SME
Streda, 5. august, 2020 | Meniny má HortenziaKrížovkyKrížovky

Aké sú výhody a nevýhody komercie vo vesmíre? Odpovedajú vedci

Pravidelná anketa denníka SME.

Záber z deviateho štartu SpaceX s komunikačnými satelitmi Starlink 13. júna 2020.Záber z deviateho štartu SpaceX s komunikačnými satelitmi Starlink 13. júna 2020. (Zdroj: SITA/AP)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.

Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky.

Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a uverejňujeme ich v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedci tentoraz odpovedajú na otázku:

Aký je váš názor na komercializáciu vesmíru? Aké dlhodobé výhody a nevýhody z nej plynú a na čo si musí dať ľudstvo pozor?

Zita Tokárová,

Katedra chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave

Odsudzujem komercializáciu vesmíru, ak sa bavíme o "taxi službe" tam a spať. Prílišná komercializácia zatiaľ ničomu neprospela. Verím však, že komercializácia vesmíru bude ešte minimálne najbližšie polstoročie v lepšom prípade storočie spočívať na spolupráci komerčne dotovaného avšak cieleného a riadeného vesmírneho výskumu, ako máme možnosť aktuálne sledovať v prípade spoločného projektu SpaceX a NASA.

Ján Svoreň,

astronóm, Astronomický ústav SAV

S komercializáciou vesmíru môžeme súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale fakt je,
že sme jej svedkami v priamom prenose. Nedávny let súkromnej rakety spoločnosti SpaceX na Medzinárodnú vesmírnu stanicu je jej jasným dôkazom.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Slovenskí vedci: Aké filmy sa oplatí vidieť a ktorým sa vyhnúť? Čítajte 

Nevyhneme sa tomu ani v budúcnosti, lebo štáty sú ochotné dávať veľké prostriedky na výskum hlavne vtedy, keď je spojený s vojenským využitím. Bolo to tak v minulosti pri súperení USA a ZSSR a z rovnakých dôvodov dnes vkladá veľké štátne prostriedky do výskumu vesmíru Čína.

Vesmírne technológie sú čoraz prístupnejšie najmä preto, že mnohé postupy už netreba vymýšľať, ale sú odskúšané. Preto aj cena jedného štartu rakety u Elona Muska je podstatne nižšia, ako bola u organizácií NASA a Roskosmos. Aj do budúcna očakávam, že najmä veľké a drahé projekty (stála stanica na Mesiaci, výprava na Mars a pod.) sa zrealizujú v spolupráci štátnych a súkromných organizácií.

Peter Vereš,

Astrofyzikálny ústav Harvard-Smithsonian v Cambridgei, USA

Súkromné firmy sa do kozmického biznisu zapájajú už desaťročia. Či už v prípade výroby komponentov, integrácie vesmírnych sond, vlastných satelitov, alebo celých nosných rakiet. V súčasnosti sa pozornosť obracia najmä na pilotované kozmické lety súkromných spoločností a recykláciu nosných rakiet. Treba však povedať, že motívom súkromných spoločností je zisk a bez dekád výskumu a vývoja väčšinou v štátnych alebo armádnych výskumných centrách by súkromné spoločnosti neboli tam, kde sú dnes.

Skryť Vypnúť reklamu

Výhodou je dostupnosť technológií a kvalifikovaného personálu, znižovanie nákladov, čím sa stanú lety do vesmíru cenovo dostupnejšími a súťaž, ktorá možno opäť naštartuje kozmické preteky. Nevýhodou je práve ich motív - rýchly zisk.

Súkromné spoločnosti by nestrávili dlhé roky často rizikovým a drahým vývojom, ktorý často zlyháva, nevyvinuli by vesmírne ďalekohľady alebo sondy, ktoré lietajú ku planétam alebo existujú pre základný výskum. V súčasnosti sú obavy z veľkých konštelácií lacných satelitov, ktoré majú poskytovať internetové spojenie, no zároveň zahltia priestor na obežnej dráhe a do pár rokov môžu znemožniť astronómiu z povrchu Zeme.

