NOVÁ ANALÝZA KOSTÍ PRAČLOVEKA Z MLADEČSKÝCH JASKÝŇ UKÁZAL, ŽE ZÁKLADY MODERNÉHO EURÓPANSTVA SA KLÁDLI V NAŠICH ZEMEPISNÝCH KONČINÁCH

Prví dnešní Európania žili na Morave

Rakúsko-americký tím dosiaľ najpresnejšie určil vek fosílií anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens z Mladečských jaskýň pri Litovli v Česku.

Ohniská pravekých moderných ľudí v Mladečských jaskyniach.

Predstavujú najstaršiu známu skupinu príslušníkov nášho druhu v Európe. V dnešnom časopise Nature to oznámila Eva Wildová z Viedenskej univerzity s ďalšími štyrmi rakúskymi a jedným americkým odborníkom. Je ním známy špecialista na pravekých Homo sapiens a neandertálcov Erik Trinkaus z Washingtonovej univerzity v Saint Louis (štát Missouri, USA), ktorý má skvelý prehľad o stredoeurópskych nálezoch. Na analýze nejedného sa podieľal.

Nové datovanie je kľúčové pre riešenie dvoch záhad. Vnáša svetlo do dátumu osídlenia Európy praľuďmi biologicky zhodnými s dnešnými ľudstvom a upresňuje príčiny náhleho vymiznutia neandertálcov, ktorí Európu obývali predtým.

Čo vlastne našli v Mladečských jaskyniach

Mladeč je obec v Olomouckom kraji. Leží asi štyri kilometre západne od mestečka Litovel, na východnom okraji Bouzovskej vrchoviny, blízko chránenej prírodnej oblasti Litovelské Pomoravie. Mladečské jaskyne sú trojúrovňový labyrint chodieb a dómov v husto zalesnenom krasovom kopci Třesín pri obci. Tieto vápence pochádzajú z prvohorného devónu, spred asi 400 miliónov rokov.

Jaskyne objavili v prvej polovici 19. storočia a dnes sú z veľkej časti sprístupnené. Obsahovali veľa kostí pravekých zvierat a kosti praľudí spolu so stopami ich činnosti (kamenné nástroje, ohniská). Ľudské fosílie tu nachádzali od roku 1881. Žiaľ, nebol to systematický prieskum či vykopávky. Ľudské kosti nachádzali premiešané so zvieracími a navyše tu boli viacerí bádatelia, ktorí nespolupracovali.

Zrekonštruovať nálezový kontext preto nebolo ľahké. Najdôkladnejšie to roku 2000 v časopise Journal of Human Evolution urobil Jiří Svoboda z Archeologického ústavu Akadémie vied ČR v Brne. Ľudské fosílie skončili v Múzeu prírodnej histórie vo Viedni. Dokopy predstavujú jeden z najväčších súborov kostí skorého pravekého Homo sapiens. Patrili asi desiatim mužom, ženám a deťom.

Ľudia a neandertálci

Od 20. rokov uplynulého storočia bolo jasné, že kosti patrili veľmi skorým príslušníkom nášho druhu v Európe. Určite boli priekopníkmi aurignaciénu. Vedcov však mýlili "primitívne" znaky na kostiach viacerých jedincov, najmä na lebkách a zuboch. Preto sa dlho uvažovalo, že novoprichádzajúci ľudia sa asi stýkali - v najužšom význame slova - so staršou neandertálskou populáciou Moravy. V takom prípade by šlo o kontinuitu tamojšieho pravekého osídlenia.

Postupne však prevážil názor, že spomenuté znaky sú plne v rámci rozpätia pravekých Homo sapiens a zodpovedajú očakávanej - v porovnaní s dnešnými populáciami - väčšej robustnosti. Diskusiu v tomto bode uzavreli vlani dva články v časopise PloS Biology. Prvý napísal David Serre z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku s kolegami. Na základe vzoriek mitochondriálnej DNA pravekých moderných ľudí, vrátane mladečských, dokázal, že ich genetický základ sa neprekrýva s genetickým základom neandertálcov. Druhý, ktorého autormi sú Mathias Currat a Laurent Excoffier z Bernskej univerzity vo Švajčiarsku, dospel k záveru, že Homo sapiens sa pri expanzii do Európy s neandertálcami nepremiešavali, na všeobecnejšej genetickej báze.

