SME
Sobota, 20. júl, 2019 | Meniny má Iľja Eliáš
ANKETA

Slovenská veda má dva problémy. Anketa s vedcami

Slovenská veda má problémy.

Ilustračné foto. Biomedicínske centrum na SAV. Ilustračné foto. Biomedicínske centrum na SAV. (Zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA)
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska. Vedcov sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Vedci odpovedajú na otázku:

Dá sa v slovenských podmienkach robiť svetová veda?

Martin Odler, Český egyptologický ústav FF UK; Nadácia Aigyptos

Určite je to možné, ale veda má hlavne dva problémy: peniaze a demografiu. Ak by Slovensko dávalo na vedu a výskum 2-3% HDP, ako rozvinuté a rozumné krajiny, a skutočne by šli na vedu (nerozkradli sa po kamarátoch), prejavilo by sa to postupne v kvalite tímov a vedeckých výstupov od šikovných vedcov. A ak chceme mať výskumnú univerzitu v každom krajskom meste, musia sa špecializovať.

Druhým problémom je demografia, päťmiliónový národ nemôže mať špičkových vedcov v každom odbore. Preto treba vytvoriť podmienky aj pre zahraničných odborníkov, od ktorých by sa mohli tí domáci učiť, ako robiť špičkovú vedu, ak to je potrebné.

Slovensko nie je ani príliš malá, ani príliš chudobná krajina, aby nemala nárok aj na dobrú vedu.

Veľa slovenských vedcov pôsobí v zahraničí a asi by sme boli prekvapení, keby prebehlo nejaké sčítanie, podobné tejto ankete.

Súvisiaci článok Veľká anketa vedcov: čo je najväčšia nezodpovedaná otázka vo vede? Čítajte 

Záhadou pre mňa je, prečo slovenskí vedci nechodia občas ani do blízkeho zahraničia. Dva príklady z môjho okraja vedeckého spektra: pred pár rokmi som sa zúčastnil kongresu predovýchodnej archeológie ICAANE vo Viedni. Slovákov tam bolo niekoľko, traja, vrátane mňa, reprezentovali ČR, dvaja Rakúsko, jeden Nemecko.

Hoci slovenskí archeológovia pôsobia aj v týchto oblastiach sveta, na tomto kongrese s 800 účastníkmi nebol za slovenské inštitúcie nikto.

Nedávno som sa zúčastnil veľkej medzinárodnej konferencie "Archaeometallurgy in Europe" v maďarskom Miškovci, kam sa unúvali všetci poprední bádatelia v oblasti archeometalurgie. Hoci sa hovorilo o slovenskej medi v praveku i ranom novoveku, zo Slovenska tam nebol žiadny bádateľ.

Nechápem, prečo slovenskí vedci nechodia ani na dôležité konferencie, ktoré sa konajú doslova za rohom. Nestačí len vydávať tlačové správy pre slovenské médiá. A novinári, pýtajte sa prosím vedcov, kde a v akej forme plánujú tie svoje objavy zverejniť pre svetovú vedeckú verejnosť.

Ján Baláž, Ústav experimentálnej fyziky SAV

Záleží na tom, ako si tú "svetovú vedu" zadefinujeme. Slobodná, akademická veda je svetová už v samotnej podstate a slovenskí vedci k nej nepochybne prispievajú, aj keď sa musia boriť s hlbokým podfinancovaním a paralyzujúcou byrokraciou.

V zahraničí je napríklad pomerne bežné, že významnému vedcovi umožnia zostaviť výkonnú pracovnú skupinu, dajú mu prostriedky na vybudovanie potrebnej infraštruktúry a prilákanie elitných vedcov z celého sveta a maximálne ich odľahčia od zaťažujúcej byrokracie, aby svoju energiu a vedeckú erudíciu mohli naplno sústrediť na vedeckú problematiku.

Karol Fröhlich, Elektrotechnický ústav SAV

Nedá. Dôkazom, že sa v slovenských podmienkach nerobí svetová veda je napríklad nedostatok kvalitných publikácií slovenských vedcov v špičkových svetových vedeckých časopisoch (napr. časopisy tzv. Nature index, t.j. 82 časopisov vybraných panelom expertov). Kde tu sa nájde niekoľko takýchto publikácií, kde je slovenský spoluautor. Väčšinou však publikácie vznikajú na zahraničnom pracovisku.

