BRATISLAVA. Príbeh tohtoročnej Nobelovej ceny za chémiu sa začal písať pred viac ako trinástimi miliardami rokov. Len pár minút po Veľkom tresku vzniklo lítium.
Tomuto veľmi ľahkému chemickému prvku dnes vďačíte za to, že môžete vo vrecku nosiť malé, no veľmi výkonné elektronické zariadenie.
V smartfónoch sa ukrýva lítiovo-iónová batéria, za ktorej vývoj v stredu ocenili Nobelovou cenou troch vedcov.
Laureátmi ocenenia sa stali John B. Goodenough, M. Stanley Whittingham a Akira Jošino. Každý z nich sa na vývoji najvýkonnejšej batérie podieľal rovným dielom. Začiatky ich výskumu však boli veľmi výbušné.
Museli hasiť požiare
Práca s lítiom nie je jednoduchá. Prvok je tak veľmi reaktívny, že sa musí skladovať v oleji. Pri kontakte so vzduchom by okamžite vybuchol. Táto slabina lítia je zároveň aj jeho silnou stránkou.
Využil ju Stanley Whittingham, keď v 70. rokoch zostrojil prvú funkčnú lítiovú batériu. V tomto období bola ropná kríza.
V polovici minulého storočia sa na svete rýchlo zvýšil počet áut jazdiacich na benzín. Ich výfuky začali znečisťovať ovzdušie v mestách a postupne začali negatívne ovplyvňovať aj klímu.
Každý a najmä ropné spoločnosti si uvedomovali, že ropa - z ktorej sa benzín získava - nebude dostupná navždy.