Posúvajúce sa datovanie

Význam mladečských fosílií v posledných rokoch stúpol. Kvalitné datovanie, aké nebolo možné v minulosti, totiž posúvalo smerom k mladšiemu veku jednu klasickú údajne aurignaciénsku lokalitu pravekých ľudí za druhou. Veliká Pečina v Chorvátsku a Hahnöfersand a Vogelherd v Nemecku sa tak ocitli až v holocéne, Koněprusy z Česka v magdaleniéne, Cro-Magnon a La Rochette z Francúzska v gravettiéne.

V európskom aurignaciéne zostali iba čeľusť a lebka dvoch pravekých Homo sapiens z rumunskej Pestery cu Oase, no tým chýba zvyšok kostry a archeologický kontext. Z kompletnejších súborov už zostali iba mladečské. O to dôležitejšie bolo určiť čo najpresnejšie ich vek datovaním na báze rádioaktívneho uhlíka. V minulosti už prebehlo niekoľko pokusov, no všetky stroskotali.

Wildová s kolegami dostala povolenie odobrať vzorky z piatich mladečských fosílií. Urýchľovačovou hmotnostnou spektroskopiou im pre štyri z nich vyšiel vek 31-tisíc rádiouhlíkových rokov, pre jeden 26-tisíc. V kalendárnych rokoch to podľa všetkého zodpovedá dobe o niekoľko tisícročí skôr. Mladečský súbor tak patrí najstaršej známej skupine aurignaciénskych Homo sapiens minimálne v strednej a západnej Európe. A ak ponecháme bokom spomenuté fragmentárne rumunské nálezy, potom v celej Európe.

Čo z toho vyplýva

Hlavné závery sú dva. Po prvé, moderní ľudia zrejme prišli do Európy neskôr. Nie pred 50- až 40-tisíc rokmi, ako sa donedávna predpokladalo, ale pred zhruba 35-tisíc rokmi. Po druhé, tým sa potvrdilo pomerne krátkodobé prekrývanie európskych populácií pravekých Homo sapiens a neandertálcov. Z uvažovaných až 20-tisíc rokov sa zúžilo na menej ako polovicu. Moderní ľudia v Európe kompletne nahradili neandertálcov, očividne bez významnejšieho premiešavania.

Trpké skúsenosti z histórie stretov vyspelejších a menej vyspelých etník evokujú predstavu genocídy. Najmä však prebiehala lovecko-zberačská konkurencia, pri ktorej ľudia neandertálcov vytláčali do nehostinných kútov. A tam podľa všetkého neandertálci, dožívajúci sa kratšieho veku pri nižšej pôrodnosti, napokon vymreli.

Kultúrne stupne konca staršej doby kamennej v Európe

Aurignacién - prvá fáza pobytu Homo sapiens, orientačne pred 30-tisíc rokmi.

Gravettién - nasledujúca, orientačne pred 25-tisíc rokmi.

Magdalenién - najmladšia, orientačne pred 15- až 10-tisíc rokmi; medzi magdalenién a gravettién sa kladie ešte solutréen, orientačne pred 18-tisíc rokmi.

Holocén - do staršej doby kamennej už nepatrí, cca posledných 10-tisíc rokov.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  2. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  3. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Už aj seniori presadajú do SUV
  2. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  3. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  6. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  7. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 22 143
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 308
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 368
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 240
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 941
  6. Zo stredomorskej stravy sa nepriberá 848
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 802
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 768
  9. Túžite po práci z pláže? 7 rád, ako sa stať digitálnym nomádom 680
  10. Prísne kontroly a veľa tepla. Takto sa vyrába mlieko 672

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Fico s Bugárom verzus Danko. Ako čítať vývoj krízy

Premiér odvolal Plavčana a Danko sa cíti urazený.

KOMENTÁRE

Koľko stál Plavčan, ešte len spoznáme

Človek s Plavčanovou históriou sa nikdy nemal stať ministrom.

Neprehliadnite tiež

Majú schopnosť superhrdinov. Prečo sú niektoré zvieratá priesvitné?

Krehké zvieratá roztrhne aj jemné rozvírenie vody.

ANKETA SO SLOVENSKÝMI VEDCAMI

Minister s istou dávkou sebareflexie by odstúpil aj sám (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci reagujú na návrh odvolania ministra školstva Petra Plavčana.

Včelia materská kašička môže ukrývať spôsob, ako rýchlejšie hojiť rany

Výskum môže predstavovať ďalší dôvod, prečo chrániť včely.

ANKETA S REKTORMI

Školstvo potrebuje zmeny, škrípe podpora vedy (ako reagujú rektori univerzít)

Rezort školstva by sa podľa rektorov univerzít konečne mal stať prioritou.