NOVÁ ANALÝZA KOSTÍ PRAČLOVEKA Z MLADEČSKÝCH JASKÝŇ UKÁZAL, ŽE ZÁKLADY MODERNÉHO EURÓPANSTVA SA KLÁDLI V NAŠICH ZEMEPISNÝCH KONČINÁCH

Prví dnešní Európania žili na Morave

Rakúsko-americký tím dosiaľ najpresnejšie určil vek fosílií anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens z Mladečských jaskýň pri Litovli v Česku.

Ohniská pravekých moderných ľudí v Mladečských jaskyniach.

Predstavujú najstaršiu známu skupinu príslušníkov nášho druhu v Európe. V dnešnom časopise Nature to oznámila Eva Wildová z Viedenskej univerzity s ďalšími štyrmi rakúskymi a jedným americkým odborníkom. Je ním známy špecialista na pravekých Homo sapiens a neandertálcov Erik Trinkaus z Washingtonovej univerzity v Saint Louis (štát Missouri, USA), ktorý má skvelý prehľad o stredoeurópskych nálezoch. Na analýze nejedného sa podieľal.

Nové datovanie je kľúčové pre riešenie dvoch záhad. Vnáša svetlo do dátumu osídlenia Európy praľuďmi biologicky zhodnými s dnešnými ľudstvom a upresňuje príčiny náhleho vymiznutia neandertálcov, ktorí Európu obývali predtým.

Čo vlastne našli v Mladečských jaskyniach

Mladeč je obec v Olomouckom kraji. Leží asi štyri kilometre západne od mestečka Litovel, na východnom okraji Bouzovskej vrchoviny, blízko chránenej prírodnej oblasti Litovelské Pomoravie. Mladečské jaskyne sú trojúrovňový labyrint chodieb a dómov v husto zalesnenom krasovom kopci Třesín pri obci. Tieto vápence pochádzajú z prvohorného devónu, spred asi 400 miliónov rokov.

Jaskyne objavili v prvej polovici 19. storočia a dnes sú z veľkej časti sprístupnené. Obsahovali veľa kostí pravekých zvierat a kosti praľudí spolu so stopami ich činnosti (kamenné nástroje, ohniská). Ľudské fosílie tu nachádzali od roku 1881. Žiaľ, nebol to systematický prieskum či vykopávky. Ľudské kosti nachádzali premiešané so zvieracími a navyše tu boli viacerí bádatelia, ktorí nespolupracovali.

Zrekonštruovať nálezový kontext preto nebolo ľahké. Najdôkladnejšie to roku 2000 v časopise Journal of Human Evolution urobil Jiří Svoboda z Archeologického ústavu Akadémie vied ČR v Brne. Ľudské fosílie skončili v Múzeu prírodnej histórie vo Viedni. Dokopy predstavujú jeden z najväčších súborov kostí skorého pravekého Homo sapiens. Patrili asi desiatim mužom, ženám a deťom.

Ľudia a neandertálci

Od 20. rokov uplynulého storočia bolo jasné, že kosti patrili veľmi skorým príslušníkom nášho druhu v Európe. Určite boli priekopníkmi aurignaciénu. Vedcov však mýlili "primitívne" znaky na kostiach viacerých jedincov, najmä na lebkách a zuboch. Preto sa dlho uvažovalo, že novoprichádzajúci ľudia sa asi stýkali - v najužšom význame slova - so staršou neandertálskou populáciou Moravy. V takom prípade by šlo o kontinuitu tamojšieho pravekého osídlenia.

Postupne však prevážil názor, že spomenuté znaky sú plne v rámci rozpätia pravekých Homo sapiens a zodpovedajú očakávanej - v porovnaní s dnešnými populáciami - väčšej robustnosti. Diskusiu v tomto bode uzavreli vlani dva články v časopise PloS Biology. Prvý napísal David Serre z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku s kolegami. Na základe vzoriek mitochondriálnej DNA pravekých moderných ľudí, vrátane mladečských, dokázal, že ich genetický základ sa neprekrýva s genetickým základom neandertálcov. Druhý, ktorého autormi sú Mathias Currat a Laurent Excoffier z Bernskej univerzity vo Švajčiarsku, dospel k záveru, že Homo sapiens sa pri expanzii do Európy s neandertálcami nepremiešavali, na všeobecnejšej genetickej báze.

