SME
Utorok, 24. september, 2019 | Meniny má Ľuboš, Ľubor
ANKETA

Aké výzvy čakajú ľudstvo? Na tú najväčšiu nie sme pripravení (anketa)

Ako vidia svet vedci zo Slovenska.

(Zdroj: ADOBE STOCK)
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska. Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Vedci tentokrát odpovedajú na otázku:

Čo bude najväčšia výzva ľudstva v najbližších desiatich rokoch?

Michal Fečkan

matematik, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK

Vytvoriť taký ekonomický systém, ktorý bude len produkovať výrobky neznečisťujúce našu planétu. Tento cieľ my už teraz vieme, ale stále si myslíme, že máme čas. Ešte sme nedospeli k bodu, keď začneme mať strach z globálnej ekologickej katastrofy.

Súvisiaci článok Amazonský prales horí. Pľúca Zeme sa môžu zmeniť na výfuk Čítajte 

V tomto vidím paralelu s vojnovými konfliktami. Až do konca druhej svetovej vojny, každá vojna skončila s porazenými a s víťazmi. Prvá svetová vojna mala veľké obete a predsa došlo k druhej, lebo logika histórie hovorila, že bude mať víťazov. Ale keď sa skončila druhá svetová vojna, tak sme zostrojili atómovú bombu a vtedy sme si uvedomili, že už v ďalšom globálnom vojnovom konflikte nebudú víťazi, len všetci budeme porazení. Jednoducho by Zem bola neobývateľná. A takto sme na tom zrejme aj so súčasnou devastáciou Zeme.

Ešte sa nestala taká veľká ekologická alebo klimatická havária, že by sme dostali strach z nasledujúcej. Postupne, ale narastajú klimatické ako aj environmentálne zmeny s neblahými účinkami na nás a to nás núti začať o tom rozmýšľať a aj trochu konať. Zatiaľ je to viac menej na takej akademicko-politickej úrovni. Ale bude sa to zhoršovať so zlým dopadom na ekonómiu a zdravotný stav ľudstva. A vtedy sa naše myslenie zmení. Jednoducho sa zľakneme a začneme ináč rozmýšľať, lebo už nebude iná možnosť, len zastaviť naše ničenie Zeme, aby sme prežili. Nebude to ľahké, lebo zlé dôsledky zanedlho nastanú, ale dúfam, že sme schopní to uskutočniť a v mieri. Mala by to byť taká ďalšia renesancia v našej histórii zameraná na zlepšenie našich životných podmienok tu na Zemi, kde na jej konci by sme mali vyjsť posilnení aj vo vede a kultúre, teda celkove.

Zuzana Kaňuchová

astronómka, Astronomický ústav SAV

Nehovorila by som v budúcom, ale v prítomnom čase. Výzvy sú podľa mňa dve, rovnako dôležité a naliehavé. Jednou je zastaviť ekologickú katastrofu, do ktorej sa rútime, druhou je vyhnúť sa tretej svetovej vojne.

Daniel Reitzner

Fyzikálny ústav SAV

Klimatické zmeny, ktoré sú citeľné už aj v dnešnej dobe nás stavajú do bodu, keď ich už len s veľkým vypätím môžeme, keď nie zvrátiť, tak aspoň spomaliť.

Najbližších desať rokov tak podľa môjho názoru najskôr ukáže, či je ľudstvo schopné pochopiť vážnosť tejto situácie a či je schopné nájsť riešenia, ktoré budú ako účinné, tak aj humánne.

Mária Bieliková

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Sme v stále sa zrýchľujúcej dobe s neustále novými či meniacimi sa technológiami tempom, aké ľudstvo doteraz nepoznalo. Podľa toho, z ktorej strany sa na to pozrieme, môže sa zdať vždy niečo iné najdôležitejšie, či už to je zmiernenie klimatických zmien a "starostlivosť" o našu Zem alebo boj s chorobami alebo ďalšie výzvy. Tá najvážnejšia sme však my sami - ľudia. Ako sa my ľudia vysporiadame s našou existenciou? S technológiami a ich využitím? Máme dramatický nedostatok technicky vzdelaných ľudí, na trhu ich chýbajú desaťtisíce len na malom Slovensku. Ale ešte väčší nedostatok máme v prepojení rôznych disciplín a špeciálne technických, spoločenských a humanitných vied.

