SME
Pondelok, 6. apríl, 2020 | Meniny má Irena

Je vo vesmíre život? Existujú vysvetlenia, prečo sme ešte nikoho nenašli

Na Marse kedysi ľudia videli kanály.

Vesmíru načúvame už niekoľko desaťročí, no stále sme signál od inej civilizácie nezachytili.Vesmíru načúvame už niekoľko desaťročí, no stále sme signál od inej civilizácie nezachytili. (Zdroj: ESO)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

BRATISLAVA. Existujú iba dve možnosti. Buď sme sami vo vesmíre, alebo nie. Obe sú rovnako desivé.

Súvisiaci článok Objavili záhadný mimozemský signál, čo urobí SETI? Čítajte 

Tak znie výrok spisovateľa sci-fi Arthura C. Clarka, ktorý sa v niekoľkých dielach pokúšal načrtnúť , ako by vyzeral kontakt ľudí s mimozemskou civilizáciou.

Vesmír je nesmierny. Len veľkosť jeho viditeľnej časti je zhruba deväťdesiat miliárd svetelných rokov.

Môžeme sa len dohadovať, čo sa nachádza za ňou a či sme skutočne jediná forma života, ktorá jestvuje.

Vzhľadom na vek vesmíru a odhadovaný počet planét v ňom je celkom normálne očakávať, že život bude aj kdesi inde. A predsa sme ho stále nenašli a pýtame sa, kde všetci mimozemšťania sú.

Článok pokračuje pod video reklamou

Veľký paradox

Myšlienka, že by vo vesmíre mohol jestvovať život aj mimo Zeme, je stará prinajmenšom štyristo rokov. Už dominikánsky mních a astronóm Giordano Bruno napísal, že pri hviezdach na nebi sú svety, ktoré by mohli byť ako Zem a mať zvieratá aj obyvateľov.

Bruna za tieto tvrdenia upálili. Dovolil si totiž spochybniť, že Zem je stredobodom vesmíru.

Úvahy o živote mimo Zeme sa opäť dostali do popredia v devätnástom storočí. Ľudia vtedy uvažovali, že Mars by mohol byť obývaný.

Nemeckému matematikovi Karlovi Friedrichovi Gaussovi sa pripisuje nápad o komunikovaní s mimozemskými bytosťami pomocou matematiky. Na zemskom povrchu chcel vytvoriť obrovský pravouhlý trojuholník a tri štvorce.

Obrazec mal symbolicky vyjadrovať Pytagorovu vetu. Mal byť taký veľký, že by ho bolo vidno aj z Marsu či Mesiaca. Ak by na nich žili mimozemšťania, mohli by s ľuďmi nadviazať kontakt.

Vlnu záujmu o červenú planétu vzbudili aj astronómovia s jednoduchými teleskopmi. Na jej povrchu videli dlhé línie, ktoré im pripomínali kanály. Predpokladali, že objavili zavlažovací systém civilizácie, ktorá na planéte žije, alebo aspoň kedysi žila.

Keď sa na začiatku 20. storočia technika zlepšila, astronómovia pochopili, že sa mýlili. Zmiatol ich optický klam.

V dnešnej dobe už pomocou moderných technológií astronómovia nedovidia iba na Mars. Z observatórií vidia aj galaxie, ktoré vznikli krátko po Veľkom tresku. Objavili tisícky planét, hviezd aj galaxií - no po mimozemšťanoch ani stopy.

Vzhľadom na vek vesmíru pritom mali hypotetické civilizácie milióny rokov, aby sa vyvinuli a rozšírili. Aj štatistiky hovoria, že mimozemšťanov sme už mali stretnúť.

Astronómovia napriek tomu stále nenarazili ani na signál, ani na jediný dôkaz, že by život existoval aj niekde inde. Tento rozpor sa volá Fermiho paradox.

Dve skupiny vysvetlení

Kde sú všetci? Túto otázku položil fyzik Enrico Fermi kolegom v 50. rokoch minulého storočia počas obeda. Do histórie vošla pod jeho menom. Fyzik bol zvedavý, prečo o nikom inom nevieme, keď je v tak starom vesmíre toľko planét.

Fermiho paradox má niekoľko vysvetlení. Všetky sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných skupín.