Ďalším dôkazom, že sa na Slovensku nerobí svetová veda je nízky počet prestížnych grantov European Research Council, ERC, získaných slovenskými pracoviskami. Slovensko získalo doteraz 2 granty ERC, Česká republika 32, Maďarsko 67, Poľsko 32. Vyspelé krajiny EÚ majú na svojom konte stovky ERC grantov.

A teraz niekoľko dôvodov, prečo sa na Slovensku svetová veda nerobí:

  • Všeobecne nízka podpora vedy: Slovensko 0,8% HDP v roku 2017, Česká republika 1,7% HDP, Rakúsko, Fínsko a Dánsko približne 3% HDP.
  • V dôsledku nízkej podpory chýba stabilné financovanie vedy a chýbajú dlhodobé strategické vedecko-výskumné programy.
  • Chýba podpora excelentných jedincov a tímov.
  • Výskumné tímy na Slovensku nie sú dostatočne otvorené a internacionalizované. Chýbajú kvalitní zahraniční výskumníci.
  • Chýba potrebná vedecká kultúra, aj v dôsledku dlhodobej finančnej podvyživenosti.
  • Najlepší študenti a mladí vedeckí pracovníci odchádzajú do zahraničia (Česká republika, krajiny EÚ, USA) aj v dôsledku neatraktívnych platových podmienok najmä pre mladých vedcov. Na ich miesto prichádza len obmedzené množstvo nových nie vždy kvalitných vedeckých pracovníkov (Ukrajina, Rusko, India,...)
  • Znižuje sa kvalita vzdelania študentov na slovenských vysokých školách.

Peter Celec, molekulárny biológ, Lekárska fakulta UK v Bratislave

Nevidím žiaden dôvod, prečo by sa na Slovensku nedala robiť svetová veda. Máme tu všetko - od infraštruktúry až po kvalitných ľudí. A napokon aj výskumné skupiny na vynikajúcej úrovni.

Na druhej strane, asi sa treba zamyslieť nad tým, prečo sa veľa vedcov zo
Slovenska stalo úspešnými až v zahraničí. Najviac nám tu chýba asi
to zahraničie, musíme aktívne lákať vedcov zo zahraničia, nie len tých
slovenských.

Juraj Gregáň, genetik

Súvisiaci článok Príbehy slovenských vynálezcov: Vďaka Petzvalovi fotíme rýchlo Čítajte 

Nie je jednoduché vyjadriť sa k téme “svetová veda”, pretože existuje
veľa rôznych názorov, čo tento výraz znamená. Moja skúsenosť je taká, že
najlepší vedci idú pracovať tam, kde im pre ich prácu vytvoria najlepšie
podmienky.

Podmienky na vedeckú prácu na Slovensku nie sú ideálne a
preto nie je prekvapujúce, že tí najlepší vedci na Slovensku nepracujú.

Dôležité však je, že na Slovensku máme vedcov, ktorí produkujú významné
a užitočné výsledky a týchto vedcov treba podporiť bez ohľadu na to, či
robia "svetovú vedu" alebo nie.

Samuel Kováčik, Vedátor_sk

Myslím, že svetová veda sa dá robiť – aj napriek slovenských podmienkam. Mám v tomto obmedzené skúsenosti, na Slovensku som vedu robil iba počas doktorandského štúdia. Mal som super školiteľa a tak sme za pár rokov stihli niekoľkokrát publikovať v medzinárodných časopisoch. Má to však svoje ale – venujem sa teoretickej fyzike, kde vedia byť náklady na výskum nulové, stačí pero a papier.

Slovenská veda trpí okrem iného podfinancovaním, je pravdepodobné, že by som tento problém viac cítil, ak by som pri výskume potreboval drahšie prístroje, experimentálne vzorky alebo cestovať po svete.

Istý nedostatok financií som predsa len pociťoval, počas štúdia som navštívil relatívne málo konferencií a aj to prevažne vďaka podpore zo zahraničia. Pritom živá diskusia so zbytkom komunity je pre kvalitný výskum nevyhnutná.

