SME
Streda, 1. apríl, 2020 | Meniny má Hugo
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Covid-19 a filozofia: Sme vo vojne?

Hovorí sa, že sme dnes s koronavírusom vo vojne. Je to pravda?

Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Hovorí sa, že sme dnes s koronavírusom vo vojne. Filozofia pomáha pri hlbšom rozlišovaní a vie dobre poukázať do akej miery je táto metafora pravdivá a prečo môže byť potenciálne nebezpečná.

Súčasná pandémia vírusu SARS-CoV-2 ponúka veľký priestor aj pre filozofické uvažovanie. Dnes chcem pripomenúť jednu z hlavých úloh filozofie, ktorou je pomôcť nám správne rozlišovať a nejde tu len o pomenovanie jasných rozdielov v štýle „buď-alebo“. Filozofia nám často ukazuje, že skôr ako čierno-biele „áno alebo nie“ sa život zvykne uberať cestou “aj áno, aj nie“. Sme s ochorením Covid-19 vo vojne? Aj áno, aj nie.

Určite ste sa na margo tohto vírusu alebo ochorenia stretli s vyjadreniami ako „Sme vo vojnovom stave“ alebo „Bojujeme s neviditeľným nepriateľom“. Zdá sa teda, že sme vo vojne, a to hneď na viacerých frontoch: individuálne ako jednotlivci, politicky ako krajina či globálne ako svet.

Sme ale naozaj vo vojne? Nejde len o metaforu, ktorá môže byť do istej miery nápomocná svojou mobilizačnou silou, ale na druhej strane škodlivá, lebo jej vnútorná logika nás núti hľadať nepriateľa, ktorým nebude vírus, ale nejaký človek, národ či štát?

Filozofia a spravodlivosť vojny

Otázka vojny nie je filozofii cudzia a na knihy o tzv. teórii spravodlivej vojny by ste potrebovali viac ako jednu policu.

V rámci tejto teórie sa filozofia napríklad pýta či je spravodlivé viesť iba obrannú vojnu a útočnú už nie, či je možné morálne ospravedlniť neúmyselné zabitie civilistov a táto otázka vedie k rozpitvaniu konceptu úmyselnosť, na ktorom závisí zodpovednosť za naše konanie. S

ú ale toto otázky, ktoré si dnes kladieme v súvislosti s koronavírusom alebo ochorením Covid-19? Zdá sa, že nie.

Filozofia tu preto nemá za cieľ pomôcť nám vyjasniť naše uvažovanie nad spravodlivosťou tejto „vojny“, ale pomôcť slabosti nášho jazyka, ktorý sa nielenže vie zahľadieť sám do seba, ale často vie nevedome používať jedno slovo vo viacerých významoch naraz.

Mimochodom, o filozofii ako nástroji na citlivejšie rozlišovania som hovoril s filozofom Antonom Vydrom v 123. dávke a určite ju odporúčam.

Koľko významov má slovo vojna?

Určite poznáte Tolstého knihu Vojna a mier. Vojna je tu naozaj opakom slova mier, i keď mohli by sme špekulatívne povedať, že vojna tu chce byť prostriedkom k mieru. Zdá sa, že tieto dve slová so sebou nevyhnutne súvisia. Aká je ich vnútorná logika?

O mier a pokoj nás oberá buď nejaký nepriateľ, alebo nejaké „nepriateľská“ vec. V tom druhom prípade môže ísť napr o Facebook, ktorého algoritmus zaplavuje môj feed vecami, ktoré majú tendenciu brať mi vnútorný pokoj. Som ale s Facebookom za to vo vojne? Nateraz asi nie.

Okrem neosobných vecí nás o mier a pokoj oberajú aj ľudia, a to cez ich úmyselné či neúmyselné správanie. V tomto prípade ide o konfrontáciu jednotlivca s jednotlivcom, jednotlivca s kolektívom, kolektívu s jednotlivcom alebo kolektívu s kolektívom.

V ktorom z týchto prípadov hovoríme o vojne? Poviete si asi, že ak má ísť o skutočnú vojnu, ide asi o posledný prípad: teda kolektív bojuje proti kolektívu, jeden útočí a druhý sa bráni.

Súčasne by ste možno ešte podotkli, že by malo ísť o boj v nejakej vážnej veci, a tiež by ste možno vymenovali nejaké ďalšie podmienky či vlastnosti takejto vojny: mala by byť deklarovaná, v prípade jej konca nasleduje nejaký formálny proces reparácii, súdne konania, atď.

Sme vo vojne s koronavírusom?

Zdá sa, že nie. Bol u nás síce vyhlásený mimoriadny stave a čiastočne aj núdzový (pre zdravotníctvo), ale súčasne nevedieme vojnu voči nejakému kolektívu, teda štátu, ale proti neosobnej veci: vírusu.

Samozrejme, ide o vec, proti ktorej sa „bojuje“, ktorú chceme „poraziť“ a ktorá prináša svoje „obete“, a keďže ide o pandémiu, tento boj má povahu závažnosti a veľkosti. I keď tu náš jazyk naznačuje niečo iné, stále nejde boj s niekým, ale s niečím. Vojna je metaforou a táto metafora má svoje silné a slabé stránky.

Ako som už povedal vyššie, slovo vojna má mobilizačný charakter a vie nabudiť atmosféru, vážnosti a serióznosti. Vo vojne ide o životy, často životy tých nevinných a najzraniteľnejších, a preto povedať, že sme vo vojne s koronavírusom dáva takisto zmysel. Ide koniec koncov o vážnu vec.

