SME
Sobota, 30. máj, 2020 | Meniny má FerdinandKrížovkyKrížovky

Bránilo kresťanstvo šíreniu očkovania?

Ako súvisia začiatky očkovania s náboženstvom?

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Ako súvisia začiatky očkovania s náboženstvom? Dnešná dávka bude o tom, že aj takáto história nám môže precvičiť naše kritické myslenie.

Kým svet v týchto dňoch čaká na príchod vakcíny proti koronavírusu, využime túto príležitosť a povedzme si o tom, ako je počiatok moderného očkovania spojený s diskusiami o vede a náboženstve.

Náboženstvo je veľakrát spájané so spomaľovaním alebo priam hatením vedeckého pokroku. V niektorých našich dávkach – zvlášť o Kopernikovi, Galileovi, či Darwinovi – sme si však ukázali, že takáto generalizácia nezodpovedá tomu, čo o histórii vravia historici. Jednou z takýchto vedeckých oblastí je aj medicína a dnes sa zameriame práve na ňu.

Skryť Vypnúť reklamu

Primitívna imunizácia rôznymi kreatívnymi spôsobmi existovala u ľudí aj pred modernou dobou. Na začiatkoch moderného očkovania však stojí anglický lekár Edward Jenner, ktorý svoje kľúčové pozorovania vykonal ku koncu 18. storočia.

V tej dobe boli ešte veľkým zabijakom ľudstva kiahne (známe tiež ako pravé kiahne) čo je smrteľné vírusové ochorenie, ktoré sa vďaka vakcinácii podarilo globálne odstrániť až v roku 1979.

V Anglicku sa takto nakazení ľudia označovali aj ako “fľakaté strašidlá”, podľa pľuzgierov, ktoré pokrývali ich telo. Toto ochorenie však bolo naozaj strašidelné, keďže sa naň vo všeobecnosti zomieralo - v závislosti od času a miesta - 20-98% nakazených. Jemu príbuzné ochorenie, proti ktorému je možné sa dnes zaočkovať sú tzv. ovčie kiahne a ide o ochorenie so síce nepríjemným ale oveľa hladším priebehom.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri kiahňach ide o rôzne vyvinuté pľuzgiere, ktoré začnú pokrývať ľudské telo, ale, ako sme spomenuli, rôzne typy kiahní sa líšia svojou intenzitou a aj smrtnosťou.

Jenner zistil, že pravé kiahne majú takúto svoju slabšiu verziu aj u kráv, označovanú ako kravské kiahne. Keď si prezradíme, že ich latinský názov je vaccina (z latinského slova pre kravu), naše uši pritom určite rozpoznajú súvislosť s dnešnou témou.

Kravské kiahne sú tiež vírusové ochorenie, ktoré však môže krava preniesť aj na človeka a hlavne teda na dojičky, ktoré na anglických farmách dojili kravy pre mlieko. Jenner, rovnako ako ostatní, počul o mnohých prípadoch, kedy dojičky nakazené kravskými kiahňami boli imúnne voči nákaze pravými kiahňami.

Prišiel tým teda k nasledujúcej spojitosti: Nielenže kravské kiahne chránia človeka pred pravými kiahňami, ale kravské kiahne je možno aktívne, prenosom na človeka, využiť na ochranu pred ich smrteľnejšou verziou.

Skryť Vypnúť reklamu

Takéto prvé zaočkovanie vykonal na 8-ročnom chlapcovi Jamesovi Phippsovi a po ďalších úspešných pokusoch sa jeho metóda začala nezabrániteľne šíriť. Tento konkrétny typ imunizácie nazval vakcinácia, no v roku 1881 francúzsky vedec Louis Pasteur navrhol tento pojem pre akýkoľvek typ očkovania.

Hitchensov naratív

A prečo si o takomto príbehu z histórie medicíny vravíme v jednej z mojich dávok? Je tomu tak preto, lebo táto raná história očkovania úzko súvisí s naratívom o vede a náboženstve.

Názor o silne negatívnom vplyve náboženstva mal aj jeden veľmi vplyvný a už nebohý ateista, Christopher Hitchens, ktorý bol v našom storočí súčasťou skupiny často označovanej ako “noví ateisti”.

