SME
Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris
ANKETA

Veľká anketa vedcov: bude nástup umelej inteligencie prínosom či stratou?

Ako vidia svet vedci zo Slovenska.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.

Vedcov sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vedci odpovedajú na otázku:

Bude nástup umelej inteligencie pre ľudskú spoločnosť a ekonomiku čistým prínosom alebo stratou?

Drahoslav Hulínek, Slovenský archeologický a historický inštitút

Žiadny ľudský, technologický pokrok nebol v dejinách čistým prínosom. Nebude tomu tak ani v budúcnosti. Zoberme si vynález strelných zbraní alebo priemyselnú a technologickú revolúciu v 19. a 20. storočí. O negatívach strelných zbraní nemusím hovoriť, to si vie predstaviť každý.

Prečítajte si tiež: Futurológ: Blízkej budúcnosti sa bojím aj preto, že ľudia neveria technológiám Čítajte 

V súvislosti s priemyselnou a technologickou revolúciou sme si skvalitnili životnú úroveň, uľahčili ťažkú prácu, zrýchlili dopravu a prepravu, zabezpečili elektrifikáciu ľudských sídiel, dosiahli takmer neobmedzený prístup k informáciám, získali možnosti masovej zábavy a športu, rýchlejšie spracovávame a analyzujeme rôzne aj vedecké dáta, rýchle diaľkove komunikačné systémy, máme efektívnejšie poľnohospodárstvo, mohli sme nahliadnuť do vesmíru, máme satelity a družice a mnoho ďalších výhod.

Zároveň sme si najmä z dlhodobého hľadiska výrazne znečistili životné prostredie, takmer vyčerpali prírodné zdroje, suroviny a nerasty, spôsobili dva svetové konflikty, vyrobili zbrane, ktoré sú schopné zničiť celú planétu a mnoho ďalších neduhov. To isté bude aj s umelou inteligenciou.

Ide len o to, aby sme sa poučili a jej potenciálne neduhy vedeli predstihu vydedukovať, vnímať a v zárodkoch v čo najväčšej miere eliminovať. Mať ju neustále pod kontrolou a vďaka jej pomoci využiť získaný čas a prostriedky na rozvoj akejkoľvek ľudskej kreativity a myslenia najmä na poli vedeckom, zdravotno-medicínskom, výchovnom, vzdelávacom, v starostlivosti o životnú úroveň obyvateľstva, umeleckom, ochrane životného prostredia a pamiatok - starožitností.

Ak tieto veci budeme správne rozvíjať, tak nám bude umelá inteligencia skôr dlhodobo pomáhať ako škodiť.

Juraj Gregáň, genetik na Univerzite Komenského

Umelá inteligencia má potenciál priniesť prevratné zmeny a ja s veľkým
záujmom sledujem a teším sa z pokroku v tejto oblasti. Ako asi každá zmena, umelá inteligencia bude mať pre nás pozitívne aj negatívne dopady. Aké negatíva a straty pre nás umelá inteligencia prinesie je ale ťažko predpovedať, pretože náhoda tu hrá významnú úlohu.

Človek má však veľkú schopnosť prispôsobiť sa a tiež aktívne eliminovať negatívne faktory. Preto sa v tomto prípade netreba báť neznámeho a predpokladám, že sa časom naučíme, ako sa vyhnúť, alebo ako zmierniť negatívne vplyvy umelej inteligencie a prevládnu pre nás pozitívne prínosy.

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied

Otázka prínosu alebo straty sa v ľudskej spoločnosti opakuje vždy, keď dochádza k zlomu v technologickom pokroku. Klasickým príkladom (ak opomenieme mytologický Prométheov dar ohňa prvým ľuďom) je štart priemyselnej revolúcie v 19. storočí, ktorá znamenala náhradu ľudskej práce strojmi.

Hnutie rozbíjačov strojov v Anglicku obrátilo svoju nenávisť k samotným mechanizmom, avšak história ukázala, že rozbíjanie bolo zbytočné a nástup strojovej výroby nezastaviteľný. A v konečnom dôsledku priniesla priemyselná revolúcia pre robotníkov ľahšie pracovné podmienky a v dlhodobom horizonte vyššiu životnú úroveň.

Rozvoj v oblasti informačných technológií v súčasnosti je bezpochyby revolúciou minimálne obdobného rozsahu, ak nie väčšou. "Umelá inteligencia," ak chceme použiť tento pojem, je už tu. Nemá zmysel rozbíjať stroje, navyše je to v tomto prípade (a to je zásadný rozdiel medzi vtedajšou a súčasnou technologickou revolúciou) nemožné.

Z prieskumov mnohých špičkových pracovísk vyplýva, že medzi ľuďmi existujú v súčasnosti dve hlavné obavy: obava zo straty pracovných miest a obava, že umelá inteligencia nás úplne "ovládne". Domnievam sa, že ani jedna z nich nie je tou najpálčivejšou.