Najväčšou výzvou bude porozumenie samým sebe a tomu, čo sa deje v nás a okolo nás. Hľadanie spôsobu fungovania v meniacich sa podmienkach a vysporiadanie sa s technológiami, ktoré vytvárajú viac svetov a množstvo ilúzií.

Martin Bačkor

fyziológ rastlín, Katedra botaniky PF UPJŠ v Košiciach

V najbližšom desaťročí budeme, bez pochybností, svedkami ďalších závažných objavov vo vede a technike. Predpokladám, že najvýznamnejší pokrok ľudstvo dosiahne v oblasti biomedicínskeho výskumu a v rozvoji moderných technológií. Sme, bez preháňania, súčasníkmi azda najzaujímavejšieho a najvzrušujúcejšieho obdobia dejín ľudstva, hoci si to ani neuvedomujeme. Ale aj ten najlepší večierok raz musí skončiť a bude treba za sebou "poupratovať".

Súvisiaci článok Ako môžete bojovať proti klimatickej zmene? Radia slovenskí vedci Čítajte 

Najväčšími výzvami ľudstva na najbližšie obdobie preto (podľa mňa) bude napríklad zmiernenie dopadov klimatickej zmeny. Asi ju už nemožno zastaviť, ale každá snaha o jej zmiernenie bude mimoriadne dôležitá. Politici, ktorí nás zdanlivo zastupujú v modeli parlamentnej demokracie sú volení len na obmedzené obdobie, sú to veľakrát skôr dobrodruhovia, než ľudia s náležitou kvalifikáciou, a preto sa zvyčajne takto komplikovaným témam venujú len okrajovo, odsúvajúc problém pre nasledujúce generácie ďalších „našich“ budúcich zástupcov.

Ďalšou výzvou je riešenie problémov so stratou habitátov (domovov) všetkých živých organizmov na našej planéte, vrátane samotných ľudí. Obrovskou výzvou je aj zastavenie poklesu biodiverzity organizmov, ktorá je tiež spôsobená nárastom našej životnej úrovne a súvisiacej antropogénnej činnosti.

„Supernovou“ medzi environmentálnymi problémami je nárast znečistenia životného prostredia plastmi. Musíme azda vyriešiť aj problémy s nárastom ľudskej populácie a problémy, ktoré budú súvisieť s hrozbou epidémii spôsobených rezistenciou mikroorganizmov na antibiotiká. Z hľadiska udržateľnosti existencie ľudstva bude dôležité významnejšie regulovať migráciu ľudí (vždy bola a vždy bude, je to prirodzený fenomén známy pre všetky organizmy), minimalizovať rozsah vojenských konfliktov, ideálne na nulu a redukovať na minimum terorizmus, ktorý si jeho aktéri ospravedlňujú náboženstvom.

Peter Szolcsányi

chemik, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

Ako zabezpečiť pre takmer osem miliárd ľudí na tejto planéte dostatok pitnej vody, potravín a energie environmentálne udržateľným spôsobom.

Zita Tokárová

Katedra Chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave

Jednoznačne zvrátiť klimatické zmeny. Z môjho pohľadu je toto v súčastnosti jediná a mimoriadne aktuálna výzva vychádzajúca z alarmujúceho stavu našej planéty. Bolo by vhodné dostať do povedomia ľudí, dovolím si tvrdiť do základného vzdelania, že našu planétu sme si už "prejedli" a voči Zemi už máme dlh s tým, že naša existencia je závislá od jej zásob, ktoré si bez rešpektu voči existencii ľudstva ako takého rovnako "humpľujeme." Sú prijaté nejaké zákony, odporúčania v rámci konferencií o klimatických zmenách a podobne, ale to je v princípe bez odozvy.

Výzvou, tou skutočnou výzvou, je a bude dostať do základného myslenia ľudstva zmysel pre existenciu ako takú, zodpovednosť voči prírode, rešpekt voči našej planéte a uvedomenie si, že je to jediné miesto, kde má ľudstvo podmienky prežiť. A s tým treba začať už pri malých deťoch, a to nehovorím len o edukácii, ale aj o obmedzení spotreby materiálov na jednej strane zvyšujúcich komfort života ale na druhej, rozhodne podstatnejšej, devastujúcej miesto, kde zatiaľ žijeme (od jednorazových plienok, jednorazových plastových obalov, cez klimatizácie, po nadmernú uhlíkovú stopu – emisie z áut, lietadiel…).