Tie v prvej hovoria, že na život vo vesmíre sme nenarazili jednoducho preto, že okrem nás žiaden nie je. Druhá skupina ráta s tým, že mimozemské civilizácie sa kdesi nachádzajú a že existujú rozumné dôvody, prečo o nich zatiaľ nevieme.

V nazeraní von sa odráža to, čo chceme vidieť.

Spisovateľ Jeff VanderMeer

Každé uvažovanie o tom, kde sú mimozemšťania, musí rátať s ľudskou subjektívnosťou, upozorňuje spisovateľ Jeff VanderMeer.

"V nazeraní von sa odráža to, čo chceme vidieť. Preto akákoľvek metodológia, ktorou hľadáme mimozemský život, musí brať do úvahy obmedzenia ľudského pohľadu. Súčasťou problému je, že máme len päť zmyslov. A nech sa ich akoukoľvek technológiou snažíme umocniť, pre našu predstavivosť je stále náročné vymaniť sa z týchto zmyslov," hovoril v prednáške na Kalifornskej Univerzite v San Diegu.

Zjednodušene povedané, keď astronómovia pátrajú po signáloch, zameriavajú sa na technologický pôvod. Tak vylučujú z hľadania iné formy života, ktoré nekomunikujú pomocou elektromagnetických vĺn.

Aj samotné hľadanie "inteligentných" bytostí v sebe ukrýva ľudskú definíciu inteligencie.

Sme sami a je na to argument

Podstata vysvetlení v prvej skupine vyplýva z myšlienky zvanej Veľký filter. Predstavuje udalosť, ktorej raz bude čeliť každá forma života. Inými slovami, je to moment, pri ktorom je málo pravdepodobné, že ho život prekoná.

Môže ním byť aj samotný vznik života či objav veľmi silnej technológie, ktorá má potenciál konať dobro, alebo zároveň aj všetko zničiť. Filtrom môžu byť aj udalosti mimo kontroly civilizácií, ako napríklad záblesk lúčov gama alebo výbuch supernovy.

Ústrednou otázkou je, kedy k Veľkému filtru dochádza.

Súvisiaci článok Prišiel s novou odpoveďou na otázku, kde sú mimozemšťania. Dúfa, že sa mýli Čítajte 

Pre ľudí by bolo najlepšou verziou, keby žiadne stopy po mimozemskom živote nenašli, tvrdí filozof Nick Bostrom. Naznačuje to aj názov jeho eseje Veľké ticho prináša veľkú nádej.

Znamenalo by to, že to najhoršie je za nami a na scéne sme prví. Nech by sme pátrali akokoľvek, žiadne mimozemské signály nezachytíme.

Naopak, čím vyspelejšie organizmy by sme nachádzali, tým horšie by to bolo pre nás.

Ak by sme našli stopy po vyhynutej a čo i len trochu vyspelejšej civilizácii, bola by to tá najhoršia správa na svete. Prečo? Veľký filter by bol totiž krátko pred nami.

A šance na prežitie by boli vzhľadom na podstatu filtra prakticky nulové.

Je tiež možné, že ľudstvo je vôbec prvou vyspelou formou života. A to bude pre všetky ďalšie civilizácie problém, argumentuje ruský teoretický fyzik Alexander Berezin.

Myslí si totiž, že prvá forma života, ktorá sa objaví, nevyhnutne zničí všetky ostatné. Nie cielene, ale jednoducho preto, že v snahe rozšíriť sa medzi hviezdy nevyhnutne a nevedome vyhubí iný život či jeho zárodky.

Nie sme sami

Možno mimozemšťania niekde hlboko vo vesmíre predsa sú a my len o nich nevieme. Jestvujú vážne dôvody, prečo by to tak mohlo byť.

Slovami spisovateľa Douglasa Adamsa, žijeme hlboko v nezmapovaných zákutiach absolútne nezaujímavého konca Západnej špirály galaxie pri jednom malom fádnom Slnku.

Je možné, že náš malý kút vesmíru je pre ostatné civilizácie nezaujímavý. Možno nemáme zdroje, ktoré potrebujú. Alebo má Zem priveľa vody, ktorá im ubližuje, a preto nemajú dôvod zamieriť k nám. A možno iba potrebujú pre život celkom iný typ hviezdy ako naše Slnko.

Súvisiaci článok Riaditeľ SETI: Ak nájdeme mimozemšťanov, budú to inteligentné stroje Čítajte 

Tiež treba brať do úvahy, že rovnako ako my nevieme o mimozemšťanoch, oni nemusia vedieť o nás. Môžeme byť príliš ďaleko.