Motívom súkromných spoločností je zisk a bez dekád výskumu a vývoja väčšinou v štátnych alebo armádnych výskumných centrách by dnes súkromné spoločnosti neboli tam, kde sú dnes.

astronóm Peter Vereš

Už dnes je na obežnej dráhe viac ako 500 satelitov Starlink od SpaceX. O pár rokov môžu pribudnúť desiatky tisíc satelitov na nízkych obežných dráhach, ktoré budú patriť jednej alebo zopár spoločnostiam (riziko monopolu). Bude ich zložité manažovať, regulovať a v prípade technických problémov alebo straty spojenia, ktoré určite nastanú, sa zvýši riziko zrážok, ktoré sa môžu skončiť katastrofickou kaskádou, ktorá by, paradoxne, mohla obmedziť lety do vesmíru. Záujem o vesmír a možné budúce konflikty sa už pretavili do novozaloženej armádnej United State Space Force a v budúcich rokoch do súťaže o Mesiac.

Skryť Vypnúť reklamu

V dlhodobom horizonte by som bol rád, keby sa do súkromnej sféry a letov do vesmíru zapojili aj iné krajiny, ako dnes dominantné USA alebo nastupujúca Čína. Preto ma poslednom čase tešia úspechy Japonska alebo Indie, alebo tento rok štartujúca misia k Marsu zo Spojených arabských emirátov. Na medzinárodnej scéne budú potrebné nové dohody a zmluvy, pretože tie staré (Outer Space Treaty, nezáväzný Moon Agreement) môžu dominantní hráči začať ignorovať.

Michaela Musilová,

riaditeľka výskumnej stanice HI-SEAS pre simulované misie na Mesiac a Mars, International Moonbase Alliance

Výhodou komercializácie vesmíru je to, že sa vesmír sprístupní národom a ľuďom, ktorí by inak nemali možnosť v tom sektore pracovať či už vôbec isť do vesmíru ako astronauti. Medzi také národy patrí momentálne aj Slovensko. Umožní to väčšiu medzinárodnú spoluprácu a dosiahnutie veľkých cieľov, ako postaviť prvé základne na Mesiaci a neskôr na Marse. Bez komercializácie vesmíru by sme takých cieľov asi v najbližších desaťročiach nedosiahli. Nevýhodou môže byť zvýšenie množstva vesmírneho odpadu, prípadne boj o zdroje na iných planetárnych telesách. Z tých dôvodov je nesmierne dôležité uplatniť medzinárodné vesmírne právo a pravidlá, ktorých sa firmy a organizácie vo vesmírnom sektore budú musieť držať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ján Baláž,

SAV, akademik Medzinárodnej astronautickej akadémie IAA

Komercializácia vesmíru v oblasti letov s ľudskou posádkou je zrejme celkom prirodzený proces, keďže mnoho ľudí je dosť bohatých, aby si to dovolili zaplatiť, a zároveň dostatočne motivovaných vidieť našu Zem z vesmíru a obletieť ju za 93 minút.

Vesmírne lety sú drahá záležitosť a s ich financovaním nezriedka majú ťažkosti aj veľké národné agentúry. Predpokladám, že súkromné zdroje takto pomôžu aj ušľachtilým cieľom a že vesmírni turisti sa radi stanú súčasťou aj výskumných projektov, napríklad z vesmírnej biomedicíny, čo urýchli prenikanie človeka do slnečnej sústavy.

Na druhej strane, prebujnená kozmická komercializácia zvýši ekologickú záťaž planéty vrátane vesmírneho odpadu. Osobne si myslím, že pripravované krátke suborbitálne lety nad oficiálnu hranicu vesmíru (sto kilometrov) sú len málo atraktívne v porovnaní s orbitálnymi letmi na ISS, kde si turisti budú môcť vychutnať mnohé oblety "zemského glóbusu" v bezváhovom stave. Avšak aj orbitálne lety na ISS sú z hľadiska emócií neporovnateľné s budúcimi letmi na Mesiac. Pohľad na "matku Zem" v jej celistvosti, ako modrú guľu na nebi, na ktorej sa odohrala celá história ľudstva, je niečo, čo astronautov misií Apollo údajne navždy zmenilo. Z orbity ISS, ktorá je vo výške okolo štyristo kilometrov, totiž v jednom okamihu vidno sotva tri percentá zemského povrchu.

