SME
Utorok, 25. február, 2020 | Meniny má Frederik(a)

Vedci našli dôkazy o doteraz neznámom druhu pravekého človeka

Neznámy druh žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: pixabay)

ABUJA. Vedci objavili dôkazy o existencii doposiaľ neznámeho druhu pravekého človeka, ktorý žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a jeho gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách.

Informoval o tom britský denník The Guardian.

Článok pokračuje pod video reklamou

Neznámy druh

K záveru vedci dospeli pri analýze genómu západoafrických populácií, pri ktorých zistili, že až pätina DNA pochádza od neznámych predkov.

Nálež podľa vedcov naznačuje, že predchodcovia moderných Západoafričanov sa krížili s dosiaľ nenájdeným pravekým druhom, rovnako tak, ako sa Európania krížili s neandertálcami.

"Všetci Západoafričania, ktorých sme skúmali, majú predkov z tejto neznámej pravekej populácie," povedal biológ Sriram Sankararaman, ktorý štúdiu na Kalifornskej univerzite v Los Angeles viedol.

Na rozdiel od súčasnosti bol svet pred stovkami tisíc rokov domovom mnohých príbuzných druhov, alebo poddruhov človeka a keď sa títo praľudia stretli, nebolo vylúčené, že sa krížili.

V dôsledku toto moderní Európania majú malé množstvo neandertálskych génov, zatiaľ čo pôvodní Austrálčania, Polynézania a Melanézania majú gény od denisovanom, ďalšej skupiny pravekých ľudí.

Predchádzajúce štúdie naznačili, že iní starovekí ľudia kedysi putovali po Afrike, ale bez fosílií či DNA pátranie po týchto praľuďoch viazlo.

Pozostatky DNA sa objavujú dodnes

V najnovšej štúdii vedci skúmali 405 genómov zo štyroch západoafrických populácií a pomocou štatistických techník zisťovali, či sa príliv génov z kríženia uskutočnil v dávnej minulosti. Analýza naznačila, že to tak bolo vo všetkých prípadoch.

Následne vedci hľadali v afrických genómoch časti DNA, ktoré sa odlišovali od moderných génov. Tieto úseky potom porovnávali s génmi neandertálcov a denisovanov a dospeli k záveru, že skúmaná DNA musela patriť dosiaľ neznámej skupine praľudí.

Vedci analyzovali genómy príslušníkov rôznych etnických skupín z Nigérie, Sierry Leone a Gambie a dospeli k záveru, že DNA od záhadnej skupiny praľudí predstavuje dve až 19 percent ich genetického pôvodu.

Kríženie moderných ľudí s týmto druhom sa podľa nich mohlo stať pred 43-tisíc rokmi. Zároveň ale realita môže byť ešte komplikovanejšia a mohlo napríklad existovať viac druhov praľudí, upozornili vedci.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

Téma: Gény a genetika

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Pravek, DNA, Neandertálci, Evolúcia človeka

Hlavné správy zo Sme.sk

Policajt pred hotelom na Tenerife.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a vľavo Erik Tomáš (obaja SMER).
Cynická obluda

Útecha pre Kočnera

Sú jednoducho voliči, ktorým veci a zjavné súvislosti nedoklapnú absolútne nikdy. Momentálne je ich asi 17 percent.

Sabina Dlouhá hrala v dokumente V síti dvanásťročné dievča.

Neprehliadnite tiež

ARCHÍVNY TEXT

Mozog starne už v tridsiatke, tieto potraviny ho ochránia

Luteín bojuje proti kognitívnemu starnutiu.

Luteín, ktorý nájdete v špenáte alebo zimnej kapuste, ochráni mozog pred starnutím.
Ilustračné foto.

Aj dospelý mozog tvorí nové nervové bunky. Načo nám sú?

Mať dlhý chvost a ostré zuby sa vypláca.

Neuróny v mozgu.