Vesmírne vzdialenosti sú skutočne obrovské.

Svetlu trvá viac ako osem minút, kým od Slnka príde k Zemi, aj keď letí rýchlosťou tristo miliónov metrov za sekundu. Tento prírodný zákon sa nedá obísť.

Predpokladajme, že by vo vzdialenosti tisíc svetelných rokov jestvovala civilizácia. K dispozícii by mala výkonnú technológiu, ktorou vidí, čo sa deje na našej planéte a na Zem sa pozrie práve v tomto momente. Vzhľadom na vzdialenosť, ktorú muselo svetlo zo Zeme prekonať, by mimozemšťania videli krátku časť stredoveku.

Keďže by nevideli nič zaujímavé, zamerali by sa inam.

Povedzme však, že by odteraz ubehlo ďalších tisíc rokov. Civilizácia by opäť zamierila svoje prístroje k nám. Zrazu by videli, čo sa na Zemi deje práve teraz, v roku 2020. Videli by niečo zaujímavé, čo by mohlo podnietiť kontakt. Lenže ak nemajú pohon, ktorý by ich sem rýchlo dostal, museli by čakať dlhých dvetisíc rokov, kým by od nás dostali odpoveď.

A to hovoríme o civilizácii vzdialenej "len" tisíc svetelných rokov. Celá naša galaxia má priemer vyše stotisíc svetelných rokov.

Prekážkou v kontakte s mimozemskou civilizáciou môže byť aj naša odlišnosť. Aj keď filmári či videohry zobrazujú cudzie bytosti ako viac či menej podobné ľuďom, neexistuje dôvod domnievať sa, že také naozaj budú. Prečo by aj mali? Stačí sa pozrieť na to, aké rôzne podoby nadobudol život na našej planéte.

Prostredie na inej planéte si určí vlastné pravidlá, ako sa na nej vyvinie život. Pri premýšľaní o inteligentných mimozemských bytostiach narážame na hranice našej schopnosti predstaviť si zásadne odlišnú formu života.

Teoretický fyzik a popularizátor vedy Michio Kaku ponúka prirovnanie. Predstavte si mravenisko, pri ktorom sa buduje diaľnica. Pochopí tento hmyz technológiu a zámer, s ktorým stavba vzniká?

Aj keď práve autori sci-fi nesú časť zodpovednosti za to, že mimozemšťanov vnímame často ako zelených mužíkov, sú to opäť oni, kto sa snaží hranice ľudskej predstavivosti prekonať.

Kontakt s ťažko uchopiteľnou formou života a neschopnosť človeka porozumieť jej bola jednou z ústredných tém diela poľského spisovateľa Stanisława Lema. V knihe Solaris predstavil oceán, ktorý vytváral stelesnenie zosnulých ľudí.

Vo Fiasku zas opisuje márnu snahu ľudí aj nasilu vyvolať kontakt s civilizáciou, ktorá ich odmieta.

Kniha Slepozrakosť zas opisuje kontakt s organizmami, ktoré majú nad ľuďmi navrch technologicky aj inteligenčne. Nemajú však žiadne vedomie. Dokážu ohromné veci, ale netušia, že ich dokážu. Vyhýbajú sa bolesti, ale necítia ju.

Lovec v temnom lese

Dôležitou otázkou je, či by sme vôbec mali vyhľadávať kontakt s mimozemšťanmi. Možno je komunikácia nebezpečná, či už pre nás, alebo pre inú planétu.

Naše dejiny ukazujú hneď niekoľko prípadov, keď sa stretli dve civilizácie. Osud jednej, zväčša menej vyspelej, bol týmto stretnutím spečatený. Rovnaký scenár sa môže odohrať aj v medzihviezdnom meradle.

Zrejme najdesivejšiu podobu tejto odpovede na Fermiho paradox ponúka kniha Temný les čínskeho spisovateľa Lioua Cch’-sina. Argumentuje, že prežitie je primárnou potrebou každej civilizácie. Je len otázkou času, kedy jedna nakoniec nájde druhú.

Súvisiaci článok Zverejnili výsledky najväčšieho hľadania mimozemského života Čítajte 

Vzhľadom na svetelné vzdialenosti bude komunikácia s mimozemšťanmi obmedzená a vzájomné porozumenie o to ťažšie. Neistota a podozrenia budú rásť.