Skryť Vypnúť reklamu

Július Koza,

Astronomický ústav SAV

Ako astronóm a aj ako človek mám z ďalšej nekontrolovanej komercializácie vesmíru obavy. Motiváciou komercializácie je zisk bez ohraničenia.

astronóm, Július Koza

Ako astronóm a aj ako človek mám z ďalšej nekontrolovanej komercializácie vesmíru obavy. Motiváciou komercializácie je zisk bez ohraničenia. Pozemské problémy s jeho zväčšovaním budú prenesené do vesmíru. Zväčšovanie zisku, ktoré je vždy vnímané ako pozitívne a žiaduce, môže slúžiť na ospravedlňovanie zjavne negatívnych javov. Komercializácia je spojená s reklamou. Nechcem si predstavovať, čo vytvoria reklamní dizajnéri v spojení s vesmírom. Vývoj už naznačila firma SpaceX kabrioletom Tesla na obežnej dráhe. Mojou špecializáciou je fyzika Slnka. Dá sa očakávať, že komercializácia vesmíru zvýši tlak a požiadavky na spresňovanie predpovedí kozmického počasia, ktoré je priamo spojené s procesmi na Slnku. Teda pre môj vedecký odbor, aj keď sa kozmickému počasiu nevenujem, môže komercializácia vesmíru mať pozitívny vplyv.

Skryť Vypnúť reklamu

Komercializácia vesmíru vyvolá potrebu nových technologických riešení. To bude pozitívne stimulovať technický pokrok. Viacnásobne použiteľné rakety Falcon firmy SpaceX sú príkladom. Nevýhodou môže byť ďalšie odčerpávanie mozgov a vedeckých talentov z vedy do komerčnej sféry. Je však možné, že firmy podnikajúce vo vesmíre si vytvoria vlastnú vedecko-výskumnú základňu, ktorá bude reagovať na ich potreby. Myslím si, že ľudstvo by si malo dať pozor na stanovenie právnych podmienok pre podnikanie vo vesmíre a vytvorenie kontrolných mechanizmov ich dodržiavania. Raz vypusteného džina z fľaše už nejde vrátiť späť.

Pavol Matlovič,

astrofyzik, Oddelenie astronómie a astrofyziky, Univerzita Komenského v Bratislave

Výraznejšia komercializácia vesmíru bola neodvratná a zatiaľ vnímam skôr jej pozitíva. Tak ako v iných oblastiach, voľný trh prináša ekonomický rozvoj a v tomto prípade tiež rýchlejší vývoj technológií užitočných aj pre vedecké vesmírne misie.

Skryť Vypnúť reklamu

Vesmírny turizmus zrejme prinesie iba sponzorské dary a starosti astronautom. Zato oblasti ako ťažba asteroidov, na ktorej v prípravných fázach pracuje už niekoľko súkromných spoločností, môžu priniesť užitočný pokrok vo vesmírnom cestovaní a spracovaní dostupných zdrojov v slnečnej sústave. Za najlepší cieľ sa považuje voda, ktorá je využiteľná na pohony a je ľahko ťažiteľná z uhlíkatých asteroidov.

Medzi najbezprostrednejšie problémy patrí prudký nárast vesmírneho smetia na obežných dráhach Zeme. Našťastie, niektoré firmy už myslia aj na návratnosť svojich lodí a reguláciu odpadu. Ďalším problémom by mohla byť environmentálna záťaž na zemskú stratosféru pri rastúcom počte raketových štartov. Potlačiť by sa dala efektívnejším využitím pohonov na báze vodíka a kyslíka.

