SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Lesy miznú v Indonézii aj v Brazílii, zachráňme ich

Nik z nás neprežije jediný deň, aby nepoužil produkt pochádzajúci z lesa. Papier, na ktorý píšeme, voda tečúca z kohútika, liek, ktorý nás uzdraví, drevo na domy i nábytok, to všetko má pôvod v lese, pritom v oveľa väčšej miere, ako si väčšina ľudí ...

Brazílska Amazónia bývala symbolom panenskej prírody. Dnes patrí k najohrozenejším ekosystémom na Zemi. FOTO - REUTERS

Nik z nás neprežije jediný deň, aby nepoužil produkt pochádzajúci z lesa. Papier, na ktorý píšeme, voda tečúca z kohútika, liek, ktorý nás uzdraví, drevo na domy i nábytok, to všetko má pôvod v lese, pritom v oveľa väčšej miere, ako si väčšina ľudí uvedomuje.

Odlesňovanie ohrozuje najchudobnejších

Lesy zabezpečujú čerstvý vzduch, ktorý dýchame, aj domov pre ohrozené druhy. Poskytujú nám rekreačné príležitosti, ktoré sú v našom zložitom svete čoraz významnejšie. Približne 1,5 miliardy chudobných ľudí z vidieka po celom svete závisí od lesov, pokiaľ ide o ich základné potreby ako potraviny a palivové drevo.

Napriek tomu odlesňovanie pokračuje. Rok čo rok stratíme 14,6 milióna hektárov lesov, čo je štyrikrát viac ako rozloha Švajčiarska. Svoj neblahý vplyv tu má nezodpovedné lesné hospodárenie, stupňované slabou vládnou reguláciou a chabým vymáhaním práva spolu s trhmi, ktoré odmeňujú nelegálnu ťažbu dreva, a unisono tak ničia najhodnotnejšie a najohrozenejšie lesy sveta. Keď začnú miznúť lesy, obvykle nasleduje celý rad ekologických, sociálnych a hospodárskych problémov, ktoré určitým spôsobom postihujú nás všetkých.

Žalujúca Sumatra aj Amazónia

Názorným príkladom je indonézsky ostrov Sumatra. Podniky vyrábajúce celulózu a papier motivujú bezuzdné a nelegálne ničenie lesov s najbohatšou rozmanitosťou rastlín na svete. Je pravdepodobné, že takto vyhynú ešte neobjavené rastliny a ohrozené živočíšne druhy, ako napríklad sumatriansky nosorožec, slon a orangutan. Až Sumatra príde o svoje lesy, celé spoločenstvá ľudí zrazu zostanú bez vhodného miesta pre život a bez možnosti normálne si zarobiť na živobytie.

Obchod s nelegálnymi, lacno získavanými produktmi pokrivuje globálne trhy, a navyše znevýhodňuje tie podniky, ktoré sa správajú ako zodpovední občania. Rozvojové krajiny kvôli nelegálnej ťažbe dreva strácajú ročne 15 miliárd dolárov na daňových únikoch. Aby toho nebolo málo, neudržateľné nároky kladené na sumatrianske lesy ešte stupňuje dopyt po dreve na rekonštrukcie po vlaňajších tsunami.

Podobné hrozby sú zrejmé i v Amazonskej a Konžskej panve. Nedávna správa Millennium Ecosystem Assessment (MEA) dokazuje, že v týchto a v ďalších významných oblastiach prináša zlé hospodárenie úpadok lesov. Budú aj naďalej miznúť, ak sa nepodniknú dôrazné opatrenia. Informácie zverejnené brazílskou vládou naznačujú, že odlesňovanie nenahraditeľných amazonských pralesov, napríklad ich premenou na poľnohospodársku pôdu, zasiahlo za uplynulý rok 2,6 milióna hektárov. Tým sa odlesnená plocha Amazónie rozrástla na 17 percent.

Bitku sme ešte neprehrali

Bitku proti odlesňovaniu sme však ešte neprehrali. Rozličné organizácie, environmentalisti a združenia, ktorých stav svetových lesov znepokojuje, spájajú svoje sily. Svetový fond ochrany prírody (WWF) a Svetová banka pomohli brazílskej vláde začať iniciatívu, v rámci ktorej vzniklo viac ako 17 miliónov hektárov nových chránených lesných plôch. Aliancia WWF a Svetovej banky tiež motivovala svojich partnerov, aby založili fond, ktorý chránené plochy bude navždy spravovať.

Summit lídrov krajín Konžskej panvy tiež vyústil do mimoriadnej cezhraničnej spolupráce pri ochrane lesov a zodpovednému hospodáreniu s nimi. To zas viedlo k iniciatíve dotovanej 53 miliónmi dolárov zo strany ministerstva zahraničia Spojených štátov na podporu ochrany pralesov okolo Konga. Od prvej schôdzky predákov v roku 1999 doteraz v Konžskej panve založili nové chránené územia s rozlohou 3,5 milióna hektárov.

Dôsledky tsunami v Juhovýchodnej Ázii z vlaňajšieho decembra, pádnosť dôkazov predložených MEA a štatistík zachycujúcich odlesňovanie v kľúčových pralesných regiónoch, to všetko si vyžaduje ďalšiu prácu. Svetová banka a WWF sa nedávno zaviazali, že spoločným úsilím pomôžu do roku 2010 znížiť mieru globálneho odlesňovania o 10 percent a že budú spolupracovať s ďalšími verejnými i súkromnými inštitúciami pri ochrane lesov.

Štúdie WWF ukazujú, že svetové lesy by mali byť rozdelené na zmes rôznych využití a typov, okrem iného na chránené územia, zodpovedne spravované komerčné lesy a obnovené zalesnené krajiny. V tom prípade by sme dokázali uspokojiť svetový dopyt po lesných produktoch a súčasne v dohľadnej budúcnosti chrániť environmentálne a spoločenské hodnoty.

.

Copyright: Project Syndicate

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kedy sa dostanete na rad? Zverejnili podrobnosti očkovacej stratégie

Mladší ako 45 rokov sa dostanú na rad ako poslední.

Očkovanie v UNLP.

Koronavírus: Pribudlo 2 484 nových prípadov. Potvrdili aj ďalších sto úmrtí na covid (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 228-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 737 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

Ilustračné foto.

Vlhovej brat: Aj v lyžovaní je politika. Každý chce s nami vybabrať

Vlha hovorí, prečo posledné preteky nedopadli podľa očakávaní.

Petra Vlhová, Boris Vlha
Nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci objavili nový druh hviezdy

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

Vedátorský podcast

Prečo sa magnetické pole Zeme hýbe a ako sa udrží mucha na stene?

Od muchy na stene až po kvantovú nadvládu a gravitačné vlny, Vedátorský podcast odpovedal na otázky poslucháčov.

Ilustračná foto
Podcast Klik

Klik: Ako vás na internete sledujú a čo s tým robiť

Čo všetko sa o vás môžu na internete dozvedieť.

Podcast Klik.