Ján Svoreň, Astronomický ústav SAV

Ja si myslím, že najprv treba upresniť otázku. Existuje totiž len jedna veda - ak chceme aj prívlastok tak teda svetová. A tá je charakteristická tým, že prináša nové dovtedy neznáme skutočnosti alebo postupy.

Otázka je samozrejme na mieste, lebo dnes veda vyžaduje nasadenie obrovských finančných prostriedkov. Napríklad v astronómii budovanie špičkových observatórií a laboratórií, príprava a analýza kozmických experimentov je nad sily jednotlivých štátov.

Stále častejšie sú v hre veľké medzinárodné konzorciá. A to je cesta aj pre slovenskú vedu. Zapájaním sa do medzinárodných výskumných tímov a vhodným výberom výskumných tém, možno aj dnes prispieť poznatkami, ktoré uverejnia popredné vedecké časopisy a ich citovanosť je znakom svetovej úrovne.

Peter Pištek, Fakulta informatiky a informačných technológií STU

Úplne jednoduchá odpoveď na toto nie je. Dá sa to aj vďaka tomu, že byť vedcom neznamená byť slovenským vedcom a skúmať medzi sebou na Slovensku. Naše výstupy musia obstáť v medzinárodnej konkurencii a mať preukázateľný prínos, ktorý posudzujú renomovaní experti v daných oblastiach.

Súvisiaci článok Spomeniete si na meno vedca? (päť grafov o vede na Slovensku) Čítajte 

Skvelé je, že množstvo ľudí zo Slovenska je tak dobrých, že sa vypracovali medzi týchto expertov. Zároveň vedecké výstupy zo Slovenska patria aj medzi tie najhodnotnejšie podľa súčasných kritérií hodnotenia vedy (napríklad úroveň časopisov, množstvo ohlasov na publikované práce). Aj z hľadiska spolupráce vieme byť zaujímavým a plnohodnotným partnerom aj pre zahraničné vedecké inštitúcie, keďže pôsobíme spolu s nimi v konzorciách pri riešení medzinárodných projektov.

Na druhej strane dlhodobé podfinancovanie slovenskej vedy je smutné. U nás na Slovensku je náročnejšia situácia realizovať základný výskum, či vychovávať nové vedecké kapacity (napríklad aj pre firemné výskumné centrá, aby sme neboli len „výrobnou halou“).

Sú svetlé momenty, keď sa univerzity snažia z rôznych projektov prerobiť svoje laboratória. To nám umožňuje uchádzať sa o iné typy projektov, či aj pomaly rozbiehať spoluprácu s priemyselnými partnermi na inováciách. Peňazí z rozpočtu míňame na vedu významne menej ako väčšina významný/susedných krajín, čo môže mať svoje dôsledky aj na bežných ľudí.

Tiež je škoda, že všetky univerzity sú v jednom „balíku“ pri rozdeľovaní financií a tak tie, ktoré ani neprodukujú dobrých absolventov pre trh a ani nemajú rozumné vedecké výstupy z medzinárodného hľadiska odoberajú zdroje tým ostatným.

Peter Markoš, Katedra experimentálnej fyziky, FMFI UK Bratislava

Svetovú vedu všade na svete robia svetoví vedci. Ak takí budú žiť a pracovať na Slovensku, bude sa svetová veda robiť aj na Slovensku. Zásadná otázka preto je, prečo by sa mali svetoví vedci usadiť na Slovensku.

Na mape Európy nájdeme mnohé významné centrá svetovej vedy s dlhoročnou tradíciou a kvalitným personálnym obsadením, ktoré prirodzene priťahujú talentovaných ambicióznych ľudí. Ich prostredníctvom sa Slovensko na svetovej vede podieľa desiatkami (stovkami?) vynikajúcich vedcov.

Aj na Slovensku nájdeme pracoviská, na ktorých sa svetová veda robí. Ide (takmer) vždy o pracoviská otvorené svetu. Nutnou podmienkou k tomu, aby sa svetová veda u nás "udomácnila" je prijatie svetových štandardov – metód práce, riadenia a hodnotenia vedy, vrátane obsadzovania voľných miest – od PhD študentov po profesorov.

