SME
Štvrtok, 4. jún, 2020 | Meniny má LenkaKrížovkyKrížovky

Prečo si neumývame ruky a trháme sa o rúška na tvár

Aká je psychológia preventívnych opatrení.

(Zdroj: ilustr. foto: TASR/AP)

Posledný februárový víkend, mesiac do odhalení prvého nakazeného na území Veľkej Británie a v čase, keď ešte ešte flirtovala s myšlienkou skupinovej imunity urobil behaviorálny tím pod správnou britskej vlády (BIT) prieskum účinnosti posterovej kampane.

Tá ľudí nabádala k tomu, aby si pravidelne umývali ruky. Na vzorke 3500 dospelých občanov Británie zistili, že kampaň mala silnejší efekt na tých, ktorí si ruky umývali pravidelne už pred jej spustením. Inými slovami, motivovala už motivovaných. Naopak menší efekt mala na ľudí, ktorí si ruky neumývali pravidelne ani pred kampaňou.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa Michaela Hallswortha, jedného z členov tímu mohla byť totiž pozornosť ľudí presmerovaná k inému opatreniu - rúškam na tvár. Samotné rúška však môžu byť pri prevencii menej účinné než vymývanie rúk, najmä ak nie sú používame správne.

Čo však stojí za nárastom ich popularity?

Päsť na oko a nová sociálna norma

Hallsworth uvádza ako jeden z dôvodov novosť a nápadnosť (z ang. salience). O čo ide?

Predstavte si, že vám na dve sekundy ukážu zoznam deviatych náhodných trojciferných čísel, ktoré obsahuje jednu kombináciu písmen “OPK”. Nie je náhoda, že si pri letnom zhliadnutí zoznamu si vybavíte skôr OPK než ktorýkoľvek z čísel. Podnety, ktoré sú ako päsť na oko, si rýchlejšie všimneme a ľahšie pamätáme.

Naša pozornosť je automaticky smerovaná k novým podnetom, najmä tým, ktoré sa nám javia ako relevantné. Táto technika sa využíva v marketingu a predaji. Schválne si spomeňte na všetky “päste na oko”, ktoré na vás vyskakujú z propagačných materiálov a regálov supermarketov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to súvisí s rúškami?

Donedávna bolo ich nosenie považované za exces, s ktorým sme sa streli na medzinárodných letiskách a v ázijských krajinách a pozerali naň trochu cez prsty. Dnes si ťažko predstaviť bežnejšie vyhlásenie ako “nosiť rúško nie je hanba”, ktoré prednedávnom zaznievalo a bolo v tom čase potrebné, aby zaznievalo.

Čo sa teda z hľadiska našej psychológie zmenilo?

Keďže bolo rúško na tvári neobvyklé, viditeľné a nové, všimli sme si ho. Bežný človek z Holíča začiatkom marca rýchlo postrehol, keď sa začali objavovať prví orúškovaní Holíčania v miestnom supermarkete. Ak, navyše, uvidel v každom košíku cestoviny a ryžu, bolo možné, že si ich naložil tiež.

V oboch prípadoch mohlo zafungovať sociálne schválenie - tendencia správať sa v súlade s väčšinou. To znamená, že čím viac ľudí vidíme konať určitým spôsobom, tým viac, práve v situáciách neistoty, inklinujeme k podobnému správaniu.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto zmena skupinového správania smerom k noseniu rúšok nastala zo dňa na deň bez toho, aby musel štát zasiahnuť (hoci k tomu neskôr pristúpil).

Ešte začiatkom marca proti noseniu rúšiek pracovalo negatívne sociálne schválenie (správanie, ktoré sa nedeje, ak ho robí len menšina). Vtedy rúška nosila len menšina, čo dávalo väčšine signál, že opatrenie je prehnané, zbytočné a možno aj trochu budí rozpaky. Dnes je to naopak.

Zároveň však v rovnakom čase úrady hlásili nedostatok rúšok. Toto však nie je v rozpore. Pozorný čitateľ už možno pozná vysvetlenie. Ľudia sa rúškami zásobili, pretože počuli správy o tom, že to robí aj veľa ostatných - a to sa javilo ako dobrý nápad (sociálne schválenie). Nenosili ich však, lebo nevideli, že by to robili ostatní (negatívne sociálne schválenie).

Skryť Vypnúť reklamu

Ilúzia bezpečia

Prejdime k aktivite, ktorá nemôže ťažiť z nápadnosti ani sociálneho schválenia. Kameňom úrazu umývania rúk je, že sa na rozdiel od nosenia rúška, ktoré je viditeľné, deje v súkromí. Navyše dôležitosť maskám na tvár pridáva aj ich aktuálna nedostupnosť (funguje tú takzvaný princíp vzácnosti, kedy si nedostupné veci ceníme viac a sme viac motivovaní konať, aby sme ich získali.