Výzvy sú teda dve…zvrátiť klimatické zmeny a z toho vyplývajúce povedomie a vzdelanie ľudstva. A zvýšenie povedomia a všeobecné vzdelanie ľudstva je pravdepodobne to, čo celú záchranu brzdí. V dnešnej pretechnizovanej dobre sme pohodlní na to, aby sme vyvinuli námahu napríklad na dopestovanie si vlastných produktov, pohodlnejšie je pestovať si trávnik a pri tom zjesť "bio" zeleninu z obchodu zabalenú do sáčku, alebo je ľahšie kúpiť si bagetu či ovocnú šťavu vo fast foode, rovnako v plaste, namiesto prípravy vlastného jedla a pitia, lebo čas a energiu, ktorú by sme venovali príprave jedla je pohodlnejšie stráviť na tablete, či inom médiu. Ako príklad na záver uvediem aktuálnu reklamu na jeden supermarket, kde si neúspešný záhradkár namiesto na vlastnej produkcii paradajok (podľa reklamy sú celkom vydarené) radšej ide pochutnať na paradajky k susedom, ktorí ich práve dokonale čerstvé priviezli z reklamovaného obchodu, pričom samozrejme spotreba pohonnej hmoty a jej neblahý dopad na životné prostredie či použitie plastového obalu sa nespomína.

A čo nás viac osloví?

Nespočetne krát opakovaná reklama na super produkt dennej spotreby, alebo výsledok konferencie o neblahých klimatických zmenách spomenutý maximálne tak vo verejnopravnom médiu. Možno skutočne stačí naučiť ľudí rozmýšľať…ako na to je však výzva.

Evina Steinová

historička, holandský inštitút Huygens ING

Ľudstvo má pred sebou v najbližších desaťročiach tri veľké výzvy, z ktorých dve sú dobre známe a pomenované (a moji kolegovia ich tu určite tiež spomenú). Prvou z nich sú klimatické zmeny a ich dôsledky na všetky aspekty ľudskej spoločnosti. Druhou je rastúca populácia a s jej rastom spojený zvyšujúci sa tlak na životné prostredie a na zdroje produkcie. Tieto dve veľké výzvy sú už dnes významným predmetom vedeckého výskumu v oblastiach prírodných vied a medicíny a seriózne sme sa nimi začali zaoberať aj na politickej a spoločenskej úrovni.

Súvisiaci článok Veľká anketa slovenských vedcov: zvládne ľudstvo zmenu klímy? Čítajte 

Tretia veľká výzva, ktorej, žiaľ, nevenujeme dosiaľ podobnú pozornosť, je doménou spoločenských a humanitných vied. Veľké časti ľudstva, predovšetkým v rozvinutom svete, musíme totiž pripraviť na život v svete, ktorý „sa zmršťuje“ – kde hospodársky rast vystrieda stagnácia alebo dokonca recesia, kde politické mocnosti strácajú svoju výsadné postavenie alebo sa drobia, kde sa zhoršujú určité aspekty kvality života, a kde životnú úroveň predošlých generácii nebude možné brať ako samozrejmosť. Z histórie vieme, že ľudské populácie a jednotlivci potrebujú dobre nastavené politiky a diskurzy, aby si vybudovali pružnosť (resilience) potrebnú na prekonanie záťažových dejinných situácii, aké už teraz prinášajú klimatické zmeny a rast populácie. Naopak, ak takáto pružnosť nie je efektívne podporovaná a budovaná, civilizácie ľahko prehlbujú existujúce krízy a dokonca sa vedia nasmerovať k vlastnému kolapsu – Rímsku ríšu môžeme použiť ako dobrý príklad takejto sebadeštrukcie.

Juraj Gregáň

genetik

Je prirodzené, že ľudia chcú vedieť čo najviac o svojej budúcnosti. A je užitočné rozmýšľať o tom, aké výzvy nás čakajú a ako sa máme na ne pripraviť. Pri tejto otázke sa ale musím priznať, že vedci majú len veľmi obmedzené možnosti spoľahlivo predpovedať, aké výzvy prídu v budúcnosti a ktoré z nich budú mať na ľudstvo najväčší dopad. Ja si myslím, že tá najväčšia výzva príde nečakane a nebudeme na ňu pripravení.

