SME
Utorok, 25. február, 2020 | Meniny má Frederik(a)

V Brazílii objavili zvláštny vírus. Väčšina génov je pre vedcov neznámych

Vírus sa nevynímal len rozmermi.

Ilustračná fotografia. Vedci našli v Brazílii vírus, ktorého gény sa na nič známe nepodobajú.Ilustračná fotografia. Vedci našli v Brazílii vírus, ktorého gény sa na nič známe nepodobajú.(Zdroj: AdobeStock)

BRATISLAVA. Vírusy sú jedny z najzvláštnejších organizmov na svete. Samé o sebe nič nerobia, no akonáhle sa dostanú do buniek, spustia sa.

Teraz vedci v Brazílii objavili vírus, ktorý vyniká aj medzi zvláštnymi organizmami. Vírus je poskladaný z génov, ktoré veda doteraz takmer nikde nepoznala.

Objav podľa autorov štúdie poukazuje na to, čo všetko o vírusoch ešte stále nevieme.

Štúdia ešte nevyšla vo vedeckom časopise, zatiaľ je dostupná na webe bioRxiv.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prekvapivé výsledky analýzy

Vedci našli zvláštny vírus v umelom jazere Pampulha v brazílskom meste Belo Horizonte. Dostal pomenovanie yaravírus podľa jazernej pani z tamojšej mytológie.

Súvisiaci článok Vedci zrejme zistili, ako vznikli vírusy Čítajte 

Narazili naň náhodou, keď vo vodách hľadali obrie vírusy.

Ako obrie sa všeobecne označujú také vírusy, ktoré veľkosťou predčia najmenšie baktérie.

Majú veľké bielkovinové plášte zvané kapsidy, ktoré chránia nukleovú kyselinu. Zároveň im umožňujú preniknúť do buniek a rozmnožiť sa.

Medzi množstvom obrovských vírusov, ktoré vedci našli sa ale jeden vynímal.

Nie veľkosťou, práve naopak, aký bol v porovnaní s ostatnými malý. A ako ukázala analýza genómu, rozmery neboli jedinou zvláštnosťou.

Virológovia zistili, že ho tvorí dvojvláknová DNA podobne ako iné obrie vírusy.

Avšak viac ako deväťdesiat percent génov yaravírusu vôbec nie je známych a ešte ich nik neopísal. Takýmto génom sa hovorí aj sirotské.

Zvyšok sa iba vzdialene podobal na niektoré známe vírové gény.

Ani porovnanie s veľkou databázou, ktorá má viac ako 8500 genómov, neprinieslo žiadne ďalšie informácie o zvláštnom víruse.

Taktiež sa zdá, že vírus by mohol mať celkom neznámu kapsidovú bielkovinu.

"Yaravírus rozširuje naše znalosti rozmanitosti DNA vírusov," píšu vedci v štúdii.

Dva predpoklady o pôvode

Aj keď yaravírus niektorými génmi pripomína obrie vírusy, vedci zatiaľ nevedia, či a ako sú si príbuzné. Taktiež nevedia, či by mohol mať vplyv na človeka, ak vôbec. Ďalší výskum naďalej prebieha.

Zatiaľ predpokladajú, že nový vírus by mohol byť prvým prípadom neznámej skupiny vírusov, ktoré napádajú meňavky.

Druhou možnosťou je, že našli vzdialený obrí vírus, ktorý sa však vyvinul v zredukovanej podobe.

Súvisiaci článok V prasacích výkaloch objavili vírus, ktorý by nemal existovať Čítajte 

Yaravírus tvoria častice, ktoré majú rozmer osemdesiat nanometrov. Častice doteraz známych obrích vírusov zvyknú byť trojnásobne či päťnásobne väčšie.

Tieto veľké podoby vírusov sú známe len od začiatku 21. storočia. Prvým bol v roku 2003 mimivírus, ktorý pre veľkosť vedci chvíľu považovali za baktériu.

Oproti bežným vírusom nevynikajú iba rozmermi, ale aj veľkosťou ich genómu. Zložitý genóm umožňuje obrím vírusom vytvárať bielkoviny, a teda opravovať či replikovať DNA.

Do objavenia vedci nepredpokladali, že by vírusy mohli mať takéto schopnosti, pretože sú typické pre bunkové organizmy.

DOI: 10.1101/2020.01.28.923185

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

Téma: Vírusy a vírusové ochorenia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Gény a genetika, Biológia, Mikroskopický svet, DNA, Mikroorganizmy

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Poslanci schválili trináste dôchodky

Pri diaľničných známkach sa zasekli.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a vľavo Erik Tomáš (obaja SMER).
Policajt pred hotelom na Tenerife.
Cynická obluda

Útecha pre Kočnera

Sú jednoducho voliči, ktorým veci a zjavné súvislosti nedoklapnú absolútne nikdy. Momentálne je ich asi 17 percent.

Neprehliadnite tiež

ARCHÍVNY TEXT

Mozog starne už v tridsiatke, tieto potraviny ho ochránia

Luteín bojuje proti kognitívnemu starnutiu.

Luteín, ktorý nájdete v špenáte alebo zimnej kapuste, ochráni mozog pred starnutím.
Ilustračné foto.

Aj dospelý mozog tvorí nové nervové bunky. Načo nám sú?

Mať dlhý chvost a ostré zuby sa vypláca.

Neuróny v mozgu.