Temná strana metafory

Táto vojnová metafora má však svoju temnú stranu, a to preto, lebo pojem „vojna“ má svoju vnútornú logiku. A to, že vojna vždy a nevyhnutne pracuje s predstavou nepriateľa.

Poukázal som už síce na to, že „nepriateľ“ môže byť ako človek či kolektív, tak i neosobná vec (ako napríklad koronavírus), ale ľudská psychika, predstavivosť a jazyk podľa mňa nedokážu úplne zostať pri opise „nepriateľa“ ako neosobnej veci.

Samotné slovo nepriateľ hovorí o človeku - o niekom, kto môže niečo zlé urobiť vedome a úmyselne, za tento skutok nesie zodpovednosť a mal by byť spravodlivo potrestaný. Čo je v prípade koronavírusu nonsens.

Samozrejme, metafora s vojnou je v niektorých znakoch pravdivá a jedným z často spomínaných príkladov je tzv. triáž či prioritizácia. Ide o roztriedenie pacientov, ktoré sa robievalo v poľných nemocniciach, na prípady „hodné“ záchrany (a teda do ktorých investovať čas, energiu a zdravotnícky materiál) a ktoré už nie. V Taliansku a Španielsku sa už triáž aplikuje a ide o naozaj núdzový, mohli by sme povedať, vojnový stav.

Ale je každý núdzový a krízový stav stavom vojnovým? Určite nie, a preto nevyhnute aj pri koronavíruse a ochorení Covid-19 zostávame pri použití slova vojna na metaforickej úrovni.

Moja obava z použitia tejto metafory je v potenciály jej temnej strany: ľudská myseľ a psychika si vojnu vždy spojí s identifikáciou nepriateľa a nepriateľa si len ťažko predstaví neosobne.

Pozývam vás k tomu, aby ste spolu so mnou začali robiť skúšku správnosti môjho argumentu a všímajte si, ako sa už dnes, a ako sa bude v blízkej budúcnosti, o tomto vojnovom vírusovom stave hovoriť. Zdá sa mi, že prsty mnohých už začínajú ukazovať istým smerom: nie na vírus, ale dokonca na jeden celý národ.

Záverom jedno odporúčanie. Ak niektorí ľudia vidia v tejto metafore viac pozitív ako negatív a chcú ju používať, následne by mala byť vždy doprevádzaná slovom „akoby“. Nie sme vo vojne, ale sme „akoby“ vo vojne alebo v „akoby“ vojne.

Slová majú svoju moc a dajme si pozor, aby aj vďaka nám táto metafora nezískala novú formu. Aby sa „akoby“ netransformovalo na niečo skutočné.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  2. Garancia účtov zadarmo a milión eur na boj s koronavírusom
  3. Vláda biznismenov: Ako podnikali Matovič, Kollár a ďalší?
  4. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  5. Bude dobre!
  6. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok
  7. "Škoda riskovať!"
  8. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť?
  9. Fixné výnosy do 8 % p.a. v závetrí mimo otriasajúcej sa burzy
  10. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta
  1. Namiesto výroby automobilov výroba pľucnych ventilátorov
  2. Garancia účtov zadarmo a milión eur na boj s koronavírusom
  3. Vláda biznismenov: Ako podnikali Matovič, Kollár a ďalší?
  4. Daj ľuďom voľnú ruku a prinesie to želané ovocie
  5. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  6. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  7. Bude dobre!
  8. V pôrodnici v Šaci sa rodí stále viac detí
  9. Chic, fully-equipped offices in prime Bratislava locations
  10. Aj u vás doma môžete dýchať 3x čistejší a zdravší vzduch
  1. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy 35 608
  2. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť? 19 924
  3. Vláda biznismenov: Ako podnikali Matovič, Kollár a ďalší? 17 782
  4. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok 15 475
  5. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami 12 084
  6. Pivný duel: Aké pivo pijú muži a aké viac chutí ženám? 11 305
  7. Madeira je rajom pre milovníkov prírody 10 829
  8. Aké novinky pripravili kúpeľné domy na Slovensku? 9 797
  9. Sú pridrahé alebo majú krátky dojazd. Jeden elektromobil vyniká 9 304
  10. Mobil a voda nestačia. Čo by vám na horách nemalo chýbať? 9 197

Téma: Koronavírus SARS-CoV-2

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Vírusy a vírusové ochorenia, Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Česká dedina vie, kto môže za koronu aj za zarastený rybník

Časy, keď je dvor na nezaplatenie rovnako ako čínska „pomoc“.

Ilustračné foto.
Matovič s koaličnými partnermi na tlačovke.
Ilustračné foto
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Blackout je experiment, na ktorý by nedoplatili len laboratórne myši

Trest za omyly budeme niesť všetci.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Neprehliadnite tiež

Havária vzducholode Zeppelin LZ 129 Hindenburg v máji 1937.
OBJEKTÍV

Koronavírus vyľudnil waleské mesto, prenikli tam divé kozy

Kozy sa tiež čudujú, čo sa deje.

Kozy okrem prechádzky po uliciach aj oddychovali na trávnatých plochách.
Podcast Zoom

Zoom: Zvitky od Mŕtveho mora boli podvrh

Týždenný podcast o novinkách z vedy.