Katherine Johnsonovej sa odmalička darilo s číslami. Nakoniec sa dopracovala k tomu, že vypočítavala trajektórie či štartovacie okná pre vesmírne misie.
Jej práca bola kľúčová pri počiatkoch prieskumu vesmíru. Bola napríklad pri misii Freedom 7 v roku 1961, keď Američania prvýkrát poslali do vesmíru človeka - astronauta Alana Sheparda.
Johnsonová zomrela v pondelok vo veku 101 rokov.
"Dnes si uctievame 101 rokov jej života a dedičstvo dokonalosti, ktoré prelomilo rasové i sociálne bariéry," napísala na twitteri vesmírna agentúra NASA.
Skryté čísla
Úspešná matematička bola jednou z prvých Afroameričaniek, ktoré pracovali pre Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Ich matematické vlohy pomohli dostať Američanov do vesmíru.
Príbeh žien rozpráva aj film Skryté čísla. Johnsonovú si zahrala herečka Taraji P. Henson. Film bol nominovaný na tri Oscary.
“Dnes si uctievame 101 rokov jej života a dedičstvo dokonalosti, ktoré prelomilo rasové i sociálne bariéry.
„
Johnsonová sa v oblasti prieskumu vesmíru preslávila v roku 1962, keď pracovala na misii Friendship 7 - orbitálnom lete Johna Glenna.
Let bol natoľko zložitý, že sa musela vytvoriť celosvetová sieť počítačov. Tie mali vypočítavať a upravovať trajektóriu lode s astronautom.
Astronauti vtedy sa však obávali zveriť svoj život do "rúk" počítačov, ktoré občas pochybili.
Sám Glenn počas jednej z príprav na let povedal inžinierom, aby išli "po to dievča" - Katherine Johnsonovú. Chcel, aby ručne prepočítala rovnice, ktoré boli naprogramované aj v počítačoch.
"Ak povie, že sú dobré, som pripravený letieť," spomínala Johnsonová. Glennov let bol nakoniec úspešný.
Pomohla aj pri Apollo
Za jeden zo svojich najväčších úspechov považovala Johnsonová výpočty, ktoré pomohli zosynchronizovať lunárny modul projektov Apollo s veliteľským a servisným modulom.

Do dôchodku odišla v roku 1986. Vo vesmírnom prieskume pracovala viac ako tridsať rokov. Vo voľnom čase rada spievala, päťdesiat rokov bola členkou zboru presbyteriánskeho kostola Carver.
V roku 2015, keď mala 97 rokov, získala Prezidentskú medailu slobody od vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu.
Vydatá bola dvakrát. S prvým manželom Jamesom Francisom Gobleom mala tri dcéry. Goble zomrel v roku 1956, mal neoperovateľný mozgový nádor.
O tri roky sa Johnsonová opäť vydala za veterána vojny v Kórei Jamesa A. Johnsona. Mala šesť vnúčat a jedenásť pravnúčat. Všetky povzbudzovala k štúdiu a práci vo vede a technológiách.