Skryť Vypnúť reklamu

Mojím naivným prianím je, aby sa pri všetkých komerčných aplikáciách naďalej prioritne bral ohľad na vedecké ciele, ktorým by sa tie ostatné mali prispôsobovať. Mohli by sme tak predísť podobnému zaťaženiu, aké sme spôsobili tejto planéte. Dôležitý preto bude aj ďalší rozvoj vesmírneho práva, ktoré síce svoje základy už má, ale zatiaľ sotva pokryje všetky nadchádzajúce komplexity súvisiace so spolužitím mimo Zeme.

Ľubomír Hambálek,

Astronomický ústav SAV

Myslím si, že sa komercializácii vesmíru nedá vyhnúť. Ponúka, zatiaľ síce stále vzdialené, prospekty na získavanie surovín a zdrojov energie. Čo sa začalo snahou posúvať hranice možností i poznania, takisto snahou o získanie prestíže, sa akoby dostávalo postupne do rutiny. Dnes sme v situácii, keď už ľudí nevzrušuje štart rakety rovnako, ako ich neohuruje štart lietadla. V tomto zmysle má komercializácia možnosť priniesť nový vietor. Takisto v rozšírení možností dostať váš náklad na obežnú dráhu, sa v rámci hospodárskej súťaže darí stlačiť cenu za kilogram. Viaceré subjekty zároveň financujú výskum a vývoj, čo poháňa vpred celý segment. Začalo to vlastne už vtedy, keď NASA zadávala objednávky súkromným firmám. Outsourcing výroby takisto zabezpečil aj presun know-how.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Aké weby navštevujú slovenskí vedci? (anketa) Čítajte 

Samozrejme, primárnym záujmom komerčného poskytovateľa služby je maximálne znížiť náklady. Je preto namieste, aby boli v segmente určené pravidlá a regulácie, aby bola zabezpečená prijateľná miera rizika - podobne, ako je regulovaný letecký priemysel.

Takisto – a vidíme to už aj dnes v prípade satelitov Starlink – nie každý podnikateľský zámer je ohľaduplný voči rôznym častiam spoločnosti. V prípade obrovského prebujnenia satelitov si dovolím tvrdiť, že ľudstvo stratí svoje „právo na nočnú oblohu“. S otváraním nových obzorov vždy prichádza aj súťaživosť. Nie vždy ide o súťaž férovú, ako nás história poučila. Je možné, že ľudstvo zažije „vesmírnu zlatú horúčku“, ktorá by mohla vyústiť aj do presadzovania záujmu s použitím silových prostriedkov. Že to niektoré štáty neberú na ľahkú váhu, je aj nedávne zriadenie oficiálnej odnože armády USA – vesmírnych síl.

Skryť Vypnúť reklamu

Jiří Šilha,

astronóm, Fakulta matematiky fyziky a informatiky, Univerzita Komenského v Bratislave

Na začiatok len malý sumár. Ku komercializácii vesmíru dochádza už desaťročia. Doteraz sa hlavne sústredilo na satelity, ktoré ponúkajú telekomunikačné služby a prenos dát. Dá sa s istotou predpokladať, že v tomto trende sa bude naďalej pokračovať. Za posledné dva desaťročia došlo tiež ku výraznému posunu vo vývoji raketových nosičov súkromným sektorom. To priamo vedie k zníženým nákladom za vynesenie daného satelitu, alebo materiálu na obežnú dráhu okolo Zeme a mimo ňu. Ďalšími dvoma perspektívnymi odvetviami pri komercializácii vesmíru sú vesmírny turizmus (lety na nízku dráhu okolo Zeme, pobyt na iných nebeských telesách ako napr. Mesiac) a ťažba strategických surovín vo vesmíre (ťažba vody z blízkozemských asteroidov alebo ťažba na Mesiaci). Tieto odvetvia sú však v súčasnosti viac-menej vo svojich začiatkoch a v súčasnosti ešte neovplyvňujú stav okolo Zeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Negatívom komercializácie, respektíve zvýšenej ľudskej aktivity vo vesmíre, obzvlášť na nízkej dráhe okolo Zeme (pod 1000 km nad povrchom), je tvorba nežiaducej populácie známej ako kozmický odpad. Veľký počet satelitov, súkromných a vládnych, spolu s pravidelnými štartmi rakiet viedlo za posledné polstoročie ku vzniku viac ako 900-tisíc takýchto objektov s veľkosťou nad jeden centimeter. Tieto objekty a ich dynamiku nemáme pod kontrolou, a teda ohrozujú funkčné satelity, ako aj pilotované lety a dlhodobé pobytu ľudí vo vesmíre (pobyt na Medzinárodnej vesmírnej stanici). V prípade zlyhania väčších satelitov môže dôjsť ku situácii ich nekontrolovateľných vstupov do atmosféry, čo môže viesť k ich dopadu do obývaných oblastí a spôsobiť škody na životoch a majetku.