Doslovný preklad názvu jeho najznámejšej knihy je naozaj veľavravný Boh nie je veľký: Ako náboženstvo všetko otravuje. Nuž, ak podľa neho náboženstvo otravuje ozaj všetko, otrávená týmto akýmsi náboženským jedom by mala byť aj medicína a teda tiež aj tieto snahy o šírenie očkovania. A presne takýto príbeh nachádzame aj u Hitchensa.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomína tu Jennerovo objavenie vakcíny, ktorý pokračuje náboženským antagonizmom zo strany istého významného kresťanského intelektuála:

Napriek tomu, Timothy Dwight, rektor Yaleovej univerzity a do dnešného dňa jeden z najváženejších klerikov, sa staval proti vakcinácii proti kiahňam, pretože ich považoval za narúšanie Božieho plánu. A takáto mentalita je tu stále s nami, dlho po tom čo už zmizla akákoľvek zámienka a ospravedlnenie ľudskej nevedomosti.

Je azda niečo na takomto naratíve nesprávne? Keď si chvíľu pogooglime, nájdeme veru stále isté kresťanské skupiny, ktoré sú proti očkovaniu, lebo nechcú vraj očkovaním zasahovať do Božieho plánu a jeho prozreteľnosti.

Podobne, keď si prečítame o živote spomenutého rektora Timothyho Dwighta, zistíme, že aj on bol jedným z takýchto prvých anti-vaxxerov. Aj preto to môže byť pre netrénované oko neľahké zbadať, že Hitchnes tu vraví niečo zle - niečo nekompletne a selektívne.

Skryť Vypnúť reklamu

Jonathan Edwards

Prečo nám Hitchens nespomenul niektoré iné postavy, napríklad Jonathana Edwardsa (1703-58), ktorý bol ten najväčší americký kazateľ a teológ 18. storočia, a ktorý bol na sklonku života zvolený – v tomto prípade – za rektora princetonskej univerzity?

Edwards bol totiž doslova až do smrti silným zástancom očkovania proti kiahňam, keďže nakoniec ho vďaka zdravotným komplikáciám stálo život. Keď v Princetone prepukli kiahne, Edwards dal po porade so svojim lekárom zaočkovať seba a svoju rodinu, aby tak bol aj druhým vo svojom okolí ako významný kresťanský intelektuál príkladom.

Čo viac, nebol však zďaleka jediným príkladom spomedzi kňazov či kazateľov, ktorí očkovanie aj v tamojšom čase podporovali. Samozrejme, že možno očakávať mnohých odporcov, ale to že ľudí nemožno deliť len na hrdinov a zloduchov, podľa toho aký je ich svetonázor, by mal byť azda jeden zo základných faktov získaných počas stredoškolských hodín dejepisu alebo, aspoň prípadne, počas našej školy života.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to dokonca niečo tak zrejmé, že túto skutočnosť spomenul aj Andrew Dickson White, ktorý bol jeden z tvorcov tzv. konfliktného modeluvedy a náboženstva na konci 19. storočia.

V istej svojej časti píše o tom ako boli v Amerike síce mnohí kresťania proti očkovaniu ale zároveň dodáva, že iní kresťanskí vodcovia boli jeho najväčšími podporovateľmi.

Okrem toho to boli aj vedecké a nielen náboženské obavy, ktoré mali ľudia ohľadom očkovania. Prečo nám však Hitchens nespomenul Jonathana Edwardsa alebo aspoň kohokoľvek iného, koho vedel uznať aj nami spomenutý White?

Zrejme ide o kombináciu dvoch dôvodov: Hitchens nemal zrejme dobre naštudovanú túto históriu, alebo keby aj vedel o takýchto protipríkladoch, nabúralo by to jeho tézu a názov jeho knihy, že náboženstvo otravuje naozaj všetko.

Skryť Vypnúť reklamu

Treba tiež povedať, že mnohé počiatočné obavy z očkovania boli, žiaľ, na mieste. V dobe pred teóriou mikróbov z konca 19. storočia neboli mnohé veci ešte chápané a zabezpečené. Takto napríklad vďaka nesterilným podmienkam mohlo dojsť k otrave krvi či prenosu syfilisu.

George Bernard Shaw

Hitchens nám taktiež zabudol spomenúť napríklad známeho to autora s menom George Bernard Shaw (1856–1950), ktorý získal aj Nobelovu cenu za literatúru. Shaw bol známy ateista, ktorý, treba povedať, neskôr v živote nadobudol isté mystické tendencie.

Jeho životné udalosti ho však viedli k odmietaniu očkovania. Bolo tomu preto, lebo s ním mal zlú skúsenosť a napriek zaočkovaniu dostal kiahne.

To ho nakoniec doviedlo nielen k útokom voči očkovaniu, či voči iným významným velikánom tej doby, akými boli Louis Pasteur alebo Joseph Lister, ale aj proti Pasteurovmu zisteniu, že choroby sú prenášané mikróbmi. O

Skryť Vypnúť reklamu

krem toho si robil posmešky z doktorov prijímajúcich najnovšie zistenia, myslel si, že za choroby môže oslabená myseľ, a na vyzdravenie podľa neho stačilo slnko a dobrý vzduch. Keďže mal Shaw takého spiatočnícke názory a bol ateista, znamená to teraz že ateizmus všetko otravuje? Samozrejme, že nie a každý azda vidíme, aké by bolo takéto otočené uvažovanie hlúpe.

