SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Vyvinuli najvýkonnejšiu batériu na svete. Získali Nobelovku za chémiu

Laureáti obdržia deväť miliónov švédskych korún.

BRATISLAVA. Nobelovu cenu za chémiu v roku 2019 získali traja vedci za vývoj lítiovo-iónových batérií.

Ocenenie si rovnakým dielom rozdelia John B. Goodenough, M. Stanley Whittingham a Akira Jošino.

Ľahké, nabíjateľné a výkonné lítiovo-iónové batérie znamenali zásadný prevrat v živote ľudí. Používajú sa takmer všade od smartfónov, cez laptopy až po elektrické autá. Dokážu tiež skladovať veľké množstvá elektriny získanej zo solárnych či veterných elektrární.

Traja ocenení vedci svojim vývojom položili základy pre bezdrôtovú spoločnosť, ktorá má možnosť vzdať sa fosílnych palív, píše komisia na twitteri Nobelovej ceny.

Skryť Vypnúť reklamu

Najskôr vybuchovali

Prvú lítiovo batériu vytvoril v čase ropnej krízy na začiatku 70. rokov M. Stanley Whittingham. Chcel, aby technológie nemuseli byť závislé na fosílnych palivách, ktorých spaľovanie poháňa klimatickú krízu.

Jeho batéria fungovala, no keďže využívala kovové lítium, bola veľmi explozívna.

Druhý tohtoročný laureát John Goodenoug v 80. rokoch zdvojnásobil elektrický potenciál iónovej batérie. Vytvoril tak skvelé podmienky pre vznik omnoho výkonnejšej a užitočnejšej batérie.

Poháňala ma najmä zvedavosť.

laureát Nobelovej ceny za chémiu Akira Jošino

Lítiové batérie však boli stále veľmi nestabilné.

K ich bezpečnosti prispel práve Akira Jošino. V batérii nevyužil čisté lítium ale ióny lítia, ktoré sú omnoho bezpečnejšie. Výsledkom jeho výskumu bola ľahká a odolná batéria, ktorú bolo možné nabiť stovky razov, kým sa znížil jej výkon.

Skryť Vypnúť reklamu

"Poháňala ma najmä zvedavosť," povedal v živom prenose po odovzdávaní laureát Akira Jošino.

Prvé lítiovo-iónovo batérie sa dostali na trh v roku 1991. Tohtoročný ocenený objav má podľa členov Nobelovej komisie veľký význam aj v boji proti klimatickej zmene.

Čo chemici získajú?

Laureáti za chémiu obdržia medailu s podobizňou bohyne prírody Isis a diplom vytvorený švédskymi a nórskymi umelcami a kaligrafmi.

Dostanú tiež deväť miliónov švédskych korún - približne 825-tisíc eur, ktoré si traja vedci rozdelia rovným dielom.

Ocenenie obdržia na slávnostnom udeľovaní Nobelových cien, ktoré sa koná každý rok 10. decembra.

Minulý rok dostali ocenenie za chémiu vedci, ktorí dokázali využiť silu evolúcie v laboratóriu.

Tento týždeň komisia oznámila aj laureátov Nobelovky za fyziológiu alebo medicínu, ktorí sledovali reakcie buniek na nedostatok kyslíka. V utorok predstavili držiteľov Nobelovky za fyziku, ktorí svojim výskumom prispeli k pochopeniu vývoja vesmíru.

Skryť Vypnúť reklamu

Nobelova cena za chémiu - fakty

Nobelovu cenu za chémiu odovzdáva Kráľovská švédska akadémia od roku 1901. Má 181 laureátov, z toho päť žien. Jedine chemik Frederic Sanger získal ocenenie za prínosy v chémii dvakrát.

Dvaja chemici museli v minulosti odmietnuť Nobelovu cenu. Zabránil im v tom Adolf Hitler v roku 1938 a 1939. Obaja vedci, Richard Kuhn a Adolf Butenandt, neskôr obdržali diplom Nobelovej ceny a rovnako ak medailu, peňažnú odmenu však nedostali.

Súvisiaci článok Držiteľ Nobelovky: Každá bunka vo vašom tele je zložitejšia ako Bratislava Čítajte 

Najstarší vedec, ktorý získal Nobelovu cenu za chémiu, bol John B. Fenn. Keď ju obdržal v roku 2002 mal 85 rokov. Najmladší chemik mal v čase ocenenia v roku 1935 35 rokov. Volal sa Frédéric Joliot.

Joliot patri do najúspešnejšej rodiny, čo sa týka počtu získaných Nobeloviek. Bol manželom Irène Joliot-Curie, s ktorou sa o ocenenie za prínosy v chémii delil.

Skryť Vypnúť reklamu

Jej rodičia boli Marie a Pierre Curie, ktorý dostali Nobelovu cenu za fyziku. Marie Curie získala sama aj Nobelovu cenu za chémiu. Jej mladšia dcéra Ève Curie bola vydatá za laureáta Nobelovej ceny za mier.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nobelove ceny

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Chémia, Nobelova cena za mier, Nobelova cena za chémiu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Vlakové hliadky 2020

Neviete, či fašisti ešte stále chodia hliadkovať vo vlakoch, či všetci dodržujú platné pravidlá?

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

Monika Jankovská.
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Ako sa vyhnúť vzniku domácich teroristických skupín (píše Michal Havran)

Fanúšikovské násilie má pôvod v pocite zasvätenia.

Demonštranti a policajti počas nepovoleného protivládneho protestu pred Úradom vlády.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi aj o Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.