SME

Príbehy slovenských vynálezcov: Vďaka Petzvalovi fotíme rýchlo

Štyri príbehy slovenských vynálezcov.

Historické objektívy z 19. storočia vystavené v Múzeu Jozefa Maximiliána Petzvala v jeho rodnom dome v Spišskej Belej.Historické objektívy z 19. storočia vystavené v Múzeu Jozefa Maximiliána Petzvala v jeho rodnom dome v Spišskej Belej. (Zdroj: TASR)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

BRATISLAVA. Jeden položil základy modernej fotografie, druhý zas prispel k rozvoju bezdrôtového prenosu ľudského hlasu a vzniku rádia.

Aj keď sa ich mená často nespomínajú, svojou prácou sa zapísali do dejín.

Prinášame príbehy štyroch slovenských vynálezcov, ktorí nezaostávali za svetovými menami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štefan Anián Jedlík

Za priekopníka elektromagnetizmu sa všeobecne považuje anglický fyzik a chemik Michael Faraday. Aj na území Slovenska sa začiatkom roka 1800 narodil významný fyzik a vynálezca, ktorý svojou prácou predbehol aj svetovo známych vedcov.

SkryťVypnúť reklamu

Jedlík vyštudoval matematiku, fyziku a aj teológiu. Najviac ho zaujímal elektromagnetizmus a možnosti, ako by sa dal využiť.

Prečítajte si tiež: Keď Aurel Stodola videl utrpenie vojakov, chcel sa pomstiť vojne Čítajte 

V roku 1827 začal pokusy s rotačnými elektromagnetickými zariadeniami. Už o rok neskôr zhotovil prvé zariadenie, ktoré dokázalo premeniť elektrickú energiu na mechanický pohyb.

Jedlíkov elektromotor pozostával z nehybnej a pohyblivej časti, pričom obe boli elektromagnetické. Vykonával jednosmerný rotačný pohyb.

O svojich vynálezoch a experimentoch Jedlík nezverejňoval žiadne texty, slúžili iba na demonštráciu. O svojom najdôležitejšom objave, prototype dynama z roku 1856, prehovoril až o päť rokov neskôr.

Predbehol tak viacerých spolupútnikov vrátane Wernera von Siemensa a Charlesa Wheatstona.

Jediný vynález, ktorý si Jedlík nechal patentovať, bol stroj na výrobu sódy v roku 1826. Prvú výrobňu sódy v Uhorsku na základe jeho patentu zriadili v Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu

Jozef Maximilián Petzval

Dnes fotografiu zhotovíte stlačením jedného tlačidla a záber sa okamžite zjaví na obrazovke. No kedysi tento proces trval pol hodiny aj pri dobrom svetle.

Prispel k tomu slovenský vynálezca Jozef M. Petzval, ktorý položil základy modernej optiky.

Rodák zo Spiša bol vynikajúci fyzik a matematik, čo mu v roku 1840 pomohlo k návrhu portrétového a krajinárskeho objektívu. V tom čase fotografov trápil veľmi dlhý čas, ktorý bol potrebný na vyvolanie fotky.

Prečítajte si tiež: Pozorujú Slnko aj ďaleké planéty. Aká je slovenská astronómia (rozhovor) Čítajte 

Petzval tento proces výrazne skrátil - z desiatok minút na menej ako minútu. A dokázal to vďaka matematike, ktorou vypočítal vhodné usporiadanie šošoviek.

Pomocou výpočtov potom viedenský optik von Voigtländer zostrojil prvý Petzvalov objektív, vďaka ktorému zaznamenal obrovský komerčný úspech. Petzval dostal iba odmenu dvetisíc zlatých za výpočty.

SkryťVypnúť reklamu

Svojimi vynálezmi Petzval tiež výrazne zlepšil optiku mikroskopov a ďalekohľadov. Zostrojil aj objektív na premietanie.

Mnoho rukopisov a výsledkov Petzvalovej práce však v roku 1859 zničili zlodeji, ktorí sa vlámali do jeho sídla. Petzval ich potom už nikdy nespracoval ani neobnovil.