Najväčším nepriateľom našej vedy je neustále zdôrazňovanie slovenských špecifík, hľadanie vlastných kritérií a ich obchádzanie. Aj preto sa na slovenských vysokých školách poľahky dohodnete v rodnej reči – percento zahraničných pracovníkov je blízke nule, na rozdiel od vysokých škôl kdekoľvek na svete.

Dušan Galusek, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka

Svetová veda sa v slovenských pomeroch určite robiť dá, a vedel by som vymenovať celý rad príkladov, keď sa aj naozaj robí. Ako hlavný problém ale vnímam, že sa tak deje nie vďaka systému, ktorý by u nás na podporu vedy mal fungovať, ale skôr napriek nemu.

Vo väčšine prípadov sa svetové výsledky dosahujú vďaka extrémnemu úsiliu jednotlivcov, ktorí okrem toho, že sú vynikajúcimi vedcami, musia byť aj manažérmi, organizátormi, odborníkmi na financie a verejné obstarávanie, a ktorí sú mimoriadne zapálení pre vec. Vo väčšine prípadov majú skúsenosti zo špičkových zahraničných vedeckých inštitúcií a v mnohých prípadoch je ich výskum financovaný z medzinárodných zdrojov, ako napríklad rámcových programov EÚ.

Súvisiaci článok Zánik Mayov, Sumeri aj temná energia. Čo chcú vedieť slovenskí vedci? Čítajte 

Systém podpory kvalitnej vedy v slovenských podmienkach de facto neexistuje, zdroje na financovanie kvalitného výskumu sú nedostatočné a veľmi často sa neprideľujú na základe skutočnej vedeckej kvality, ale tak, aby bol v priemere ako-tak uspokojený v podstate každý.

Vzhľadom na slabé ohodnotenie nám najlepší absolventi z vedy utekajú – niektorí do priemyslu, mnohí do zahraničia, čoho výsledkom je katastrofálny únik mozgov z krajiny. Absentuje ucelená stratégia pre budovanie výskumnej infraštruktúry, kde potrebnú štátnu podporu prakticky kompletne suplujú štrukturálne fondy. Osobne mám skúsenosti s implementáciou niekoľkých takýchto infraštrukturálnych projektov, a musím povedať, že ich administratívna náročnosť je taká extrémna, že v krajinách, kde normálne financovanie vedy funguje – ako napríklad Nemecko – by do takéhoto typu projektov nikto nešiel. Žiaľ, je to to najlepšie čo momentálne máme. Takže sa mi zákonite natíska otázka: kde by sme s vynaloženým úsilím mohli byť, keby systém podpory vedy na Slovensku naozaj fungoval?

Ján Šabidor, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

Svetová veda sa dá robiť aj na Slovensku, napriek známym ťažkostiam vo financovaní. Vedecké poznávanie je založené na kombinácii tvorivosti a trpezlivosti a v súčasnosti stále viac aj na spolupráci. Významne ho limituje nedostatok financií, ktoré sú pre vedca nie zdrojom obohatenia, ale prostriedkom na uspokojenie zvedavosti

Michal Fečkan, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK

Odvtedy, čo som sa začal zaujímať o matematiku, asi pred 45 rokmi, som stretával vzdelaných a múdrych ľudí, ktorí ma jednak učili, alebo mi boli inšpiráciou pre moje vzdelávanie sa, alebo boli autormi matematických kníh, ktoré som rád čítal.

Potom tu vždy bola možnosť dostať sa ku knihám a článkom z matematiky aj od zahraničných autorov, ktoré mi pomohli rozšíriť si svoj obzor. Ďalej boli finančné zdroje, že som sa vedel zúčastniť konferencií, uskutočniť zahraničné pracovné cesty alebo pozvať zahraničného hosťa na vedeckú stáž.

Tým chcem zdôrazniť, že tu bola určitá tradícia v matematike, na ktorú som mohol nadviazať a nielen ja.

Samozrejme, toto všetko kladne ovplyvnilo rozvoj slovenskej matematiky a tým aj to, že teraz máme matematikov so svetovými úspechmi. Teda matematika sa robí v slovenských podmienkach na svetovej úrovni. Prirodzene, nie celá škála, ale dosť široká a porovnateľná s okolitými krajinami. Tiež vidím, že budeme mať aj pokračovateľov v súčasných mladých matematických talentoch.

