Násilie sprevádza ľudský rod už od jeho počiatkov. Prejavuje sa medzi jednotlivcami, skupinami a celými národmi. Ľudské vzťahy sú samozrejme oveľa komplikovanejšie, napriek tomu by sme si mohli zobrať príklad zo zvieracej ríše. Podľa vedcov sa v nej fyzické konflikty riešia rýchlejšie, bezbolestnejšie a účinnejšie.
Etológovia Filippo Aureli a Frans de Waal nedávno napísali knihu Natural Conflict Resolution (Prirodzené riešenie konfliktov). Kladú si v nej základnú otázku: Prečo ľudia nedokážu viac odpúšťať? Autori sa snažia u zvierat zistiť, ako možno riešiť spory nekonfliktne, aké zmierovacie správanie dominuje a ako jednotlivé skupiny z takéhoto správania ťažia. Dokumentujú uzmierovanie u 27 druhov primátov, delfínov a kôz.
De Waal napríklad píše, že potom, čo šimpanzicu Hennie udrel vodca skupiny Nikkie, sa Hennie vrátila na koniec skupiny a ošetrila si poranenia. Po niečo vyše 15 minútach Hennie pomaly vstala a pridala sa ku skupine, pričom Nikkieho pozdravila niekoľkými hlasnými zachrochtaniami. Potom natiahla ruku a ponúkla ju Nikkiemu na pobozkanie. Ten najskôr uchopil celú jej dlaň do úst a potom nasledoval "bozk" na ústa.
Šimpanzica, obeť útoku, sa teda v tomto prípade stala súčasne aj iniciátorkou uzmierenia. Podobne to funguje aj u kôz, delfínov či hyen. Mohlo by to podobne fungovať aj u ľudí? Ťažko povedať. V minulosti sme si zvykli skôr na to, že ublížený človek, skupina alebo národ nechodí prosiť o odpustenie, ale hľadá cesty k odvete. Pravda, ak sa mu na to naskytne vhodná príležitosť. (der)