Poučenie

Čo nás môžu tieto krátke a vybrané epizódy z histórie naučiť? Budem sa už opakovať ale treba si to pripomínať: Zaiste to, že história nie je ani čisto čierna ani belavo biela, ani žiadnej inej jednej jednoliatej farby.

Dávajme si teda pozor na plošné a zjednodušujúce vyjadrenia, pri ktorých si chce niekto históriu, či už vedome alebo nevedome, prispôsobiť svojmu svetonázoru. Ak si čítate o nejakej verzii histórie, ktorá znie až príliš jednoducho na to, aby bola pravdivá, zrejme ani pravdivá nebude.

Skryť Vypnúť reklamu

Použitá a odporúčaná literatúra

Hitchens, God Is Not Great: How Religion Poisons Everything.

Magner, A History of Medicine.

McGrath, Why God Won’t Go Away.

Navin, Values and Vaccine Refusal.

Peters, Bernard Shaw: The Ascent of the Superman.

Peters, 'Commentary: Bernard Shaw’s Dilemma: Marked by Mortality'.

Riedel, 'Edward Jenner and the history of smallpox and vaccination'

Williams, Angel of Death: The Story of Smallpox.

Williams, 'The Original Anti-Vaxxers’.

White, A History of the Warfare of Science with Theology in Christendom, Vol. 2.

Podcasty SME

Všetky podcasty SME nájdete na linku podcasty.sme.sk.

SME každý pracovný deň ráno vydáva denný spravodajský podcast Dobré ráno, ktorý ponúka prehľad najdôležitejších správ dňa.

Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.

Skryť Vypnúť reklamu

Klik je týždenný podcast, komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Vychádza každú sobotu.

Rozhovory ZKHje diskusná relácia Zuzany Kovačič Hanzelovej na aktuálne politické aj spoločenské témy.

Zoom je týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každý týždeň správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a ďalších objavov.

Index je týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Prehľad dôležitých správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami. Vychádza každý štvrtok

Podcast Tech_FM, ktorý vzniká v spolupráci s Rádio_FM, sa venuje dvom vedeckým alebo technologickým správam týždňa.

Podcast Zaklínač je miniséria zo sveta Zaklínača. Bude vychádzať pravidelne ako knižný klub a so špeciálnymi časťami, ktoré sa budú venovať televíznemu seriálu.

Skryť Vypnúť reklamu

Dobrú chuť je týždenný podcast denníka SME o jedle, jedení, varení aj kulinárstve.

Medzi nami je týždenný podcast zameraný na ženské a lifestylové témy nielen pre ženy. Nový diel si môžete vypočuť vždy v utorok.

Telesná výchova je podcast o svete športu aj pre nešportovcov. Vždy v piatok, so Samom Marecom a Mariánom Psárom.

Kvantum ideí je dialogický podcast o veľkých otázkach života a sveta, v ktorom sme sa ocitli. Diskutujú Jaroslav Varchola (vedec) a Jakub Betinský (filozof).

Diskutovať o podcastoch môžete s nami vo facebookovej skupine: Podcastový klub denníka SME. Nových členov schvaľujeme zvyčajne pár minút po prihlásení.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Očkovanie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Najväčšou obeťou korony nebudú svalovci, ale žiaci (Schutzov týždeň)

Šek pre Európu, nerozdielový Pelle a Orbán sa zabáva.

Premiér Igor Matovič po stretnutí so zástupcami fitnescentier.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Spor o pravé meno kotlebovcov

Kto ešte nevie, čo 1488 znamená, nech sa prihlási.

Zuzana Kepplová.

Zabitie Afroameričana rozzúrilo USA. Polícia nepriznala pravdu

Policajta, ktorý kľačal na Floydovi, zatkli a obvinili z vraždy.

Umelec maľuje na stenu portrét Georgea Floyda.
Kvaku v Nemecku či Rakúsku uvidíte v obchodoch pomerne bežne. Na Slovensku treba viac pátrať.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Trump sa chystá na vojnu s Twittrom, oznámil na Twitteri

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik
Podcast Tech_FM

Bola to dokonalá katastrofa, asteroid dopadol v najhoršom uhle

Čo vedci zistili o dopade planétky, ktorá vyhladila dinosaury.

Raketa Falcon 9 s vesmírnou loďou v štartovacom komplexe 39 vo Vesmírnom stredisku Johna F. Kennedyho.