SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Covid-19 a filozofia: Sme vo vojne?

Hovorí sa, že sme dnes s koronavírusom vo vojne. Je to pravda?

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Hovorí sa, že sme dnes s koronavírusom vo vojne. Filozofia pomáha pri hlbšom rozlišovaní a vie dobre poukázať do akej miery je táto metafora pravdivá a prečo môže byť potenciálne nebezpečná.

Súčasná pandémia vírusu SARS-CoV-2 ponúka veľký priestor aj pre filozofické uvažovanie. Dnes chcem pripomenúť jednu z hlavých úloh filozofie, ktorou je pomôcť nám správne rozlišovať a nejde tu len o pomenovanie jasných rozdielov v štýle „buď-alebo“. Filozofia nám často ukazuje, že skôr ako čierno-biele „áno alebo nie“ sa život zvykne uberať cestou “aj áno, aj nie“. Sme s ochorením Covid-19 vo vojne? Aj áno, aj nie.

Skryť Vypnúť reklamu

Určite ste sa na margo tohto vírusu alebo ochorenia stretli s vyjadreniami ako „Sme vo vojnovom stave“ alebo „Bojujeme s neviditeľným nepriateľom“. Zdá sa teda, že sme vo vojne, a to hneď na viacerých frontoch: individuálne ako jednotlivci, politicky ako krajina či globálne ako svet.

Sme ale naozaj vo vojne? Nejde len o metaforu, ktorá môže byť do istej miery nápomocná svojou mobilizačnou silou, ale na druhej strane škodlivá, lebo jej vnútorná logika nás núti hľadať nepriateľa, ktorým nebude vírus, ale nejaký človek, národ či štát?

Filozofia a spravodlivosť vojny

Otázka vojny nie je filozofii cudzia a na knihy o tzv. teórii spravodlivej vojny by ste potrebovali viac ako jednu policu.

V rámci tejto teórie sa filozofia napríklad pýta či je spravodlivé viesť iba obrannú vojnu a útočnú už nie, či je možné morálne ospravedlniť neúmyselné zabitie civilistov a táto otázka vedie k rozpitvaniu konceptu úmyselnosť, na ktorom závisí zodpovednosť za naše konanie. S

Skryť Vypnúť reklamu

ú ale toto otázky, ktoré si dnes kladieme v súvislosti s koronavírusom alebo ochorením Covid-19? Zdá sa, že nie.

Filozofia tu preto nemá za cieľ pomôcť nám vyjasniť naše uvažovanie nad spravodlivosťou tejto „vojny“, ale pomôcť slabosti nášho jazyka, ktorý sa nielenže vie zahľadieť sám do seba, ale často vie nevedome používať jedno slovo vo viacerých významoch naraz.

Mimochodom, o filozofii ako nástroji na citlivejšie rozlišovania som hovoril s filozofom Antonom Vydrom v 123. dávke a určite ju odporúčam.

Koľko významov má slovo vojna?

Určite poznáte Tolstého knihu Vojna a mier. Vojna je tu naozaj opakom slova mier, i keď mohli by sme špekulatívne povedať, že vojna tu chce byť prostriedkom k mieru. Zdá sa, že tieto dve slová so sebou nevyhnutne súvisia. Aká je ich vnútorná logika?

Skryť Vypnúť reklamu

O mier a pokoj nás oberá buď nejaký nepriateľ, alebo nejaké „nepriateľská“ vec. V tom druhom prípade môže ísť napr o Facebook, ktorého algoritmus zaplavuje môj feed vecami, ktoré majú tendenciu brať mi vnútorný pokoj. Som ale s Facebookom za to vo vojne? Nateraz asi nie.

Okrem neosobných vecí nás o mier a pokoj oberajú aj ľudia, a to cez ich úmyselné či neúmyselné správanie. V tomto prípade ide o konfrontáciu jednotlivca s jednotlivcom, jednotlivca s kolektívom, kolektívu s jednotlivcom alebo kolektívu s kolektívom.

V ktorom z týchto prípadov hovoríme o vojne? Poviete si asi, že ak má ísť o skutočnú vojnu, ide asi o posledný prípad: teda kolektív bojuje proti kolektívu, jeden útočí a druhý sa bráni.

Súčasne by ste možno ešte podotkli, že by malo ísť o boj v nejakej vážnej veci, a tiež by ste možno vymenovali nejaké ďalšie podmienky či vlastnosti takejto vojny: mala by byť deklarovaná, v prípade jej konca nasleduje nejaký formálny proces reparácii, súdne konania, atď.

