Článok pokračuje pod video reklamou
Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Nový pozemný teleskop zostrojený na skúmanie Slnka vytvoril svoje prvé zábery. Ukazujú veľmi detailný povrch našej hviezdy a ako sa na ňom mení plazma.
Aj keď je Slnko vzdialené od Zeme zhruba 149 miliónov kilometrov, ďalekohľad rozlíšil na povrchu črty s priemerom tridsať kilometrov.
Záber vznikol vďaka celkom novému Slnečnému ďalekohľadu Daniela K. Inouyeho (DKIST), ktorý vybudovali vo výške tritisíc metrov nad morom na Havaji. Najväčší teleskop svojho druhu na svete má štvormetrové zrkadlo, dvakrát väčšie než majú ostatné ďalekohľady. Dokáže tak zachytiť povrch s detailmi ako žiadny iný doteraz.
Výrez z celého záberu ukazuje granule, z ktorých niektoré sú aj štrnásťkrát väčšie ako Slovensko. (zdroj: NSO/AURA/NSF)Na zábere je jasne vidno povrchové útvary pripomínajúce bunky, odborne sa nazývajú granule. Naznačujú, ako sa teplo dostáva zvnútra hviezdy von. Svetlé plochy uprostred útvaru predstavujú plazmu stúpajúcu hore. Tá postupne chladne a prenáša sa k tmavším okrajom.
Súvisiaci článok O krok bližšie k tajomstvám Slnka. Zverejnili prvé výsledky zo sondy Parker Čítajte Každá granula je veľmi veľká. Tie na zábere sú približne štrnásťkrát väčšie ako Slovensko.
Vedci chcú podrobným študovaním granúl zistiť, ako dochádza k silným slnečným erupciám. Tie môžu poškodiť naše satelity, narušiť komunikáciu, či spôsobiť iné veľké škody.
Vďaka výskumu by raz vedci mohli varovať pred erupciami niekoľko dní vopred. Teraz sa o hrozbe dozvedia len pár desiatok minút predtým ako prídu k Zemi.
Teleskop DKIST by tiež mohol pomôcť odhaliť ďalšie záhady Slnka. Vedci napríklad stále nevedia, prečo má atmosféra hviezdy zvaná koróna viac ako milión stupňov Celzia, keď slnečný povrch má "iba" 5500 stupňov.
