Tento článok je súčasťou iniciatívy Covering Climate Now. K celosvetovej iniciatíve sa pripojilo viac ako 250 mediálnych inštitúcií a jej úlohou je posilniť pokrytie klimatickej zmeny. Text pôvodne vyšiel na How Stuff Works.
V posledných rokoch sa nad svetom ako temný prízrak vznáša klimatická zmena.
Stojí za všetkým: od sťahovania bohatých v Miami až po utečencov unikajúcich pred suchom a chabou úrodou v Guatemale.
Ale naliehavosť celej záležitosti dosiahla nový vrchol v roku 2018, keď Medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC) vyhlásil, že potrebujeme rázne, "ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny všetkých aspektov spoločnosti", aby sme znížili hladinu oxidu uhličitého do roku 2030 a zabránili katastrofickému globálnemu otepľovaniu.
Klimatická zmena
- Denník SME spúšťa špeciálnu podstránku Klimatická zmena - na klimatickazmena.sme.sk. Nájdete tam všetky podstatné informácie o klimatickej zmene a kríze.
Vedci vskutku navrhli rázne opatrenia - ale nie také, ako by ste čakali. OSN v rovnakej správe IPCC navrhuje, že 2,5 miliardy akrov nového lesa by mohla obmedziť globálne otepľovanie na 2,7 stupňa Fahrenheita (1,5 stupňa Celzia) do roku 2050.
Inými slovami: na klimatickú zmenu treba odpovedať sadením nových stromov.
Množstva nových stromov. A dnes už má OSN zrejme aj dáta, ktoré jej návrh podporujú.
V nedávnej štúdii, uverejnenej 5. júla 2019 v časopise Science, skupinka vedcov spájaná so švajčiarskym laboratóriom Crowther zistila, že celosvetová obnova lesa na ploche 223 miliónov akrov (900 miliónov hektárov) - čo je približne rozloha Spojených štátov - je "zatiaľ naším najefektívnejším riešením klimatickej zmeny".