Treba však pokračovať v osvete, v reklame a v propagácii o slovenskej vedy, aby aj široká verejnosť bola naďalej informovaná o jej výsledkoch a jej dôležitej úlohe v spoločnosti. Potom treba naďalej podporovať mladých matematikov, aby svoju budúcnosť spájali so Slovenskom. Čiže dať im víziu, že sa oplatí zostať alebo sa vrátiť na Slovensko a tu doma vedecky tvoriť, pedagogicky pôsobiť alebo mať možnosť sa uplatniť vo firmách. Záverom, som optimista, ale aj realista a dúfam, že budú vytvorené také podmienky, že matematika bude aj naďalej dosahovať dobrú úroveň na Slovensku. O toto sa budem snažiť aj ja.

Drahoslav Hulínek, Slovenský archeologický a historický inštitút, SAHI

Z pohľadu mojej archeologickej bádateľskej činnosti a najmä vďaka môjmu zamestnávateľovi – Slovenskému archeologickému a historickému inštitútu - SAHI, sa to dá. Dokonca mojou dominantnou špecializáciou je archeológia Blízkeho Východu a východného Stredomoria, teda moja vedecká aktivita súvisí najmä so zahraničím.

Celkovo môžem povedať, že SAHI aj vďaka veľkej podpore súkromného podnikateľa, je dominantným priekopníkom na poli archeologického bádania v zahraničí. Dokonca je už v zahraničí uznávanou vedeckou značkou. SAHI najskôr začal spolu s poprednou svetovou vedeckou inštitúciou – Slobodnou univerzitou v Berlíne, viesť rozsiahly archeologický výskum na lokalite Tell Fecheriye v Sýrii – v severozápadnej Mezopotámii. S najväčšou pravdepodobnosťou tam bolo (2. tisícročie pred n. l.) hlavné mesto významného starovekého štátu doby bronzovej – ríše Mitanni.

Súvisiaci článok Keď Aurel Stodola videl utrpenie vojakov, chcel sa pomstiť vojne Čítajte 

Projekt prebieha od roku 2006 doteraz, aj keď kvôli občianskej vojne Sýrii od roku 2012 už len na teoretickej báze z Európy. Ďalej realizoval jeden z najväčších európskych archeologických výskumov (2009-2015) v priestore niekdajšej mayskej civilizácie – v Guatemale, Projekt SAHI Uaxactun.

Momentálne SAHI robí spolu s irackou stranou možno najväčší výskum v dejinách slovenskej archeológie v zahraničí – Projekt SAHI Tell Jokha v Iraku. Tell Jokhu môžeme stotožniť s významným sumerským mestom Umma (3. tisícročie pred n. l.), ktoré bolo dôležitým centrom aj neskôr, v starobabylonskom období (prvá tretina 2. tisícročia pred n. l.). Umma bola jedným z najvýznamnejších starovekých miest nielen v južnej Mezopotámii, ale aj vo vtedajšom celom starovekom svete. Máme z nej doložené kontakty od územia starovekého Egypta po Harappskú civilizáciu v priestore subindického kontinentu.

Pre mňa je veľkou cťou a výzvou, že mi môj zamestnávateľ, aj vďaka podpore veľvyslanectiev Slovenskej republiky – niekdajšieho v Bagdade a súčasného v libanonskom Bejrúte, umožnil byť na čele tak významného archeologického bádania v zahraničí, ako je projekt SAHI – Tell Jokha.

Mária Bieliková, Slovenská technická univerzita v Bratislave

Určite sa dá minimálne preto, že máme na Slovensku stále skvelých a šikovných ľudí. Ale reálne sa veda s uznanými výsledkami vo svete aj vzhľadom na silné podfinancovanie a nejasnú stratégiu vo vede (nemyslím nejaký dokument), robí len veľmi ťažko a často viac menej náhodne. Mnohí šikovní Slováci sú v zahraničí, kde majú lepšie podmienky. Špeciálne sa to týka odborov, ktoré sú v popredí záujmu v praxi.

