SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
NOVÁ ANALÝZA KOSTÍ PRAČLOVEKA Z MLADEČSKÝCH JASKÝŇ UKÁZAL, ŽE ZÁKLADY MODERNÉHO EURÓPANSTVA SA KLÁDLI V NAŠICH ZEMEPISNÝCH KONČINÁCH

Prví dnešní Európania žili na Morave

Rakúsko-americký tím dosiaľ najpresnejšie určil vek fosílií anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens z Mladečských jaskýň pri Litovli v Česku.

Ohniská pravekých moderných ľudí v Mladečských jaskyniach.

Predstavujú najstaršiu známu skupinu príslušníkov nášho druhu v Európe. V dnešnom časopise Nature to oznámila Eva Wildová z Viedenskej univerzity s ďalšími štyrmi rakúskymi a jedným americkým odborníkom. Je ním známy špecialista na pravekých Homo sapiens a neandertálcov Erik Trinkaus z Washingtonovej univerzity v Saint Louis (štát Missouri, USA), ktorý má skvelý prehľad o stredoeurópskych nálezoch. Na analýze nejedného sa podieľal.

Nové datovanie je kľúčové pre riešenie dvoch záhad. Vnáša svetlo do dátumu osídlenia Európy praľuďmi biologicky zhodnými s dnešnými ľudstvom a upresňuje príčiny náhleho vymiznutia neandertálcov, ktorí Európu obývali predtým.

Čo vlastne našli v Mladečských jaskyniach

Mladeč je obec v Olomouckom kraji. Leží asi štyri kilometre západne od mestečka Litovel, na východnom okraji Bouzovskej vrchoviny, blízko chránenej prírodnej oblasti Litovelské Pomoravie. Mladečské jaskyne sú trojúrovňový labyrint chodieb a dómov v husto zalesnenom krasovom kopci Třesín pri obci. Tieto vápence pochádzajú z prvohorného devónu, spred asi 400 miliónov rokov.

Jaskyne objavili v prvej polovici 19. storočia a dnes sú z veľkej časti sprístupnené. Obsahovali veľa kostí pravekých zvierat a kosti praľudí spolu so stopami ich činnosti (kamenné nástroje, ohniská). Ľudské fosílie tu nachádzali od roku 1881. Žiaľ, nebol to systematický prieskum či vykopávky. Ľudské kosti nachádzali premiešané so zvieracími a navyše tu boli viacerí bádatelia, ktorí nespolupracovali.

Zrekonštruovať nálezový kontext preto nebolo ľahké. Najdôkladnejšie to roku 2000 v časopise Journal of Human Evolution urobil Jiří Svoboda z Archeologického ústavu Akadémie vied ČR v Brne. Ľudské fosílie skončili v Múzeu prírodnej histórie vo Viedni. Dokopy predstavujú jeden z najväčších súborov kostí skorého pravekého Homo sapiens. Patrili asi desiatim mužom, ženám a deťom.

Ľudia a neandertálci

Od 20. rokov uplynulého storočia bolo jasné, že kosti patrili veľmi skorým príslušníkom nášho druhu v Európe. Určite boli priekopníkmi aurignaciénu. Vedcov však mýlili "primitívne" znaky na kostiach viacerých jedincov, najmä na lebkách a zuboch. Preto sa dlho uvažovalo, že novoprichádzajúci ľudia sa asi stýkali - v najužšom význame slova - so staršou neandertálskou populáciou Moravy. V takom prípade by šlo o kontinuitu tamojšieho pravekého osídlenia.

Postupne však prevážil názor, že spomenuté znaky sú plne v rámci rozpätia pravekých Homo sapiens a zodpovedajú očakávanej - v porovnaní s dnešnými populáciami - väčšej robustnosti. Diskusiu v tomto bode uzavreli vlani dva články v časopise PloS Biology. Prvý napísal David Serre z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku s kolegami. Na základe vzoriek mitochondriálnej DNA pravekých moderných ľudí, vrátane mladečských, dokázal, že ich genetický základ sa neprekrýva s genetickým základom neandertálcov. Druhý, ktorého autormi sú Mathias Currat a Laurent Excoffier z Bernskej univerzity vo Švajčiarsku, dospel k záveru, že Homo sapiens sa pri expanzii do Európy s neandertálcami nepremiešavali, na všeobecnejšej genetickej báze.