Prečítajte si tiež: Analytička z Davosu: Ľudia prídu o prácu, no nemusia sa učiť programovať Čítajte 

Primárna obava – strata pracovných miest – sa zatiaľ nenapĺňa. Napríklad Zväz automobilového priemyslu na nedávnej Konferencii priemyselných zväzov prezentoval štatistické predpovede OECD pre priemysel 4.0 (automatizácia výroby) – síce naznačujú istý zánik pracovných miest, ale zároveň vznik nových. Rozdiel medzi zaniknutými a novovzniknutými je pomerne veľké číslo v prospech zamestnanosti. Samozrejme, sme len na začiatku uplatňovania sa vyspelých informačných technológií prakticky vo všetkých oblastiach života, avšak bezprostrednejšou hrozbou pre zmeny v oblasti pracovných miest je z môjho pohľadu blížiaca sa ekonomická kríza.

Predstava, že "roboti" (naschvál používam anachronický Čapkov pojem) ovládnu ľudí, je z veľmi starého sci-fi filmu. Skutočnou výzvou pre dnešnú spoločnosť je otázka, akým spôsobom nástroje, ktoré vek informačných technológií priniesol, použije.

Myslím si, že prichádzajúci technologický pokrok preverí, aké pevné sú demokratické mechanizmy, ktoré by mali znemožniť zneužitie moderných technológií na ciele, ktoré nie sú v súlade s myšlienkami ľudskosti. Spomeňme si, akú rolu zohrali technologické výdobytky modernej doby počas 2. svetovej vojny. Toto je z môjho pohľadu podstata témy umelej inteligencie – nie kto je sluha a kto pán, ale či je pán pripravený na takého efektívneho sluhu.

Ján Baláž, Ústav experimentálnej fyziky SAV

Umelá inteligencia (AI) nesporne patrí k naprogresívnejším technológiám našej civilizácie a zrejme obsadí mnohé posty, ktoré doposiaľ zastával človek. Pravdepodobne nič nebráni tomu, aby raz človeka výrazne prekonala vo všemožných kognitívnych, logických a rozhodovacích oblastiach.

Problémom je jej exekutívne nasadenie, kde AI dovoľujeme autonómne "konať" v kritických oblastiach na základe jej vlastných rozhodnutí. A toto je zrejme najnebezpečnejšie v oblasti zbraňových systémov, kde armády v honbe za prevahou nad nepriateľom ani teraz určite nezaháľajú. A o tom, kam v tejto oblasti už došli, verejnosť ani nemá informácie.

Myslím, že kým o použití AI rozhoduje človek, ešte stále platí známe prirovnanie s nožom – môžeme si ním odkrojiť chlieb alebo aj zabiť človeka. Pre budúcnosť je tu však aj hrozba celkom "novej kvality" keď sa AI postaví proti človeku a dokonca nad ním môže získať nadvládu.

Dušan Galusek, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka

S umelou inteligenciou je to tak, ako s každou inou technológiou: dá sa využiť pozitívne a môže byť obrovským prínosom, alebo negatívne a potom je pohromou. Na každú technológiu musí ľudstvo dozrieť a byť na ňu pripravené.

Keď vnímam problémy, ktoré ľudstvu prinášajú mobilné technológie, sociálne siete a nekontrolované šírenie informácií a dezinformácií, som skôr pesimistický a myslím, že ľudstvo na nástup umelej inteligencie ešte pripravené nie je a nie je ani schopné sa s ňou vyrovnať. Preto jej skorý nástup vnímam skôr negatívne, ale nevylučujem, že v horizonte 15-20 rokov už na ňu pripravení budeme a bude prínosom.

Samuel Kováčik, Vedátor_sk

Úprimná odpoveď je, že netuším. Výsledok závisí od dvoch faktorov, akú úroveň umelá inteligencia dosiahne a ako ju dokážeme kontrolovať.

Prečítajte si tiež: Umelá inteligencia sa sama naučila základy matematiky Čítajte 

V prvom prípade sú dve možnosti. Momentálne má umelá inteligencia úzke zameranie. Vyberieme jednu úlohu, poskytneme čas či dáta na trénovanie a ona sa naučí danú úlohu robiť s percentuálne vyššou úspešnosťou ako človek. Toto samozrejme nefunguje vždy, no umelá inteligencia už dokáže spisovať agentúrne správy, komunikovať so zákazníkmi, posudzovať rizikovosť zmlúv, identifikovať tváre či pľúcne nádory.

Pre koncového užívateľa je to pozitívna zmena, dostáva buď lepšie, rýchlejšie alebo lacnejšie služby. Problém je to pre zamestnanca, ktorý príde o svoju prácu. Podobne, ako traktory vyhnali farmárov z polí (kde kedysi pracovala veľká časť populácie), aj umelá inteligencia prinesie zmeny na trhu práce.