Stále však je na Slovensku dosť šikovných ľudí a stále sa aj rodia a dospievajú. Takže nikdy nie je neskoro si všimnúť tých, ktorí robia zaujímavé veci a podporiť ich. Ideálne na úrovni celých inštitúcií, keďže dobrá veda sa ťažko robí len tak z vnútornej motivácie, potrebuje svoju infraštruktúru. Inak sa mnohí aj veľmi šikovní nedostanú za pomyselnú čiaru, keď sa dá označiť ich výsledok za svetový.

Zároveň treba povedať, že nielenže sa na Slovensku dá robiť svetová veda, ale v mnohých prípadoch sa aj robí. Otázkou je, či to stačí pre naše malé Slovensko, ktoré by práve z vedy mohlo profitovať omnoho viac ako hocijaká veľká krajina, keďže má možnosť ľahšie robiť zmeny a prispôsobovať sa dynamike vývoja. Podľa mňa nie. Zakiaľ ešte máme šikovných ľudí, ktorí vedu robia, tak sa dá pomerne rýchlo situácia zlepšiť.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy kde v lete ušetrite najviac a čo si určite nenechajte újsť
  2. Oslava 50. výročia pristátia na Mesiaci aj v Kine Lumiére
  3. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi
  4. Už to na vás niekedy padalo?
  5. Príbeh Maťa Homolu: Od malička srdcom pretekár
  6. Najefektívnejšie vám hladinu železa v tele doplní hémové železo
  7. Dvanásť zaujímavých výletov na spestrenie dovolenky v Turecku
  8. Tohtoročná Pohoda bude BEZ starostí
  9. Výnimočná učiteľka z Ružomberka
  10. Tipy, ako si vybrať najlepší televízor a ušetriť až 1960 €
  1. Oslava 50. výročia pristátia na Mesiaci aj v Kine Lumiére
  2. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi
  3. Buďte na cestách v bezpečí pomocou kamery Mio MiVue 751 !
  4. Elektromobily kúpime lacnejšie. Na cestách bude viac ekovozidiel
  5. Tipy kde v lete ušetrite najviac a čo si určite nenechajte újsť
  6. Oslava 50. výročia pristátia na Mesiaci aj v Košiciach
  7. Už to na vás niekedy padalo?
  8. Príbeh Maťa Homolu: Od malička srdcom pretekár
  9. 15. ročník letnej školy pre študentov z TEC Monterrey, Mexiko
  10. Najefektívnejšie vám hladinu železa v tele doplní hémové železo
  1. Sporením sa oberáte o peniaze. Najmä v týchto štyroch prípadoch 16 524
  2. Hodnotenie profesionála: Dovolenka v Bulharsku 9 439
  3. Dvanásť zaujímavých výletov na spestrenie dovolenky v Turecku 8 596
  4. Výnimočná učiteľka z Ružomberka 7 429
  5. Rezervujte si last minute dovolenku so zľavou až do 70% 6 140
  6. Najefektívnejšie vám hladinu železa v tele doplní hémové železo 6 030
  7. Tipy, ako si vybrať najlepší televízor a ušetriť až 1960 € 4 771
  8. Elektromobily kúpime lacnejšie. Na cestách bude viac ekovozidiel 4 455
  9. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi 4 278
  10. Koľko stojí najlacnejší elektromobil? Cena vás poteší 4 120

Téma: Slovenskí a svetoví vedci


Hlavné správy zo Sme.sk

Komik Fero Joke: Aj ľuďom na Hornej Orave som ukázal, že som normálny človek

Nie je dobré, ak sa gejovia segregujú, hovorí komik.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Pochod a protipochod

Vzniká očný klam, že človek si má vybrať. Či je za rodinu alebo proti nej.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Ilustračná fotografia.

Odborársky predák U. S. Steel Košice: Cítime veľký tlak

U. S. Steel chystá masívne prepúšťanie.

Na snímke zľava predseda rady OZ KOVO U.S. Steel Košice Juraj Varga.

Neprehliadnite tiež

Ian Raphael si trénuje techniky zbierania dát.
Ilustračné foto - štart rakety Falcon 9.
50. výročie Apollo 11

Mali by sme sa vrátiť na Mesiac? Odpovedajú slovenskí vedci

Čo si myslia vedci zo Slovenska.

Druhý astronaut z misie Apollo 11 Buzz Aldrin na povrchu Mesiaca.
Podcast Klik

Klik: Mal by vám Pellegrini prispieť na elektrický bicykel?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.