SME
Sobota, 6. jún, 2020 | Meniny má NorbertKrížovkyKrížovky

Prečo si neumývame ruky a trháme sa o rúška na tvár

Aká je psychológia preventívnych opatrení.

(Zdroj: ilustr. foto: TASR/AP)

Posledný februárový víkend, mesiac do odhalení prvého nakazeného na území Veľkej Británie a v čase, keď ešte ešte flirtovala s myšlienkou skupinovej imunity urobil behaviorálny tím pod správnou britskej vlády (BIT) prieskum účinnosti posterovej kampane.

Tá ľudí nabádala k tomu, aby si pravidelne umývali ruky. Na vzorke 3500 dospelých občanov Británie zistili, že kampaň mala silnejší efekt na tých, ktorí si ruky umývali pravidelne už pred jej spustením. Inými slovami, motivovala už motivovaných. Naopak menší efekt mala na ľudí, ktorí si ruky neumývali pravidelne ani pred kampaňou.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa Michaela Hallswortha, jedného z členov tímu mohla byť totiž pozornosť ľudí presmerovaná k inému opatreniu - rúškam na tvár. Samotné rúška však môžu byť pri prevencii menej účinné než vymývanie rúk, najmä ak nie sú používame správne.

Čo však stojí za nárastom ich popularity?

Päsť na oko a nová sociálna norma

Hallsworth uvádza ako jeden z dôvodov novosť a nápadnosť (z ang. salience). O čo ide?

Predstavte si, že vám na dve sekundy ukážu zoznam deviatych náhodných trojciferných čísel, ktoré obsahuje jednu kombináciu písmen “OPK”. Nie je náhoda, že si pri letnom zhliadnutí zoznamu si vybavíte skôr OPK než ktorýkoľvek z čísel. Podnety, ktoré sú ako päsť na oko, si rýchlejšie všimneme a ľahšie pamätáme.

Naša pozornosť je automaticky smerovaná k novým podnetom, najmä tým, ktoré sa nám javia ako relevantné. Táto technika sa využíva v marketingu a predaji. Schválne si spomeňte na všetky “päste na oko”, ktoré na vás vyskakujú z propagačných materiálov a regálov supermarketov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to súvisí s rúškami?

Donedávna bolo ich nosenie považované za exces, s ktorým sme sa streli na medzinárodných letiskách a v ázijských krajinách a pozerali naň trochu cez prsty. Dnes si ťažko predstaviť bežnejšie vyhlásenie ako “nosiť rúško nie je hanba”, ktoré prednedávnom zaznievalo a bolo v tom čase potrebné, aby zaznievalo.

Čo sa teda z hľadiska našej psychológie zmenilo?

Keďže bolo rúško na tvári neobvyklé, viditeľné a nové, všimli sme si ho. Bežný človek z Holíča začiatkom marca rýchlo postrehol, keď sa začali objavovať prví orúškovaní Holíčania v miestnom supermarkete. Ak, navyše, uvidel v každom košíku cestoviny a ryžu, bolo možné, že si ich naložil tiež.

V oboch prípadoch mohlo zafungovať sociálne schválenie - tendencia správať sa v súlade s väčšinou. To znamená, že čím viac ľudí vidíme konať určitým spôsobom, tým viac, práve v situáciách neistoty, inklinujeme k podobnému správaniu.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto zmena skupinového správania smerom k noseniu rúšok nastala zo dňa na deň bez toho, aby musel štát zasiahnuť (hoci k tomu neskôr pristúpil).

Ešte začiatkom marca proti noseniu rúšiek pracovalo negatívne sociálne schválenie (správanie, ktoré sa nedeje, ak ho robí len menšina). Vtedy rúška nosila len menšina, čo dávalo väčšine signál, že opatrenie je prehnané, zbytočné a možno aj trochu budí rozpaky. Dnes je to naopak.

Zároveň však v rovnakom čase úrady hlásili nedostatok rúšok. Toto však nie je v rozpore. Pozorný čitateľ už možno pozná vysvetlenie. Ľudia sa rúškami zásobili, pretože počuli správy o tom, že to robí aj veľa ostatných - a to sa javilo ako dobrý nápad (sociálne schválenie). Nenosili ich však, lebo nevideli, že by to robili ostatní (negatívne sociálne schválenie).

Skryť Vypnúť reklamu

Ilúzia bezpečia

Prejdime k aktivite, ktorá nemôže ťažiť z nápadnosti ani sociálneho schválenia. Kameňom úrazu umývania rúk je, že sa na rozdiel od nosenia rúška, ktoré je viditeľné, deje v súkromí. Navyše dôležitosť maskám na tvár pridáva aj ich aktuálna nedostupnosť (funguje tú takzvaný princíp vzácnosti, kedy si nedostupné veci ceníme viac a sme viac motivovaní konať, aby sme ich získali.