Martin Odler

Český egyptologický ústav FF UK; Nadácia Aigyptos

Na takto položenú otázku nezvládne odpovedať jediný človek, ani jediný vedec. Z pohľadu mojej špecializácie asi bude zásadné, ako si poradíme s explóziou informácií a ako budeme rozlišovať fakty a dáta od bludov a marketingu. Lebo sa zdá, že čím väčšia hlúposť (napr. pyramídy ako elektrárne), tým viac ľudí je ochotných jej uveriť.

Svet asi nie je zložitejší ako býval, akurát o ňom máme rýchlejšie dostupné informácie, ale nie vždy vieme rozlíšiť tie podstatné. Z pohľadu Slovenska si musíme odpovedať na otázku, či chceme len sledovať ako svetová veda frčí okolo a mizne v nedohľadne, či radšej nezmeníme nastavenie podpory domácej vedy tak, aby sme aj na Slovensku mali špičkové tímy aspoň v niektorých oblastiach. Inak za desať rokov nebudeme ani to, čo sme teraz, montážnou linkou európskych áut.

Ján Baláž

Ústav experimentálnej fyziky SAV

Najväčšou výzvou je presvedčiť obyvateľov tejto planéty, aby ju prestali používať ako spotrebný tovar, že je úžasná, jedinečná a nenahraditeľná. A že je najvyšší čas (ak už nie neskoro) prestať si pod sebou píliť konár. Signálov, že situácia je už vážna, pribúda každým dňom.

Martin Galgóci

Detašované pracovisko Botanického ústavu CBRB SAV v Nitre

Klimatická zmena a ochrana biodiverzity.

Zita Izakovičová

Ústav krajinnej ekológie SAV

Ľudstvo sa musí boriť nielen s mnohými technickými ale aj spoločenskými problémami. Neustále nás ohrozujú rôzni škodcovia, nové vírusy, epidémie a s nimi spojený výskyt mnohých nových ochorení. Výrazným rizikom pre rozvoj spoločnosti je aj stále intenzívnejší výskyt prirodzených rizík a hazardov, zvyšuje sa intenzita sucha s nedostatkom vody a na druhej strane sa pozoruje výskyt náhlych búrok s prívalovými dažďami, ktoré často spôsobujú záplavy. Nebezpečný je najmä ich nečakaný a nepravidelný výskyt. Očakáva sa, že tieto extrémne výkyvy počasia budú ešte častejšie a intenzívnejšie. Ako všetci vieme je to následok klimatickej zmeny. Klimatická zmena negatívne ovplyvňuje nielen rozvoj jednotlivých hospodárskych odvetví, ale aj prirodzený rozvoj ekosystémov, potravinovú bezpečnosť a následne aj človeka samého. Základnou otázkou ktorá stojí pred vedou je: Ustojí to ľudstvo? Prežijeme na tejto planéte a dokedy? Dokážeme zmeniť tieto negatívne trendy?

Ľudstvo si neuvedomuje že práve za všetkými týmito rizikami stojí sám človek, jeho "spotrebný egoizmus". Neúctivo sa správame nielen jeden k druhému ale aj k prírode. Neuspokojujeme sa s tým čo máme, ale stále chceme mať viac a viac. Zvyšujeme svoje nároky a požiadavky, budujeme nové umelé objekty v krajine na úkor prirodzených ekosystémov, nadmerne vyčerpávame a degradujeme prírodné zdroje, často s nimi aj zbytočne plytváme, vraciame do prírody nespotrebované látky a energiu, ktoré kontaminujú naše životné prostredie, celkove narušujeme javy a procesy prebiehajúce v krajine. To všetko sú faktory, ktoré podmieňujú nielen klimatické zmeny a ich negatívne prejavy, ale aj priamo znehodnocujú životný priestor živých organizmov, vrátane človeka a celej spoločnosti.

