Rýchlosť šírenia nového koronavírusu po svete ľudstvo zaskočila. Vlády krajín na základe odporúčaní zdravotníckych organizácií nariadili obyvateľom vyhýbať sa tomu, čo je pre ľudský druh zásadné - vzájomnému kontaktu.
Izolácia a stránenie sa druhých ľudí má pomôcť spomaliť šírenie vírusu a zabrániť preťaženiu zdravotného systému.
No môže zároveň vyústiť nielen do ekonomickej, ale aj spoločenskej recesie.
Pokles ľudského kontaktu, osamelosť a izolácia môžu mať závažný dosah na telesné aj duševné zdravie človeka.
Stres bez spoločnosti iných
Osamelosť nie je iba obyčajný pocit. Nabáda vás vyhľadať to, čo vo vašom živote chýba - medziľudský kontakt. Je to podobné, ako keď vám hlad naznačuje, že sa máte najesť, alebo vás strach upozorňuje na možné nebezpečenstvo.

Spoločnosť iných ľudí je významnou potrebou, ktorá rozhoduje o blahu aj o živote človeka. Naši dávni predkovia potrebovali jeden druhého, ak chceli prežiť.
Pocit osamotenosti v nich vyvolával stres, že im niečo hrozí, že ostali bez pomoci, bez jedla.
Ľudský druh sa vyvinul tak, že bezpečie cíti v skupine.
"Hoci sa naše okolnosti zásadne zmenili od čias lovcov a zberačov, naše telo, naša nervová sústava, všetko, čo nás robí ľuďmi, sa stále podobá na to, čo bolo kedysi," vysvetlil pre americké rádio Public Radio East Vivek Murthy, bývalý hlavný lekár zdravotníckej služby USA.
"Keď sme oddelení od ostatných, keď sa cítime sami, bez ohľadu na počet ľudí okolo, pocítime podobný stres."

Krátky aj dlhodobý vplyv izolácie
Vyhýbanie sa kontaktu s inými ľuďmi a zdržiavanie sa doma sú nevyhnutné opatrenia na spomalenie šírenia nákazy. Pre jednotlivcov však môže mať oddelenie od okolia aj vedľajšie účinky.
Ak je človek v izolácii, mal by sa preto viac starať o svoju psychickú pohodu a napríklad častejšie telefonovať s priateľmi či s rodinou.