Ak chce jedna civilizácia prežiť, je lepšie predpokladať, že tá druhá ju chce zničiť, a preto musí preventívne udrieť. Zároveň musí rátať s tým, že úplne nepozná vojenské kapacity protivníka. V takejto situácii je najistejšie ostať ticho, neprezradiť nechtiac svoju pozíciu potenciálnemu lovcovi, ktorý číha v temnom lese.

Niektorí významní vedci, ako napríklad Stephen Hawking, varovali ľudí pred nedbalým vysielaním signálov do vesmíru.

Možno sa nemáme čoho báť. Možno žijeme vo vesmírnej ohrade a mimozemské civilizácie nás zatiaľ sledujú obďaleč a čakajú, kým nedosiahneme určitý stupeň vývoja. Toto vysvetlenie sa volá hypotéza zoologickej záhrady.

Keď už raz narazíme na inteligentný mimozemský život, je veľmi pravdepodobné, že mnohé z našich vedeckých domnienok a špekulácií budú zrazu zaostalé. Dovtedy ľudia budú uvažovať, kde sú všetci.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pomáhal v Prešove, pomáha aj teraz, koronakríza zasiahla aj jeho
  2. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  3. Nestarnú, ale dozrievajú
  4. Pri kúpe klimatizácie sa oplatí poznať aj druhý názor
  5. Vo VÚB si odložíte splátky až na 9 mesiacov
  6. Mimoriadna akcia na predplatné 3+3 mesiace
  7. Garancia účtov zadarmo a milión eur na boj s koronavírusom
  8. Vláda biznismenov: Ako podnikali Matovič, Kollár a ďalší?
  9. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  10. Bude dobre!
  1. Sú vaše deti teraz viac na nete?Zoberte ich na www.detinanete.sk
  2. Pri kúpe klimatizácie sa oplatí poznať aj druhý názor
  3. V centre Košíc vyrastá eco-friendly biznis centrum
  4. Vo VÚB si odložíte splátky až na 9 mesiacov
  5. Aby nám Veľká noc nezostala ležať v žalúdku...
  6. Hlas Schwarzeneggera v autokameře Mio MiVue J85 WiFi vás ochrání
  7. Aké železo máte užívať, aby vaša imunita zostala silná?
  8. Mimoriadna akcia na predplatné 3+3 mesiace
  9. Pomáhal v Prešove, pomáha aj teraz, koronakríza zasiahla aj jeho
  10. Pľúcne ventilátory zo stieračov na nový Leon. Skvelý nápad SEAT!
  1. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy 54 075
  2. Vláda biznismenov: Ako podnikali Matovič, Kollár a ďalší? 35 387
  3. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami 24 636
  4. Pomáhal v Prešove, pomáha aj teraz, koronakríza zasiahla aj jeho 17 768
  5. Pľúcne ventilátory zo stieračov na nový Leon. Skvelý nápad SEAT! 17 621
  6. Aké železo máte užívať, aby vaša imunita zostala silná? 16 925
  7. Mimoriadna akcia na predplatné 3+3 mesiace 15 237
  8. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť? 14 540
  9. Bude dobre! 13 259
  10. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok 13 122
treba pozriet

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Život vo vesmíre, ESET Science Award

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Súd rozhoduje o treste pre Marčeka, rozsudok môžu vyniesť už dnes

Potrestaní sú už sprostredkovateľ Andruskó a výrobca tlmiča Sehnal.

Miroslav Marček na hlavnom pojednávaní v prípade obžaloby za vraždu Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a Petra Molnára začiatkom roka 2020.
Ľudia s ochrannými rúškami v Bratislave.

Stojí za Horalkami: Vírus? Sme pripravení aj na biologický atak

Jeden z najbohatších Slovákov Pavol Jakubec o koronakríze.

Pavol Jakubec
Kajetán Kičura

Neprehliadnite tiež

OTÁZKY A ODPOVEDE

Koronavírus našli u domácich zvierat, sú obavy namieste?

Sú známe štyri prípady vírusu u zvierat.

Majiteľ hladká svojho psa, ktorý sa pozerá von z okna v centre Prahy.

Miliónu druhov živočíchov hrozí v najbližších desaťročiach vyhynutie

Ľudská činnosť zmenila 75 percent pevniny a 66 percent morského prostredia.

Vráskavec obrovský.