Teda základnou výzvou ľudstva pre nasledujúce obdobie bude otázka: Ako možno zmeniť toto neúctivé správanie sa človeka nielen k sebe samému, ale najmä k prírode a jej zdrojom. Zachováme niečo z týchto prírodných zdrojov aj pre budúce generácie?

Vedci už dlhoročne skúmajú, a možno povedať, že úspešne, zmeny a procesy prebiehajúce v krajine, poukazujú na negatívne zásahy človeka do krajiny, modelujú scenáre vývoja a predpovedajú výskyt nepriaznivých situácií a varujú pred nimi. Majú odpovede na mnohé tieto otázky, veľa sa o nich diskutuje aj na politickej úrovni. Ale spoločnosť nie je pripravená a ochotná počúvať tieto výzvy a varovné signály vedcov. Zaujímavé sa pre ňu stávajú až vtedy, keď prichádza k ekologickým katastrofám, nezvratným zmenám. Dokážeme to zmeniť? Je to len a len na nás!!!!!

Peter Tóth

archeológ, Masarykova Univerzita

Som presvedčený o tom, že najväčšou výzvou budú globálne zmeny klímy. Preto musíme prísť s vhodnými stratégiami, ako ich nepriaznivý dopad na ľudský populáciu, ako aj globálne ekosystémy minimalizovať. Archeologický a paleoekologický výskum ukázal, že s klimatickými zmenami sa ľudstvo stretávalo i v minulosti. V prípade dlhodobých a postupných klimatických zmien si s nimi ľudská spoločnosť dokáže poradiť napr. zmenami v stratégiách zabezpečovania potravy, spôsobe bývania a novými technológiami (nové typy nástrojov).

Najväčšiu škodu však napáchajú krátkodobé klimatické epizódy (napr. suchá, povodne), ktoré môžu spôsobiť nedostatok vody a jedla. Keď sa tieto nepriaznivé cykly zopakujú niekoľkokrát po sebe, môže to mať devastačné účinky na ľudskú spoločnosť v podobe migrácií a vojen. Preto je potrebné čoraz viac apelovať na politikov, aby čím skôr prostredníctvom rôznych legislatívnych opatrení znížili emisie skleníkových plynov a aby sa dôsledne uplatňovali ekologické alternatívy a dlhodobá udržateľnosť.

Tiež je potrebné si uvedomiť, že ide o problém, ktorý sa v súčasnosti netýka len Afriky či Blízkeho východu. Ide o globálnu záležitosť, ktorú sme schopní vyriešiť len spoločnými silami. Dôležitú úlohu tiež bude zohrávať pokrok vo vede a technike (napr. zavedenie geneticky modifikovaných obilnín odolných voči nedostatku vlahy, zachytávanie CO2 zo vzduchu).

Petra Chovancová

Katedra kulturológie FiF UK

Moja odpoveď asi nebude prekvapivá, predpokladám, že viacero kolegov bude reagovať podobne. Za najväčšiu výzvu pokladám klimatickú zmenu, s ktorou sme sa začali intenzívne potykať práve v súčasnosti. V tejto súvislosti bude práve hľadanie riešenia tohto problému záťažovou skúškou pre politické reprezentácie kultúrne rôznorodých krajín, ktoré sa budú musieť dohodnúť na závažných opatreniach. Tie však často nebudú populárne, no napriek tomu nevyhnutné.

Súvisiaci článok Ako klimatická zmena ovplyvní leto v Európe? Horúčavy i dažde môžu trvať týždne Čítajte 

Za ďalšiu kľúčovú výzvu považujem snahu hľadať riešenie rôznych kultúrnych a spoločenských problémov a odlišností, ktoré budú pravdepodobne na pozadí zhoršujúcich sa klimatických podmienok eskalovať. Všetky tieto otázky si budú vyžadovať vyspelosť ducha, kultivovanosť a rešpekt voči komunikačným partnerom. Taktiež bude potrebná schopnosť empatie, ochota hľadať konsenzus, snaha vypočuť druhých a rovnako aj skromnosť a pokora. Toto všetko čaká nie len politických predstaviteľov, ekonomické a vedecké špičky, ale bude sa to dotýkať všetkých.