Jozef Murgaš

Prezývali ho rádiový kňaz. Okrem toho, že viedol faru, Jozef Murgaš bol totiž aj významným vynálezcom. Pod farou si vybudoval rádiotelegrafické laboratórium, z ktorého vyšli základy pre bezdrôtový prenos reči aj vysielania.

Murgaš študoval na viacerých uhorských školách. Počas štúdií sa venoval maliarstvu, technike a teológii.

Za kňaza ho vysvätili v roku 1888. No pre čoraz väčšie problémy a neustále presuny z fary na faru Murgaš nakoniec opustil domovinu a v roku 1896 prišiel do Wilkes-Barre v americkej Pennsylvánii.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Spomeniete si na meno vedca? Väčšina ľudí nie (päť grafov o vede na Slovensku) Čítajte 

Tu sa rýchlo začal starať o tamojších slovenských prisťahovalcov. Aj keď plnil úlohu kňaza, vrátil sa k vede a začal sa výrazne zaujímať o elektrotechniku, hlavne rádiotelegrafiu.

Murgaš mal tvrdú konkurenciu v podobe vynálezcu Guglielma Marconiho, ktorý sa rádiotelegrafii venoval oveľa dlhšie a už telegram poslal bezdrôtovo. Slovenskému kňazovi sa však podarilo celý systém urýchliť.

Jeho vynález nazvaný Tón-systém namiesto bodiek a čiarok z morseovky využíval vyššie a nižšie tóny. Takto vznikla možnosť vhodne premeniť nosný signál na rádiový prenos. Na vynález získal v roku 1904 aj patent.

V roku 1905 úspešne verejne otestoval svoj vynález, keď vyslal a prijal informácie na vzdialenosť tridsať kilometrov. Šlo o významnú udalosť, keďže dosiahnuť nerušený prenos správ na veľké vzdialenosti ponad zem bolo v tom čase veľmi ťažké.

SkryťVypnúť reklamu

Murgaš sa aktívne zapájal aj do vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Pripravil možnosti pre rokovania a bol aj jedným zo signatárov Pittsburskej dohody, ktorá spojenie dvoch národov schvaľovala.

Ján Dopjera

Čo pôvodom slovenské spája Boba Dylana, Erica Claptona a Georgea Harrisona? Rezonančná gitara dobro, ktorú vynašiel slovenský emigrant v Spojených štátoch Ján Dopjera (neskôr John Dopyera).

Jeho vynálezy prispeli k vývoju elektrických gitár.

Los Angeles sa začiatkom 20. storočia stávalo hlavným mestom zábavy. George Beauchamp, ktorý vystupoval vo vaudevillskom divadle, hľadal spôsob, ako zvýrazniť zvuk akustickej gitary, aby ju neprehlušil orchester.

Prečítajte si tiež: Slovák v CERNe: Máme ľudí, ktorí dokážu viesť experimenty Čítajte 

Hľadanie ho v roku 1925 priviedlo práve do dielne bratov Dopyerovcov. John začal experimentovať s viacerými riešeniami. Ujalo sa až kovové gitarové telo zo zliatiny medi a zinku s tromi lievikovitými hliníkovými zosilňovačmi. Získali špecifický kovový zvuk.

SkryťVypnúť reklamu

Beauchamp bol nadšený a v roku 1927 spolu s Dopyerom založil spoločnosť National. Vnútorné roztržky však spôsobili, že už o rok John odišiel a s bratmi založil spoločnosť Dobro Manufacturing Company. Dobro je skratka z Dopyera Brothers, ale zároveň aj odkaz na slovenský pôvod.

Začali vyrábať vlastné rezonančné gitary s jedným otočeným zosilňovačom, na ktoré získal aj patent. Oproti gitarám national boli lacnejšie a aj hlasnejšie. Ich nový nástroj dostal meno dobro.

V roku 1932 John spolu s gitaristom Artom Stimsonom vytvorili prvú priemyselne vyrobenú elektrizovanú gitaru. John neskôr získal aj patenty na elektrické husle, návrhy na bendžá a ďalšie vylepšenia nástrojov.

Gitary dobro našli uplatnenie vo viacerých žánroch vrátane bluegrassu, bluesu, country či džezu.

SkryťVypnúť reklamu

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu