Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) vytvárajú veci okrem iného aj kvapôčku hmoty, ktorá existovala iba na počiatku vesmíru.
O tom, ako vzniká, denníku SME porozprával PETER CHOCHULA, ktorý pracuje v CERNe.
V experimente Alice vytvárate kvark-gluónovú plazmu. Ako si to máme predstaviť?
Vieme, že látky okolo nás sa skladajú z molekúl a tie zas z atómov. Bežne ľudia vedia aj to, že atómy sa skladajú z elektrónov a jadra, ktoré je ešte zložené z protónov a neutrónov.
Tú väčšina ľudí s vedomosťami končí. No protóny a neutróny sú ešte tvorené menšími časticami kvarkami a gluónmi, ktoré kvarky držia pokope. Zabezpečujú, že sa protóny a neutróny nerozpadnú.
Takže kvarky a gluóny sú vždy spojené?
Na počiatku vesmíru neboli. Panovali vtedy obrovské energie. Energie častíc boli také veľké, že nemohli vytvoriť protóny a neutróny. Kvarky a gluóny boli voľné a tvorili superhustú kvapalinu prezývanú kvark-gluónová plazma. Až jej rozpínaním a chladnutím sa pospájali a vytvorili častice, ako ich poznáme.
Ako túto plazmu dokážete vytvoriť v CERNe?
Zoberieme jadrá atómov olova a v urýchľovači ich zrazíme pri vysokých energiách. Vtedy sa ich zložky rozdelia na samotné gluóny a kvarky, ktoré sa nachádzajú v určitom malom bode priestoru ako kvark-gluónová plazma.
Táto látka sa bežne vo vesmíre nevyskytuje. Existovala iba po vzniku vesmíru. A my ju stále dokola vyrábame a študujeme jej vlastnosti. Akoby sme sa vracali do obdobia, keď sa formovali fyzikálne zákony.
Takže vytvárate zárodok vesmíru?