Skryť Vypnúť reklamu

Sme vo vojne s koronavírusom?

Zdá sa, že nie. Bol u nás síce vyhlásený mimoriadny stave a čiastočne aj núdzový (pre zdravotníctvo), ale súčasne nevedieme vojnu voči nejakému kolektívu, teda štátu, ale proti neosobnej veci: vírusu.

Samozrejme, ide o vec, proti ktorej sa „bojuje“, ktorú chceme „poraziť“ a ktorá prináša svoje „obete“, a keďže ide o pandémiu, tento boj má povahu závažnosti a veľkosti. I keď tu náš jazyk naznačuje niečo iné, stále nejde boj s niekým, ale s niečím. Vojna je metaforou a táto metafora má svoje silné a slabé stránky.

Ako som už povedal vyššie, slovo vojna má mobilizačný charakter a vie nabudiť atmosféru, vážnosti a serióznosti. Vo vojne ide o životy, často životy tých nevinných a najzraniteľnejších, a preto povedať, že sme vo vojne s koronavírusom dáva takisto zmysel. Ide koniec koncov o vážnu vec.

Skryť Vypnúť reklamu

Temná strana metafory

Táto vojnová metafora má však svoju temnú stranu, a to preto, lebo pojem „vojna“ má svoju vnútornú logiku. A to, že vojna vždy a nevyhnutne pracuje s predstavou nepriateľa.

Poukázal som už síce na to, že „nepriateľ“ môže byť ako človek či kolektív, tak i neosobná vec (ako napríklad koronavírus), ale ľudská psychika, predstavivosť a jazyk podľa mňa nedokážu úplne zostať pri opise „nepriateľa“ ako neosobnej veci.

Samotné slovo nepriateľ hovorí o človeku - o niekom, kto môže niečo zlé urobiť vedome a úmyselne, za tento skutok nesie zodpovednosť a mal by byť spravodlivo potrestaný. Čo je v prípade koronavírusu nonsens.

Samozrejme, metafora s vojnou je v niektorých znakoch pravdivá a jedným z často spomínaných príkladov je tzv. triáž či prioritizácia. Ide o roztriedenie pacientov, ktoré sa robievalo v poľných nemocniciach, na prípady „hodné“ záchrany (a teda do ktorých investovať čas, energiu a zdravotnícky materiál) a ktoré už nie. V Taliansku a Španielsku sa už triáž aplikuje a ide o naozaj núdzový, mohli by sme povedať, vojnový stav.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale je každý núdzový a krízový stav stavom vojnovým? Určite nie, a preto nevyhnute aj pri koronavíruse a ochorení Covid-19 zostávame pri použití slova vojna na metaforickej úrovni.

Moja obava z použitia tejto metafory je v potenciály jej temnej strany: ľudská myseľ a psychika si vojnu vždy spojí s identifikáciou nepriateľa a nepriateľa si len ťažko predstaví neosobne.

Pozývam vás k tomu, aby ste spolu so mnou začali robiť skúšku správnosti môjho argumentu a všímajte si, ako sa už dnes, a ako sa bude v blízkej budúcnosti, o tomto vojnovom vírusovom stave hovoriť. Zdá sa mi, že prsty mnohých už začínajú ukazovať istým smerom: nie na vírus, ale dokonca na jeden celý národ.

Záverom jedno odporúčanie. Ak niektorí ľudia vidia v tejto metafore viac pozitív ako negatív a chcú ju používať, následne by mala byť vždy doprevádzaná slovom „akoby“. Nie sme vo vojne, ale sme „akoby“ vo vojne alebo v „akoby“ vojne.

Skryť Vypnúť reklamu

Slová majú svoju moc a dajme si pozor, aby aj vďaka nám táto metafora nezískala novú formu. Aby sa „akoby“ netransformovalo na niečo skutočné.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Koronavírus SARS-CoV-2

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

Monika Jankovská.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Za Kollára sa musia hanbiť všetci

Boris Kollár sa nikdy nemal stať predsedom parlamentu.

Peter Tkačenko
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Teroristi sa rodia aj na štadiónoch (píše Michal Havran)

Fanúšikovské násilie má pôvod v pocite zasvätenia.

Demonštranti a policajti počas nepovoleného protivládneho protestu pred Úradom vlády.
Cynická obluda

Vlakové hliadky 2020

Neviete, či fašisti ešte stále chodia hliadkovať vo vlakoch, či všetci dodržujú platné pravidlá?

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.