SME

Ako sa zmieriť s tým, že Boh dopúšťa prírodné pohromy

Čo majú zemetrasenia a problém zla s Božou existenciou.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V dnešnej dávke si povieme o jednom z najväčších európskych zemetrasení a o tom, ako aj toto prebudilo počas osvietenstva diskusiu o probléme zla a Božej existencii.

Problém zla: Boh a prírodné pohromy

Ak niektorá otázka nie je ľahká, môžeme si byť istí, že ľudia budú o nej buď mlčať alebo ponúknu mnoho rôznych riešení.

Jedna existenčná hádanka, ktorú často ako jednotlivci či spoločnosť riešime, je táto: Kde sa nachádza Boh uprostred prírodných katastrof?

SkryťVypnúť reklamu

Lisabonské zemetrasenie

Biblický Jób zrejme nikdy neexistoval, ale v istom zmysle existoval vždy a všade. Zaiste sa takí nachádzali v Lisabone, 1. novembra 1755. Šlo vtedy o jedno najväčších a najtragickejších zemetrasení v histórii.

Došlo k nemu niekedy medzi pol desiatou a desiatou ráno na Sviatok všetkých svätých a to všetko bolo v čase, keď boli lisabonské kostoly plné veriacich, veď nakoniec, šlo o prikázaný sviatok.

V čase zemetrasenia boli tieto vysoké budovy zrejme tými poslednými stavbami, kde by ste chceli byť. Zo sviečok používaných v domoch a počas bohoslužieb sa zároveň rozpútali požiare, ktoré devastovali mesto počas niekoľkých ďalších dní.

Zemetrasením sa však toto hrôzostrašné predstavenie neskončilo a ďalší úder prišiel už čoskoro. Asi o 40 minút sa na mesto dovalili cunami vo výške 20 metrov, ktoré tak pomohli vyhasnúť nielen mnohým sviečkam ale aj životom. Koľko ľudí presne zomrelo, môžeme len odhadnúť a odhady sa líšia od 10-tisíc obetí až po 100-tisíc.

SkryťVypnúť reklamu

Lisabon nebolo žiadne malé mesto, ale bolo v tej dobe štvrté najväčšie v Európe - po Londýne, Paríži a Neapole - a žilo v ňom asi 200-tisíc ľudí. Ničivá sila celej tejto udalosti bola obrovská. Ak by však boli nejakým zázračným spôsobom ušetrené aspoň kresťanské stavby, bolo by to zaiste pre mnohých jednoznačné Božie znamenie.

Avšak ani tie neušli pohrome - zničených bolo aj 35 zo 40 kostolov či 65 zo 75 kláštorov. Všetko toto priviedlo mnohých k otázke - kde bol pri tomto všetkom Boh a prečo si Boh si spravil zo svojich chrámov masové pohrebisko?

Voltairov problém zla

Táto udalosť, ktorej dopad bol cítiť vo veľkej časti Európy - a to v prenesenom zmysle ale aj doslova - nenechala vtedajších mysliteľov (influencerov) bez odozvy.

Jedným z nich bol francúzsky velikán Voltaire, ktorý zakrátko zložil o tejto pohrome báseň. Voltaire v nej umne narába so svojou satirou, no nedá sa nevšimnúť si jej temné kontúry: básnik sa tu pýta, či bol Lisabon azda hriešnejší ako pôžitkársky Londýn či Paríž, posmieva sa tým, ktorý to obhajujú Božím plánom a argumentom, že všetko to slúži nejakému väčšiemu dobru.

SkryťVypnúť reklamu

Postupne sa tu dostal k poetickému vyjadreniu toho, čo môžeme nazvať problém zla. V danej stati vraví Voltaire takto:

Čo si máme myslieť o Bohu, čo tým samotným dobrom je,

Ktorý dary dáva deťom, ktoré miluje,

No zároveň na nich mnoho utrpenia vyleje?

Čie oko vie zrieť v tom cieľ, čo tým dospeje?

Od dokonalej bytosti nemôže vzísť zlo žiadne.

Jedine Boh je pán a nič iné, každopádne.

Avšak zlo tu je. Smutná to pravda tohto utrpenia.

Och, tie mätúce protirečenia!

Voltaire nebol ateista, ktorý by chcel konvertovať celý svet na armádu neveriacich. Veril v Boha ako stvoriteľa sveta a prírodných zákonov a bol teda deista.

Zároveň tu však v tejto básni vraví, že na problém zla neexistuje odpoveď a ako vraví na inom mieste, k Bohu bude naďalej mať úctu ale lásku si už nechá pre ľudstvo.

SkryťVypnúť reklamu

Nebol samozrejme vôbec prvým, kto sa podobne zamýšľal nad problémom zla. Avšak ako vidno, lisabonské zemetrasenie dalo tejto úvahe novú vážnosť a to zrovna v polovici 18-teho storočia, ktoré bolo storočím osvietenstva.

David Hume: Logický a dôkazový problém

A ňom tvoril taktiež David Hume, ktorý prišiel s prvou modernou formuláciou tohto filozofického problému. Za jeho moderné znenie považujeme také, ktoré začína rozlišovať medzi dvoma tipmi daného argumentu: tzv. logického a dôkazového.

Môžeme si ich pritom nazvať aj deduktívny a induktívny alebo si ich predstaviť ako hard a soft verziu. Logický typ je taký, ktorý chce analýzou preukázať, že Boh jednoznačne, deduktívne, a v tomto zmysle logicky neexistuje.