Posúvajúce sa datovanie

Význam mladečských fosílií v posledných rokoch stúpol. Kvalitné datovanie, aké nebolo možné v minulosti, totiž posúvalo smerom k mladšiemu veku jednu klasickú údajne aurignaciénsku lokalitu pravekých ľudí za druhou. Veliká Pečina v Chorvátsku a Hahnöfersand a Vogelherd v Nemecku sa tak ocitli až v holocéne, Koněprusy z Česka v magdaleniéne, Cro-Magnon a La Rochette z Francúzska v gravettiéne.

V európskom aurignaciéne zostali iba čeľusť a lebka dvoch pravekých Homo sapiens z rumunskej Pestery cu Oase, no tým chýba zvyšok kostry a archeologický kontext. Z kompletnejších súborov už zostali iba mladečské. O to dôležitejšie bolo určiť čo najpresnejšie ich vek datovaním na báze rádioaktívneho uhlíka. V minulosti už prebehlo niekoľko pokusov, no všetky stroskotali.

Wildová s kolegami dostala povolenie odobrať vzorky z piatich mladečských fosílií. Urýchľovačovou hmotnostnou spektroskopiou im pre štyri z nich vyšiel vek 31-tisíc rádiouhlíkových rokov, pre jeden 26-tisíc. V kalendárnych rokoch to podľa všetkého zodpovedá dobe o niekoľko tisícročí skôr. Mladečský súbor tak patrí najstaršej známej skupine aurignaciénskych Homo sapiens minimálne v strednej a západnej Európe. A ak ponecháme bokom spomenuté fragmentárne rumunské nálezy, potom v celej Európe.

Čo z toho vyplýva

Hlavné závery sú dva. Po prvé, moderní ľudia zrejme prišli do Európy neskôr. Nie pred 50- až 40-tisíc rokmi, ako sa donedávna predpokladalo, ale pred zhruba 35-tisíc rokmi. Po druhé, tým sa potvrdilo pomerne krátkodobé prekrývanie európskych populácií pravekých Homo sapiens a neandertálcov. Z uvažovaných až 20-tisíc rokov sa zúžilo na menej ako polovicu. Moderní ľudia v Európe kompletne nahradili neandertálcov, očividne bez významnejšieho premiešavania.

Trpké skúsenosti z histórie stretov vyspelejších a menej vyspelých etník evokujú predstavu genocídy. Najmä však prebiehala lovecko-zberačská konkurencia, pri ktorej ľudia neandertálcov vytláčali do nehostinných kútov. A tam podľa všetkého neandertálci, dožívajúci sa kratšieho veku pri nižšej pôrodnosti, napokon vymreli.

Kultúrne stupne konca staršej doby kamennej v Európe

Aurignacién - prvá fáza pobytu Homo sapiens, orientačne pred 30-tisíc rokmi.

Gravettién - nasledujúca, orientačne pred 25-tisíc rokmi.

Magdalenién - najmladšia, orientačne pred 15- až 10-tisíc rokmi; medzi magdalenién a gravettién sa kladie ešte solutréen, orientačne pred 18-tisíc rokmi.

Holocén - do staršej doby kamennej už nepatrí, cca posledných 10-tisíc rokov.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  2. Malé knedličky, veľké dojmy
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  6. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  10. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 235
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 971
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 9 012
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 296
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 5 230
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 739
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 348
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 547
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 816
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 652

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

ŠPORT

Sagan: Keď idem so Slovákmi, navzájom sa motivujeme

Majstra sveta čaká prvý ostrý štart.

Neprehliadnite tiež

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

Slovák vymyslel klávesnicu na písanie vo virtuálnej realite

PunchKeyboard nenaruší zážitok z virtuálneho prostredia pri zadávaní textu.

Je vám naponáhlo? Appka prezradí, kde je najbližší voľný záchod

Japoncom sa už nestane, že kým stoja v rade na WC, iné kabínky v dosahu chôdze sú prázdne.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop