SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky
BRITSKÝ NOVINÁR MARK LYNAS SI MYSLÍ, ŽE EXISTUJE RIEŠENIE PROBLÉMU KLIMATICKÝCH ZMIEN, KTORÉ OCHRÁNI PLANÉTU AJ ZÁUJMY ROZVOJOVÝCH KRAJÍN

Hrozí Zemi obdobie veľkého vymierania?

Mark Lynas sa narodil na Fidži, vyrástol v Peru, Španielsku a vo Veľkej Británii.

Mark Lynas. FOTO - ARCHÍV

Po skončení štúdia histórie a politiky na univerzite v Edinburghu začal pracovať na otvorení webovej stránky OneWorld.net. Prispel k tomu, že sa stala jedným z najvyhľadávanejších internetových portálov o ľudských právach a otázkach udržateľného rozvoja. Pracuje ako novinár, píše do denníkov Guardian, Observer, New Statesman a iných.

V roku 2004 ho nominoval americký vedecký časopis Seed Magazine na cenu Revolutionary Minds (Revolučný mysliteľ). Jeho knihu High Tide (Vysoký príliv) nominovali na cenu Samuela Johnsona v kategórii literatúry faktu a tiež na cenu časopisu Guardian za prvotinu. High Tide je vo Veľkej Británii už niekoľko týždňov v prvej desiatke najpredávanejšich kníh z oblasti vedy a techniky.

Mark Lynas navštívil Slovensko v rámci celosvetového projektu British Council Klimatické zmeny - Znižovanie emisií oxidu uhličitého v mestách. Počas svojej návštevy prednášal v Bratislave a v Banskej Bystrici a poskytol rozhovor redakcii SME.

Globálne otepľovanie bude pokračovať. Dokážeme odhadnúť, čo prinesie?

"Medzinárodná vedecká komunita dnes zhodne uznáva, že globálne otepľovanie je realitou. Nová štúdia v časopise Science potvrdila, že hromadenie skleníkových plynov v atmosfére spôsobené ľudskou činnosťou narušilo rovnováhu žiarenia Zeme. Dokonca aj keby sa od zajtra zastavili všetky emisie, otepľovanie planéty by pokračovalo ešte celé desaťročia. Je zrejmé, že vzhľadom na hospodársky rast a neustály nárast využívania fosílnych palív ako zdroja energie sa emisie budú ešte dlho zvyšovať. Podnebie na Zemi sa tak dostane do stavu, v akom nebolo po celé milióny rokov: do roku 2100 by sa v porovnaní s dneškom teploty mohli zvýšiť o šesť stupňov Celzia, čo by znamenalo katastrofu pre ľudské aj prírodné systémy. Je veľmi nepravdepodobné, že by ľudská civilizácia mohla tento nápor prežiť. Znamenal by obrovské straty potravinových plodín a zaplavenie veľkých miest na morskom pobreží, ako je New York alebo Bangkok. Priniesol by hromadné vymieranie dažďových pralesov a ďalších ekosystémov zabezpečujúcich biodiverzitu, ako aj prudký nárast potôp, búrok alebo období sucha. Ale aj keby sme mali šťastie a klimatické zmeny by sa pohybovali v spodnej časti projektovaného rozpätia, Zem by sa zmenila na nepoznanie."

Je vplyv človeka na podnebie taký radikálny, že by sa mal brať do úvahy pri rozmýšľaní o budúcnosti planéty?

"Človek je dnes najvýznamnejším faktorom, ovplyvňujúcim podnebie. Podpísal sa pod vývoj počasia počas väčšej časti 20. storočia a jeho vplyv je nepomerne väčší než povedzme vplyv sopečnej činnosti alebo zmien v intenzite slnečného žiarenia. Mnohí vedci dnes dokonca hovoria o novej geologickej ére, antropocénnej, ktorá uznáva ústrednú úlohu ľudí vo všetkých systémoch Zeme, od využívania vody až po pôdu a podnebie.

V priebehu poslednej miliardy rokov, od vzniku života na Zemi, došlo päťkrát k hromadnému vymieraniu druhov, ktoré vždy do istej miery súviselo s klimatickými zmenami. Najhoršie hromadné vymieranie druhov nastalo ku koncu permu pred 251 miliónmi rokov, keď zaniklo vyše 90 percent života na Zemi. Podľa niektorých geológov na to stačilo globálne oteplenie len o šesť stupňov, čo je rovnaká miera oteplenia, aká nám hrozí už v priebehu tohto jediného storočia. Planéta samozrejme globálne oteplenie prežije, ale nezvratne stratí svoju biodiverzitu a možno príde aj o mnohých zo svojich ľudských obyvateľov. To, aké zlé to nakoniec bude, závisí od rozhodnutí prijímaných už dnes."

Je teda možné dosiahnuť zhodu v otázke zásadného zníženia koncentrácie oxidu uhličitého v ovzduší, a zároveň uspokojiť potreby každého, vrátane rozvojových krajín?

"Existuje riešenie problému klimatických zmien, ktoré ochraňuje planétu aj záujmy rozvojových krajín. Volá sa Contraction and Convergence. Contraction v zásade znamená zníženie spotreby fosílnych palív na trvalo udržateľnú úroveň. Convergence znamená prechod na rovnakú mieru ich spotreby na každého obyvateľa na celom svete, aby každý - bez ohľadu na to, či žije v New Yorku alebo v Mogadiši - mal po istom prechodnom období rovnaké právo na ich spotrebu. Obyvatelia bohatých krajín dnes samozrejme spotrebúvajú desaťnásobne alebo niekoľko stonásobne viac fosílnych palív ako obyvatelia chudobných krajín. Bohaté krajiny si preto budú od rozvojového sveta musieť kupovať povolenia, pomáhať mu riešiť problém chudoby a poskytovať mu finančné stimuly na to, aby sa rozhodli pre rozvojové riešenia bez znečisťovania životného prostredia. Program Contraction and Convergence už na rokovaniach OSN o podnebí odsúhlasila Africká skupina krajín, a podporujú ho aj mnohí poprední politici v Spojenom kráľovstve a inde vo svete."

Videli ste film Deň po zajtrajšku? Čo si o ňom myslíte?

"Videl som ho dokonca dvakrát. Veľmi sa mi páčil, hoci v podstate ide o fikciu. Nehrozí, že by lietadlá zamrzli uprostred letu, alebo že by severnú pologuľu náhle postihla doba ľadová, tieto scény sú v rozpore so zákonmi fyziky. Ale keďže film je fikciou a zdôrazňuje globálne otepľovanie ako závažný problém, uvítal som ho; rozhodne sa stretol so značným ohlasom médií. Veľmi sa mi páčila scéna, kde sa filmová postava amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho musela ospravedlniť za neochotu riešiť problematiku klimatických zmien."

Čo si myslíte o názore Björna Lomborga, že peniaze vynaložené na výskum environmentálnych problémov vrátane globálneho otepľovania by sa mohli efektívnejšie využiť v iných oblastiach?

"S Björnom Lomborgom som niekoľkokrát diskutoval v médiách, a naposledy sme osobne viedli diskusiu v londýnskom Science Museum. Tlač mu venuje veľký priestor, pretože hovorí, čo ľudia chcú počuť: že globálne otepľovanie nie je veľkým problémom a že jeho riešenie je príliš drahé. Hovorí o AIDS a o chudobe, ale to všetko je len dymová clona, v skutočnosti nerobí nič na podporu snáh o zvýšenie medzinárodných výdavkov v týchto oblastiach. Mnohé rozvojové agentúry dnes uznávajú, že bez krokov na stabilizáciu podnebia vo svete čoraz katastrofálnejšie výkyvy počasia zmaria každý pokrok smerujúci k zníženiu chudoby. Lomborg je veľmi zručným mediálnym manipulátorom, ale jeho pohľad je nesprávny a vychádza zo zavádzajúcich údajov."

A ako hodnotíte predstavu Jamesa Lovelocka o Zemi ako Gaii - takmer živej planéte, ktorá je schopná regulovať vlastné procesy?

"James Lovelock svojím konceptom Gaie vniesol revolúciu do vied o Zemi. Spočiatku mali mnohí fyzici skeptický názor na pravdivosť jeho zelenej a polo-náboženskej filozofie, veda však dnes čoraz väčšmi uznáva prepojenosť medzi živými systémami a zvyšným prírodným svetom. Aby zostala obývateľná pre živé organizmy, planéta si reguluje svoju vlastnú teplotu rovnako ako termostat v miestnosti: keď pred miliónmi rokov príliš stúpla hladina skleníkových plynov v ovzduší, množstvo uhlíka sa pochovalo pod zemou v podobe ropy a uhlia. Tým sa zastavilo prehrievanie planéty, najmä v situácii dlhodobého zvyšovania teploty Slnka. Na nešťastie pre Gaiu sa však zrazu objavil človek a začal spaľovať uhlík z jej útrob, čím termostat planéty nastavil na stupeň 'horúco'."

Ktorú knihu by ste odporučili ľuďom, ktorí sa chcú dozvedieť viac o budúcnosti Zeme?

"Samozrejme moju vlastnú! Moja prvá kniha High Tide (Vrchol prílivu, vyšla v uplynulom roku v angličtine a nemčine), hovorí o mojom putovaní po svete na ceste za dosahmi globálneho otepľovania. Moja ďalšia kniha bude príbehom budúcnosti, ale ešte nie je dopísaná. Pre ľudí, ktorí majú záujem o vedecké poznatky súvisiace s klimatickými zmenami, je najlepším zdrojom informácií Medzivládny panel pre klimatické zmeny, ktorý prináša konsenzuálny názor svetovej vedy na túto otázku. Objavuje sa aj čoraz viac kníh populárnejšieho charakteru - netreba si nechať ujsť napríklad knihu amerického autora Billa McKibbena End of Nature (Koniec prírody)."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

CYNICKÁ OBLUDA

Porovnanie Slovenska a Maďarska

Občas si nahovárame, že sme na tom s úrovňou demokracie a politickej zodpovednosti lepšie.

Bratislavský Aupark mení majiteľa. Cena prekoná všetky rekordy

Realitný obchod desaťročia je pred finalizáciou.

Ilustračné foto

Koronavírus: Pribudlo ďalších 32 obetí a takmer dvetisíc nakazených (minúta po minúte)

Antigénové testy odhalili ďalších 1 413 osôb s koronavírusom.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.
Komentár Branislava Benčata

Haščák nie je Penta? Nebláznite

Partneri počkali, kým sa boss stiahne potupne.

Neprehliadnite tiež

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.

Podcast Zoom

Zoom: Najkrajší rádioteleskop Arecibo sa už nedá opraviť

Podcastový prehľad noviniek z vedy.