Väčšinou ide o takéto alebo podobné znenie tvorené troma výrokmi:

SkryťVypnúť reklamu

1. Boh existuje a je všemohúci.

2. Boh existuje a je dokonale dobrý.

3. Existuje zlo.

Táto logická formulácia problému zla sa snaží dokázať, že všetky tri výroky nemôžu byť súčasne pravdivé. Ak teda Boh existuje a je všemohúci a dobrý, potom by nemalo existovať žiadne zlo.

Očividný problém však je v tom, že azda všetci sa zhodnú na tom, že zlo existuje. Ale ak zlo existuje, potom možno Boh je dokonale dobrý a nechce teda, aby sme trpeli, ale zároveň nie je všemohúci. Alebo možno je všemohúci len nie je dokonale dobrý, a teda možno je voči nášmu utrpeniu ľahostajný, alebo je akýsi sadista.

Alebo možno problém zmizne, ak Božiu existenciu vygumujeme z tohto scenára úplne. Čiže táto logická verzia sa snaží poukázať na to, že ak má Boh niektoré jemu pridelené vlastnosti, potom tieto nemôžu byť kompatibilné s existenciou zla.

SkryťVypnúť reklamu

Druhý typ je však jeho dôkazová verzia. Pod týmto dôkazom si predstavme dôkazy použité na súde, teda dôkazový materiál. Tento typ argumentu je jeho slabšia, i keď stále silná, verzia.

Slabšia je v tom, že sa nesnaží logicky, teda nevyhnutne, preukázať, že Boh a zlo nemôžu nejakým spôsobom spolu existovať. Snaží sa však takpovediac dôkazovými materiálmi ukázať, že je iba pravdepodobné, že Boh a zlo spolu nemôžu ísť dokopy.

A týmito dôkazmi sú pritom rôzne množstvá či typy rôzneho ľudského či živočíšneho utrpenia, ktoré vo svete existuje.

Ako sme spomenuli, o takéto rozlíšenie sa prvýkrát zapríčinil David Hume. Akú pozíciu však zastáva tento, asi ten najväčší a najznámejší skeptik v histórii filozofie? Hume, možno pre niekoho prekvapivo, vraví vo svojich Dialógoch o prirodzenom náboženstve, že Božiu neexistenciu nemôžeme z existencie zla priamo logicky vyvodiť.

SkryťVypnúť reklamu

To jest, môžeme vytvoriť akýsi kumulatívny argument proti Božej existencii, ale zo zla samotného ešte nevyplýva, že Boh nemôže existovať. Cez postavu skeptika Filóna tu tvrdí, že za istých predpokladov o Bohu by mohla byť jeho existencia so zlom kompatibilná.

O Humeovi som ináč povedal oveľa viac v dávke 120.

Ak teda budeme vedieť o takomto rozlíšení na logický a dôkazový argument zo zla, potom aj viac pochopíme diskusii na túto tému prebiehajúcu v súčasnej filozofii náboženstva.

A hoci existujú viaceré typy logických či dôkazových verzii, vo všeobecnosti považujú mnohí filozofi - podobne ako Hume - túto logickú verziu za neúspešnú.

Snáď nás neprekvapí, keď si povieme, že odpovedí na tento argument je tiež viacero, ale je to zaiste filozofický boj, ktorý je dosť náročný a argument zo zla je právom považovaný za ten najsilnejší proti Božej existencii. Jedna obranná taktika argumentuje slobodnou vôľou - začína sa tým, že ak Boh nechcel, aby sme boli len dáke naprogramované roboty, musel nás stvoriť so slobodnou vôľou a konanie ľudí je už potom ich zodpovednosť.

SkryťVypnúť reklamu

Možno by sme takýmto zlom vedeli vysvetliť všetky ľudské prehrešky, vrátane tých najhorších zločinov. Avšak ako tým vyriešime lisabonské zemetrasenie, prírodné pandémie, či mnohé iné choroby a postihnutia. Ako teda môžeme vysvetliť prírodné pohromy, ktoré určite žiadnu slobodnú vôľu nemajú? Jedna odpoveď, že nie je žiadny Boh a žiadne nebom zinscenované predstavenie, v ktorom sme my aktérmi.

Možno je to svet, v ktorom keď v utrpení zvoláme “Prečo práve ja?”, vráti sa nám len mrazivú ozvenu so slovami, “A prečo nie?”

No možno si napriek Voltairovým posmeškom stále myslíte, že toto je ten najlepší možný svet, pretože aj s tým všetkým utrpením v ňom slobodne príde to najväčšie množstvo ľudí k poznaniu Pravdy, Krásy a Dobra.

Možno si myslíte, že na argument zo zla niet presvedčivá odpoveď, ale potom sú tú iné dobré argumenty, ktoré tu musia zavážiť. Či už súhlasíte s Voltairom, Humeom, alebo nech si myslíte už čokoľvek, je to úplne v poriadku, pokiaľ ostanete zvedochtiví a budete sa s nami zamýšľať aj nabudúce.

SkryťVypnúť reklamu

Použitá a odporúčaná literatúra:

Bullivant, Ruse (eds.), The Oxford Handbook of Atheism.

Craig (ed.), Philosophy of Religion: A Reader and Guide.

McBrayer, Howard-Snyder, The Blackwell Companion to The Problem of Evil.

Nichols, ‘Re-evaluating the Effects of the 1755 Lisbon Earthquake on

Eighteenth-Century Minds.’

Tooley, ‘The Problem of Evil.’

Van Inwagen, The Problem of Evil.

Wainwright, The Oxford Handbook of Philosophy of Religion.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu