„Dúfam, že pri tom všetkom nie peknom, čo dnes zažívame, sa aspoň z pôrodníc okolo Vianoc bude ozývať nezvyčajne veľa najkrajšieho plaču na svete,“ napísal včera na svojom facebooku premiér Igor Matovič.
Je pravda, že pre prísne opatrenia spoločenskej izolácie sa páry po celom svete ocitli v ešte väčšej vzájomnej blízkosti.
A myšlienka, že spoločnosť môže čakať obrovský prírastok detí deväť mesiacov po katastrofách, je medzi ľuďmi obľúbená.
Je však pravdivá?
Predvídateľný vplyv
Predstava, že po katastrofách sa rodí oveľa viac detí, pochádza zrejme zo 60. rokov minulého storočia.
V auguste 1966 vydali noviny New York Times sériu článkov o zvýšenej pôrodnosti v niektorých nemocniciach. Len deväť mesiacov predtým mesto zastihol obrovský výpadok elektriny, ktorý noviny spojili práve so zvýšenou pôrodnosťou.
Prečo niektorí ľudia porušujú sociálnu izoláciu a robia si, čo chcú? Čítajte Neskoršie analýzy výpadku toto spojenie vyvrátili a novinári New York Times si chybu priznali.
Zvýšená pôrodnosť sa zvykne spájať aj s hurikánmi, no pri nich je to, zdá sa, komplikovanejšie. Kým pri nie veľmi závažných búrkach vedci našli určitý nárast v pôrodnosti, po dlhotrvajúcich a ničivejších búrkach, naopak, pôrodnosť klesala.
Krátkodobé hurikány alebo výpadky elektriny sa ťažko porovnávajú so situáciou, aká je dnes. Odpoveď preto treba hľadať pri podobne veľkých udalostiach z histórie.
„Staršia vedecká literatúra ukázala, že udalosti ako hladomory, zemetrasenia, horúčavy a choroby, pri ktorých umiera veľa ľudí, majú veľmi predvídateľný vplyv na znížení pôrodnosti o deväť mesiacov neskôr,“ vysvetľuje v analýze amerického Inštitútu pre výskum rodiny Lyman Stone.