Skryť Vypnúť reklamu

Pozitívom komercializácie je štandardizovanie satelitných platforiem, čo viedlo ku zníženiu ich cien a lepšej dostupnosti. Znížená cena satelitných platforiem, ako aj nižšie ceny letov do vesmíru, sprístupnila vesmír aj menším krajinám. To im umožňuje ho takmer naplno využívať pre svoje účely, ako napríklad monitorovanie krajiny s cieľom predpovedania záplav alebo sucha.

Dobrým príkladom štandardizovaného konceptu je Cubesat. Ide o typ veľmi malého satelitu, skonštruovaného z jednej až viac množstva kociek s rozmermi 10x10x10 centimetrov. Každá takáto kocka umožňuje hostiť rôzne systémy, ako napríklad napájanie, počítače, experimenty atď. Vďaka svojej jednoduchosti slúžia projekty Cubesat často na edukačné účely, keď aj stredné školy sa zapájajú do vývoja vlastného satelitu.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomínané pozitíva tiež robia dostupnejší výskum vesmíru. Dobrým príkladom sú medziplanetárne sondy NASA MarCo-A a Marco-B (Mars Cube One), ktoré podporili pristátie roveru InSight na povrchu Marsu koncom roka 2018. Obe tieto sondy sú typu Cubesat.

Na záver môžem len zdôrazniť, že pri komercializácii treba mať jasne určené pravidlá správania sa a právne normy, ktoré nám zabezpečia dlhodobé využívanie vesmíru, hlavne blízkeho okolia Zeme, bez zvýšeného rizika zo strany kozmického odpadu.

Drahomír Chochol,

Astronomický ústav SAV

Najskôr si treba uvedomiť, v akej výške nad Zemou sa začína vesmír. Hranica vesmíru je definovaná výškou 80 km nad povrchom Zeme, pod ktorou teleso obiehajúce okolo Zeme sa v zemskej atmosfére rozpadne a zhorí. Nad touto hranicou krúžia okolo Zeme tisíce funkčných a nefunkčných umelých družíc a tzv. kozmické smeti, odpadnuté časti nosných rakiet a milióny úlomkov zo vzájomných zrážok, prípadne inej deštrukcie týchto telies. Dráha okolo Zeme sa dá komerčne využiť na vesmírnu turistiku. Z obchodného hľadiska je však najzaujímavejšia geostacionárna dráha vo výške 36 000 km nad rovníkom, na ktorej trvá obeh telesa okolo Zeme 24 hodín, v dôsledku čoho sa družica nachádza nad rovnakým miestom rovníka. Dráhu využívajú telekomunikačné a navigačné satelity ale je výhodná aj pre astronomické pozorovania a diaľkové pozorovania Zeme. Súkromné spoločnosti rapídne zvyšujú počet družíc na obežnej dráhe okolo Zeme. Len spoločnosť Space-X Elona Muska postupne vypúšťa na obežnú dráhu 11 927 komunikačných satelitov Starlink, ktoré majú zabezpečiť globálnu dostupnosť internetového spojenia. Pre astronómov je to zlá správa. Odrazy slnečného svetla od družíc a kozmického smetia ovplyvňujú merania optickej jasnosti astronomických objektov pozemskými ďalekohľadmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Niet pochýb, že komercializácia vesmíru urýchli osídľovanie Mesiaca, planét slnečnej sústavy a ich mesiacov, čo môže zachrániť v blízkej budúcnosti ľudskú civilizáciu. Na Zemi ju môže vyhubiť globálne oteplenie, nukleárna vojna, pandémia geneticky zmutovaným vírusom alebo iný druh katastrofy.

