Keď sa objavil nový koronavírus, svet pomerne rýchlo prijal opatrenia na jeho zastavenie. Podobná reakcia neprichádza pri klimatickej zmene, na ktorú vedci upozorňujú už niekoľko desaťročí. Prečo je to tak?
"Máme to asi v genetickom kóde. Je to prostredím, v ktorom sme dlho žili," myslí si klimatológ JOZEF PECHO zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V rozhovore pre denník SME hovorí o podobnostiach medzi klimatickou krízou a súčasnou pandémiou.
Koronavírus spôsobil, že doprava aj priemyselná výroba sa utlmili. Na prvý pohľad sa zdá, že tento rok by sa mohli znížiť emisie skleníkových plynov. Je to oprávnený postoj?
Keďže emisie vyhodnocujeme za dlhšie obdobie, doterajšie čísla a informácie o poklesoch v jednotlivých sektoroch sú momentálne predbežné. Je možné, že globálna koncentrácia napríklad oxidu uhličitého sa bude meniť veľmi málo, pretože okrem ľudských zdrojov máme aj prírodné.
Celkové ľudské emisie pravdepodobne klesnú viac ako počas krízy v rokoch 2008 a 2009. Vtedy sa medziročne znížili o niečo viac ako percento. Zachytil som niekoľko údajov, ktoré teraz predbežne hovoria o jedno- až päťpercentnom poklese emisií z ľudskej činnosti. Predovšetkým emisie z dopravy zrejme pôjdu veľmi výrazne dolu.
Ak na chvíľu nezoberieme do úvahy smutné štatistiky úmrtí, vnímate z pohľadu klimatickej zmeny to, čo sa teraz deje, ako prínos alebo naopak nešťastie?
Zatiaľ je ťažké povedať, či takéto spomalenie globálnej ekonomiky bude mať zásadnejší vplyv na klímu. Nie že by som si to prial, ale takéto spomalenie by muselo trvať niekoľko desiatok mesiacov až rokov, aby sme to zásadne pocítili povedzme na stabilizácii celkových emisií a koncentráciách oxidu uhličitého a, samozrejme, aj na celkovej teplote.
Veľmi dlho trvá, kým sa otepľovanie naštartuje, a veľmi dlho trvá, aj niekoľko desaťročí, kým sa teplota stabilizuje. Nemyslím si, že by táto kríza mala mať zásadný vplyv na výsledné parametre otepľovania, ktoré sledujeme.
Naznačili ste, že je zatiaľ ťažké robiť závery, ale viete už odhadnúť, ako by sa tento rok mohol z pohľadu klimatológie vyvíjať?
Pre koronavírus je vo vzduchu menej emisií. Otázka je, dokedy Čítajte Zatiaľ je to veľmi zaujímavý rok. Máme za sebou najmä na severnej pologuli veľmi teplú a pomerne suchú zimu. Všetky doposiaľ hodnotené mesiace od decembra až po marec boli väčšinou teplotne nadnormálne.
Pokiaľ sa nestane nič zásadné, očakávame, že tohtoročná globálna teplota bude veľmi blízko vlaňajšej. Minulý rok skončil ako druhý najteplejší po roku 2016. A tento rok sa neočakáva zásadný vplyv javov ako El Niño. Všetko bude pokračovať v nastolenom vývoji.
Svet veľmi rýchlo zareagoval na nový koronavírus a prakticky všetci rýchlo prijali opatrenia. Prečo podľa vás ľudia nereagujú podobne na klímu?
Myslím, že to asi máme zapísané v genetickom kóde. Veľkú časť nášho vývoja sme žili v prostredí, v ktorom sme čelili bezprostredným hrozbám, veľkému predátorovi, ktorý nás mohol zožrať. S týmto strachom žijeme dodnes. A dnešok je presne tento prípad.