Za ďalšiu výzvu považujem naše schopnosti, zručnosti a vedomosti ako pracovať s informáciami rôzneho druhu, ktoré nám poskytuje prístup na internet. Podobne ako problémy s klimatickou zmenou, si časť sveta uvedomuje aj tento problém. Ako pracovať s množstvom informácií, ku ktorým sa priamo, či nepriamo, úmyselne, či neúmyselne denne dostaneme a ako si pri tom zachovať prehľad, vytvoriť si názor a nepodľahnúť falošným informáciám?

Na toto všetko budeme musieť hľadať odpovede, a podľa všetkého na to nebudeme mať ani príliš veľa času.

Andrej Mentel

antropológ, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK

Za najväčšiu výzvu na najbližšie roky považujem prácu s informáciami a poznatkami. Na jednej strane sa rýchlo rozvíjajú vedné disciplíny ako veda o dátach (data science), na druhej strane sa čoraz viac hovorí o tom, že ľudia prijímajú informácie cez ideologické a iným spôsobom skresľujúce filtre. Kvôli tomu sú ochotní uveriť mnohým hlúpostiam, a naopak, spochybňujú a odmietajú často aj pomerne jasné fakty. Ťaží z toho celá plejáda tvorcov falošných správ, ale prejavuje sa to napríklad aj v prípade problémov ako klimatická kríza, kde ľudia v závislosti od svojich "informačných filtrov" často doslova prestávajú vidieť dôležité veci.

Beata Beke

Katedra kulturológie FiF UK

Vyrovnať sa s dôsledkami prehnaného, nezodpovedného a neuvedomovaného konzumného správania, ktoré sa prejavujú najmä na stave nášho životného prostredia, a ten je teda alarmujúci. Ruka v ruke s tým je dôležité kultivovať osobnú zodpovednosť za stav našej planéty a citlivosť na problémy, ktoré zdanlivo presahujú náš životný priestor, resp. majú globálny charakter. Toto všetko je možné len ak človek začne Zít vedomý život, t.j. v každom momente svojej každodennej existencie si byť vedomý svojho konania a jeho dôsledkov (napr. čo jem, ako cestujem, aké oblečenie si kúpim, ako trávim voľný čas, čo s odpadom, ktorý robím, atď.) Každý vie prispieť nejakým dielom.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Laci Strike: Kotrmelec je pre veľa detí už neuveriteľné umenie
  2. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Druhá časť
  3. Polianky pri Trnave lákajú na výhodné uvádzacie ceny
  4. Zmení sa nábrežie Dunaja v Bratislave? Odpovedia hostia na fóre
  5. K športovým hodinkám sa dá teraz dostať výhodnejšie
  6. Ako sa zrodila pýcha tokajskej oblasti - Chateau GRAND BARI
  7. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  8. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  9. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  10. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  1. EU v Bratislave podpísala novú zmluvu o dvojitom diplome
  2. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Druhá časť
  3. Superpočítač od Atosu prekonáva rekordy vo výkone
  4. K športovým hodinkám sa dá teraz dostať výhodnejšie
  5. Ako sa zrodila pýcha tokajskej oblasti - Chateau GRAND BARI
  6. Čo potrebujete vedieť pred kúpou tepelného čerpadla?
  7. Polianky pri Trnave lákajú na výhodné uvádzacie ceny
  8. Zmení sa nábrežie Dunaja v Bratislave? Odpovedia hostia na fóre
  9. Moderné technológie do škôl patria
  10. Laci Strike: Kotrmelec je pre veľa detí už neuveriteľné umenie
  1. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 15 177
  2. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 11 208
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 9 710
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 9 600
  5. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 9 443
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 133
  7. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 5 326
  8. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 246
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu! 4 634
  10. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 4 156

Téma: Slovenskí a svetoví vedci


Článok je zaradený aj do ďalších tém Klimatická zmena, Hoax, ESET Science Award, Klíma, Vedecká anketa

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
ROZHOVOR

Sudca Paluda: Fica by za jeho výroky v zahraničí odsúdili

Na výroky politikov by sa malo pozerať prísnejšie, pretože ovplyvňujú verejnú mienku.

Sudca Najvyššieho súdu Peter Paluda.
Cynická obluda

Viac detí na zabitie

Kotlebovci sa netaja, že plánujú zabíjať malé deti. Tak sa logicky snažia straty niekde kompenzovať.

Dodávať odevy pre poštárov za šesť miliónov eur chcela len firma Rempo.