V roku 1967 uzavreli Sovietsky zväz, USA a Veľká Británia Kozmickú zmluvu (Outer Space Treaty), ktorú podpísalo ďalších 130 štátov. Podľa nej kozmický priestor vrátane Mesiaca a iných nebeských telies si jednotlivé štáty nemôžu privlastniť vyhlásením suverenity, užívaním, okupáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Zmluva zakazuje umiestňovanie a testovanie jadrových zbraní vo vesmíre a vojenské využitie Mesiaca a ďalších vesmírnych objektov. Jednotlivé štáty si nemôžu privlastňovať pôdu na Mesiaci a ďalších vesmírnych objektoch a využívať ich prírodné zdroje, pretože patria celému ľudstvu. Zmluva však výslovne nezakazuje privlastňovanie vesmírnych objektov jednotlivcom a súkromným spoločnostiam. Z tohto dôvodu spoločnosť Lunar Embassy predáva pozemky na Mesiaci, Marse, Venuši, Merkúre a Jupiterovom mesiaci Io v cene 25 USD/aker, pričom každý majiteľ mimozemského pozemku dostáva aj certifikát o vlastníctve. Doteraz si pozemky zakúpilo viac ako šesť miliónov ľudí. Na predaj je aj celá planétka Pluto v cene 250 000 dolárov.

Hlavným cieľom komercializácie vesmíru súkromnými spoločnosťami je maximalizácia zisku. Ich finančné zdroje ďaleko presahujú finančné zdroje väčšiny štátov zúčastnených v Kozmickej zmluve. Preto sa budú stupňovať snahy o jej zrušenie. Vo Vesmírnom nariadení, ktoré podpísal v apríli 2020 americký prezident Donald Trump, sa píše: „Američania by mali mať právo zapojiť sa do komerčného prieskumu, obnovy a využívania zdrojov vo vesmíre v súlade s platnými zákonmi. Vesmír je právne a fyzicky jedinečnou oblasťou ľudskej činnosti a Spojené štáty ho nepovažujú za globálne spoločný. Preto je politikou Spojených štátov podporovať medzinárodnú podporu obnovy verejného a súkromného sektora a využívania zdrojov vo vesmíre v súlade s platnými právnymi predpismi.“ Ak sa súkromným spoločnostiam, s podporou časti signatárov Kozmickej zmluvy, podarí zrušiť jej platnosť a získajú nadvládu nad vesmírnymi teritóriami a zdrojmi, je dôležité, aby v budúcnosti nevyužili na vzájomné súperenie vojenský arzenál s podporou súkromných armád, ktorých počet v tomto storočí vzrastá. Najznámejšia z nich, súkromná armáda Academi, získala skúsenosti využitím zákaziek v Iraku. Zachovanie a kontrola vojenskej časti Kozmickej zmluvy zúčastnenými štátmi je preto v záujme celého ľudstva.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Najtragickejšia situácia bola v januári v Antarktíde a Arktíde, kde sa ľadová pokrývka topí bezprecedentným spôsobom, čo predstavuje vážne ohrozenie pre celú planétu.
Vedátorský podcast

Vieme odhaliť život mimo slnečnej sústavy

Dnes poznáme už tisíce exoplanét.

Podcast Zoom

Zoom: Na Slovensku urobili veľký archeologický objav

Týždenný prehľad noviniek z vedy.