BRATISLAVA. Keď začne pršať, rastliny spanikária. Pomocou chemikálií vysielajú odkazy všetkým svojim listom a ďalším rastlinám, aby sa okamžite začali brániť.
Súvisiaci článok Ako môže vyzerať les, ak ho zbytočne neničíme (reportáž) Čítajte Ukazuje to výskum vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Rastliny potrebujú vlahu z dažďa pre správny rast, no kvapky ich zároveň aj ohrozujú. Sú pre ne takmer ako kýchnutie pre človeka.
"Znie to zvláštne, ale rastliny v skutočnosti spanikária preto, že dážď je hlavnou príčinou šírenia chorôb medzi rastlinami," vysvetľuje v tlačovej správe univerzity v západnej Austrálii jeden z autorov štúdie Harvey Millar.
Keď dažďové kvapky dopadnú na list, rozprsknú sa všetkými smermi. Každá kvapka pritom môže obsahovať baktérie, vírusy ši spóry plesní. Jedna kvapôčka ich dokáže rozniesť až desať metrov od miesta dopadu. Nakaziť sa teda môžu viaceré rastliny.
Príroda si však vymyslela celkom účinný obranný mechanizmus.
Keď vedci postriekali skúmané rastliny, všimli si zaujímavú reťazovú reakciu. Na jej začiatku bola bielkovina Myc2.
"Po tom, čo sa aktivuje Myc2, začnú tisícky génov pripravovať obranu rastliny. Ich varovné signály putujú z listu na list a spustia celý rad ochranných účinkov," vysvetľuje biochemik Millar.
“Znie to zvláštne, ale rastliny v skutočnosti spanikária preto, že dážď je hlavnou príčinou šírenia chorôb medzi rastlinami.
„
Rastliny zrejme nechránia iba seba. O nebezpečenstve vyšlú správu aj okolitej zeleni, naznačujú zistenia v štúdii.
Pri daždi sa z rastlín uvoľňuje aj rastlinný hormón zvaný kyselina jasmónová. Táto látka reguluje rast, vývoj a reakcie rastliny na stres. Okrem toho slúži aj na vysielanie signálov medzi jednotlivými rastlinami.
"Ak majú susediace rastliny zapnutý svoj obranný mechanizmus, je menej pravdepodobné, že budú šíriť nákazu. Takže je v najlepšom záujme rastlín, aby šírili varovanie aj k okolitým rastlinám," dodáva Millar.