V štúdii, ktorá skúmala efekt vzácnosť na odberateľov mäsa sa ukázalo, že keď boli odberatelia informovaní o plánovanom výpadku dodávok, objednali si v priemere dvakrát viac mäsa. Ak považovali samotnú informáciu za vzácnu (bude výpadok, ale hovoríme to len vám ako nášmu hodnotnému zákazníkovi) objednávky stúpli šesťnásobne.

Stádovitosť, nápadnosť a vzácnosť môže v rámci populácie vyvolať dojem, že na prevenciu infekcie je prioritou práve maska ​​na tvár. Zároveň môže dochádzať k nežiaducemu efektu licencovania, kedy prijatie ochranných opatrení v jednej oblasti (nosenie rúška) môže znamenať, že sa ľudia podcenia preventívne opatrenia inde.

Skryť Vypnúť reklamu

Nosenie rúšok predstavuje riziko, že sa ľudia budú cítiť lepšie chránení a preto budú menej dôslední pri umývaní rúk.

Hračka v mydle a kriedový prach

Čisté ruky zachraňovali životy aj dávno pred koronou. Vedecké tímy pracovali tom, ako u detí v Južnej Afrike, kde ročne evidujú tisíce úmrtí na týfus a choleru, vytvoriť návyk umývania si rúk.

Nepresviedčali ich o výhodách umývania si rúk. Pridali niečo čomu deti nemohli odolať - hračku, ukrytú vo vnútri mydla, nedostupnú, kým sa väčšina mydla nevymyla. Deti snažiace sa dostať k hračke čo najrýchlejšie, si tak umývali ruky s väčšou vervou a častejšie.

Tímy výrobcov mydla Savlone a marketéri z Ogilvy v Bombaji, ktoré čelili podobnej výzve v rurálnej Indii, zvolili iný prístup. Sam Tatam, britský behaviorálny ekonóm a psychológ v online kurze zameranom na využitie praktických poznatkov behaviorálnej ekonómie v biznise aj verejnom sektore, spomína, že namiesto vytvárania nového návyku domyslene využili to, čo už deti robili.

Skryť Vypnúť reklamu

Väčšina detí v Indii stále používa na písanie poznámok v škole kriedu. Kriedový prášok si pred obedom v rýchlosti opláchli vodou (bez mydla). Riešením problému bola krieda vyrobená zo zmesi kriedového prášku a mydlového granulátu.

Hoci správanie zostalo rovnaké – deti si pred obedom ruky v rýchlosti opláchli – výsledok bol iný. Kriedový prášok na ich rukách sa automaticky zmenil na mydlo. Namiesto toho, aby motivovali k umývaniu rúk, vedci nastavili prostredie tak, že deti si umyli ruky bez toho, aby museli vyvinúť akékoľvek úsilie.

Autorka pracuje v spoločnosti Mindworx.

Ak máte otázku ako zmeniť prostredia a návyky vašich zamestnancov počas karantény, tak aby zostali produktívni a v pohode, môže vám pomôcť platforma domadobre.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Koronavírus SARS-CoV-2

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Vírusy a vírusové ochorenia
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Za kaštieľom pre Fica sa ukazuje aj Brhel

Skutočný vlastník budovy nie je známy.

Predseda Smeru Robert Fico v stredu na videu povedal, že kaštieľ vo Vinosadoch mu dopriali známi.
Eskorta privádza bývalého obchodného riaditeľa Lesov SR do budovy Špecializovaného trestného súdu.

Koronavírus: Vláda nepredĺži núdzový stav, ak sa epidemiologická situácia nezhorší (minúta po minúte)

Slovensko eviduje spolu 1526 nakazených novým koronavírusom SARS-CoV-2. Z ochorenia COVID-19 sa dosiaľ vyliečilo 1376 ľudí.

Zasadnutie vlády.

Slovensko obnovuje medzinárodnú dopravu do Česka

O leteckej doprave rozhodne v pondelok konzílium epidemiológov.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Na Sibíri uniklo z elektrárne viac ako 20-tisíc ton nafty

Na území celého Krasnojarského kraja vyhlásili stav núdze.

Zo zásobníka uniklo obrovské množstvo paliva.
Letecký pohľad na oblasť, kde pomocou špeciálneho laseru LIDAR našli doteraz nepoznanú mayskú stavbu, ktorá je zároveň najstaršou a najväčšou známou. Slúžila pravdepodobne na spoločné astronomické pozorovanie a náboženské slávnosti.
Štart rakety Falcon 9 s posádkou v sobotu 30. mája 2020.

Vedci sa domnievajú, že našli oblasť s najčistejším vzduchom na Zemi

Oblasť sa podľa odborníkov nachádza nad Južným oceánom.

Ilustračné foto.