziť sa dá vdýchnutím aerosólov alebo zvíreného prachu obsahujúcich tieto výlučky, a teda aj vírus. Infikovaný človek však zvyčajne nie je schopný vírus ďalej šíriť, takže sa človek vždy nakazí len priamo z prírodného zdroja a nie od iného človeka,“ hovorí.
Vďaka tomu nie sú počty prípadov, kedy sa ľudia nakazili hantavírusmi, také vysoké. Na Slovensku je niekoľko desiatok prípadov ročne, napriek tomu môžu spôsobiť závažné ochorenie, pri ktorom môže dôjsť k vnútornému krvácaniu a ku zlyhávaniu obličiek.
Ďalšie výskumy
Okrem hantavírusov sa Klempa zaoberal aj výskumom článkonožcov, ktoré prenášajú vírusy. Jedným z nich bol aj vírus kliešťovej encefalitídy.
Podarilo sa mu identifikovať niekoľko konkrétnych bielkovín, ktoré sú produkované v slinách infikovaných kliešťov počas cicania. Práve tie by mohli byť vhodnou možnosťou na vyvinutie účinnej vakcíny.
Za svoj najvýznamnejší projekt označuje Klempa sériu projektov v rámci Európskeho vírusového archívu, ktorý dnes nesie názov EVA-GLOBAL. Jeho podstatou bolo vytvoriť archív podrobne charakterizovaných vírusov, ktoré budú vedcom rýchlo dostupné.
„Do tohto prestížneho projektu sme sa dostali aj vďaka našej historickej zbierke vírusov prenášaných kliešťami a komármi, ktorú budovali už moji predchodcovia. Priebežne sa ju snažíme dopĺňať o ďalšie prvky, napríklad nových hantavírusov či teraz aj SARS-CoV-2,“ vysvetľuje Klempa.
Tento projekt zohral veľkú úlohu vo všetkých nedávnych epidemických udalostiach, či už to bola prasacia chrípka, MERS, Zika, ebola alebo aktuálny Covid-19.