V štúdii, ktorá skúmala efekt vzácnosť na odberateľov mäsa sa ukázalo, že keď boli odberatelia informovaní o plánovanom výpadku dodávok, objednali si v priemere dvakrát viac mäsa. Ak považovali samotnú informáciu za vzácnu (bude výpadok, ale hovoríme to len vám ako nášmu hodnotnému zákazníkovi) objednávky stúpli šesťnásobne.

Stádovitosť, nápadnosť a vzácnosť môže v rámci populácie vyvolať dojem, že na prevenciu infekcie je prioritou práve maska ​​na tvár. Zároveň môže dochádzať k nežiaducemu efektu licencovania, kedy prijatie ochranných opatrení v jednej oblasti (nosenie rúška) môže znamenať, že sa ľudia podcenia preventívne opatrenia inde.

Skryť Vypnúť reklamu

Nosenie rúšok predstavuje riziko, že sa ľudia budú cítiť lepšie chránení a preto budú menej dôslední pri umývaní rúk.

Hračka v mydle a kriedový prach

Čisté ruky zachraňovali životy aj dávno pred koronou. Vedecké tímy pracovali tom, ako u detí v Južnej Afrike, kde ročne evidujú tisíce úmrtí na týfus a choleru, vytvoriť návyk umývania si rúk.

Nepresviedčali ich o výhodách umývania si rúk. Pridali niečo čomu deti nemohli odolať - hračku, ukrytú vo vnútri mydla, nedostupnú, kým sa väčšina mydla nevymyla. Deti snažiace sa dostať k hračke čo najrýchlejšie, si tak umývali ruky s väčšou vervou a častejšie.

Tímy výrobcov mydla Savlone a marketéri z Ogilvy v Bombaji, ktoré čelili podobnej výzve v rurálnej Indii, zvolili iný prístup. Sam Tatam, britský behaviorálny ekonóm a psychológ v online kurze zameranom na využitie praktických poznatkov behaviorálnej ekonómie v biznise aj verejnom sektore, spomína, že namiesto vytvárania nového návyku domyslene využili to, čo už deti robili.

Skryť Vypnúť reklamu

Väčšina detí v Indii stále používa na písanie poznámok v škole kriedu. Kriedový prášok si pred obedom v rýchlosti opláchli vodou (bez mydla). Riešením problému bola krieda vyrobená zo zmesi kriedového prášku a mydlového granulátu.

Hoci správanie zostalo rovnaké – deti si pred obedom ruky v rýchlosti opláchli – výsledok bol iný. Kriedový prášok na ich rukách sa automaticky zmenil na mydlo. Namiesto toho, aby motivovali k umývaniu rúk, vedci nastavili prostredie tak, že deti si umyli ruky bez toho, aby museli vyvinúť akékoľvek úsilie.

Autorka pracuje v spoločnosti Mindworx.

Ak máte otázku ako zmeniť prostredia a návyky vašich zamestnancov počas karantény, tak aby zostali produktívni a v pohode, môže vám pomôcť platforma domadobre.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Koronavírus SARS-CoV-2

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Vírusy a vírusové ochorenia
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Pokazili sme si to (píše Michal Havran)

Od štábov nepotrebujeme strašenie, ale informácie.

Ilustračné foto
Píše László Sólymos

Matovičovo gesto Maďarom bolo fiasko

Premiér dostal facku vo forme memoranda od strany SMK.

László Sólymos počas volebného snemu strany Most-Híd vo Fiľakove 30. mája 2020.

Bihariová na rozdiel od Trubana vidí nesúlad s Kiskovou stranou

Rozkol v Progresívnom Slovensku vraj nehrozí.

Nová predsedníčkaa strany Progresívne Slovensko Irena Bihariová.
Autorská strana Petra Schutza

Americká tragédia, Pellestrana a Matovičovi Maďari (Schutzov týždeň)

Smer sa nedá vyháňať dverami tak, aby sa vracal oknom.

Minister Heger.

Neprehliadnite tiež

Vyskúšali sme televízor od Samsungu, je pre náročných

Špičkový obraz môžete mať aj bez OLED technológie.

V Patagónii objavili nový druh mäsožravého dinosaura

Nový objav by mohol byť kľúčom k ďalším poznatkom o evolúcii vtákov.

Citlivosť ľudí ovplyvňujú aj gény

Do štúdie sa zapojilo viac ako 2800 dvojičiek.

Satelitný záber ukazuje rozsah úniku palivovej nafty (červená farba), ktorá unikla do rieky neďaleko ruského mesta Noriľsk. K úniku došlo pravdepodobne po tom, čo sa pre rozmŕzajúci permafrost prepadli základy zásobníka.