Posúvajúce sa datovanie

Význam mladečských fosílií v posledných rokoch stúpol. Kvalitné datovanie, aké nebolo možné v minulosti, totiž posúvalo smerom k mladšiemu veku jednu klasickú údajne aurignaciénsku lokalitu pravekých ľudí za druhou. Veliká Pečina v Chorvátsku a Hahnöfersand a Vogelherd v Nemecku sa tak ocitli až v holocéne, Koněprusy z Česka v magdaleniéne, Cro-Magnon a La Rochette z Francúzska v gravettiéne.

V európskom aurignaciéne zostali iba čeľusť a lebka dvoch pravekých Homo sapiens z rumunskej Pestery cu Oase, no tým chýba zvyšok kostry a archeologický kontext. Z kompletnejších súborov už zostali iba mladečské. O to dôležitejšie bolo určiť čo najpresnejšie ich vek datovaním na báze rádioaktívneho uhlíka. V minulosti už prebehlo niekoľko pokusov, no všetky stroskotali.

Wildová s kolegami dostala povolenie odobrať vzorky z piatich mladečských fosílií. Urýchľovačovou hmotnostnou spektroskopiou im pre štyri z nich vyšiel vek 31-tisíc rádiouhlíkových rokov, pre jeden 26-tisíc. V kalendárnych rokoch to podľa všetkého zodpovedá dobe o niekoľko tisícročí skôr. Mladečský súbor tak patrí najstaršej známej skupine aurignaciénskych Homo sapiens minimálne v strednej a západnej Európe. A ak ponecháme bokom spomenuté fragmentárne rumunské nálezy, potom v celej Európe.

Čo z toho vyplýva

Hlavné závery sú dva. Po prvé, moderní ľudia zrejme prišli do Európy neskôr. Nie pred 50- až 40-tisíc rokmi, ako sa donedávna predpokladalo, ale pred zhruba 35-tisíc rokmi. Po druhé, tým sa potvrdilo pomerne krátkodobé prekrývanie európskych populácií pravekých Homo sapiens a neandertálcov. Z uvažovaných až 20-tisíc rokov sa zúžilo na menej ako polovicu. Moderní ľudia v Európe kompletne nahradili neandertálcov, očividne bez významnejšieho premiešavania.

Trpké skúsenosti z histórie stretov vyspelejších a menej vyspelých etník evokujú predstavu genocídy. Najmä však prebiehala lovecko-zberačská konkurencia, pri ktorej ľudia neandertálcov vytláčali do nehostinných kútov. A tam podľa všetkého neandertálci, dožívajúci sa kratšieho veku pri nižšej pôrodnosti, napokon vymreli.

Kultúrne stupne konca staršej doby kamennej v Európe

Aurignacién - prvá fáza pobytu Homo sapiens, orientačne pred 30-tisíc rokmi.

Gravettién - nasledujúca, orientačne pred 25-tisíc rokmi.

Magdalenién - najmladšia, orientačne pred 15- až 10-tisíc rokmi; medzi magdalenién a gravettién sa kladie ešte solutréen, orientačne pred 18-tisíc rokmi.

Holocén - do staršej doby kamennej už nepatrí, cca posledných 10-tisíc rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Slovensko má denné maximum nakazených, v hre je lockdown (minúta po minúte)

Nakazených koronavírusom na Slovensku je 25 100 osôb. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Premiér Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády.
Česko má najvyššie tempo nárastu šírenia nákazy spomedzi okolitých krajín.

Čo musíte vedieť o celoplošnom testovaní? Ministerstvo zverejnilo postup

Testovanie na koronavírus sa uskutoční počas troch víkendov.

Testovanie ľudí pred nemocnicou na Kramároch.
Momentka z Giro d'Italia 2020.

Neprehliadnite tiež

Koľko známych vesmírnych objektov na fotke nájdete? Fotka Tomáša Slovinského sa už tretíkrát za posledný rok stala Astronomickou snímkou dňa NASA.

Test: Fitbit Sense sú hodinky, ktoré sa starajú o vaše zdravie

Pripravte sa na množstvo štatistík a mesačné predplatné.

Podcast Zoom

Zoom: Odhalili maximálnu rýchlosť zvuku

Týždenný podcast o novinkách z vedy.