Možno sa skráti pracovný čas, možno stúpne záujem o remeslá s "ľudským dotykom" (poslednú dobu stúpa záujem o takéto výrobky); určite vzniknú pozície, ktoré doteraz neexistovali. Napríklad nástupom umelej inteligencie Googlu vzniklo odvetvie SEO, ktoré sa zameriava na optimalizáciu vyhľdávania stránok. Inými slovami, snažíme sa podliezať vkusu algoritmu.

V takomto miernom rozsahu považujem umelú inteligenciu za prevažne pozitívnu, no otvára nové výzvy na pracovnom trhu, s ktorými sa treba vyrovnať.

Otáznejšia situácia by bola v prípade všeobecnej umelej inteligencie, ktorá podobne ako ľudia nie je šitá len na jednu úlohu, prípadne umelá super-inteligencia, ktorá ľudí predčí.

Ak sa podarí vytvoriť a budeme ju držať v uzavretej krabičke, ktorej sa budeme cez konzolu pýtať otázky ako: ‚‚Ako máme vytvoriť liek na túto novú chorobu?‘‘ a ona nám bude zo svojej izolácie dávať odpoveď, malo by to byť (takmer určite) bezpečné a prospešné.

Ak ju necháme voľne operovať na internete, kde má všetko k dispozícii a necháme jej voľné ruky (metaforicky), môže sa ľahko vymknúť kontrole. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, umelou (super-)inteligenciou si môžeme ublížiť aj sami.

Predstavme si, že ju naštartujeme a ako prvý príkaz jej dáme, aby zaručila, že už nikto nikdy neumrie od hladu. Ona povie: "OK," naraz odpáli všetky jadrové zbrane a vyhubí život na planéte. Naše prianie splnila, len ináč, než sme si predstavovali. Neregulovaná umelá super-inteligencia môže byť veľmi nebezpečná.

Predpokladám, že najbližšie roky či desaťročia bude umelá inteligencia prevažne prospešná. Ak však naberie na sile, bude prospešná len pod kontrolou (podobne ako dnes napríklad jadrové technológie).

Peter Markoš, Katedra experimentálnej fyziky, FMFI UK Bratislava

Čistou stratou.

Predovšetkým, umelá inteligencia (AI) prinesie to, čo všetky ostatné úspešné vedecké (respektíve technické) projekty. Posunie naše poznanie o kúsok ďalej a umožní nám vyriešiť množstvo technických problémov, z ktorých mnohé možno ani nebolo potrebné riešiť. Následne otvorí iné vážne problémy, ktoré by bez nej možno nikdy nevznikli. Vzhľadom na svoju výkonnosť však AI môže priniesť podstatne vážnejšie problémy, ako očakávame.

V izolovanom svete vedy je AI zaujímavá predovšetkým ako výkonný nástroj na získanie a spracovanie obrovského množstva dát. AI by ale chcela mať aj vyššie ambície: Keď sa "naučila" pravidlá šachu, hrala ho inak, ako ľudia. Nezaťažená našou tradíciou a storočnou skúsenosťou, hľadala riešenia doslova "na zelenej lúke" a našla aj také, ktoré ľudí doteraz nenapadli.

Z tohto hľadiska môžu byť produkty AI pre ľudí zaujímavé – môžu nám ukázať, nakoľko je naše poznávanie a naša schopnosť riešiť problémy zaťažená našou skúsenosťou. Možno nás čakajú prekvapenia, aké zažili naši predkovia, keď počúvali správy prvých cestovateľov (ťažké bolo uveriť Marcovi Polovi, že v akejsi Číne ľudia používajú papierové peniaze). Alebo aké zažili Indiáni, keď im bolo bez akejkoľvek prípravy španielskymi dobyvateľmi zjavené kresťanstvo.

Takéto očakávania však nie sú celkom reálne. Všetky predchádzajúce objavy, s ktorými sme sa stretli, boli výtvorom ľudského ducha. Vznikali vývojom, konfrontáciou s myšlienkami iných a podieľala sa na nich ľudská intuícia. AI nič také nemá, ona len kombinuje naučené pravidlá. Preto nikdy neprekročí svoj tieň. Je síce "umelá", ale nikdy nebude "inteligencia". Aj preto ma mnohé súčasné aplikácie AI - hudobné skladby, literárne diela - privádzajú do rozpakov.

V praktickom svete prináša supervýkonná AI ťažko predvídateľné riziká. Jej príchod vzdialene pripomína nástup genetiky: objavy DNA, génov a dedičnosti boli pôvodne motivované túžbou ľudí poznať a porozumieť vedeckým otázkam. Nakoniec ale vývoj smeroval k oveľa praktickejším problémom génových manipulácií a otvoril mnohé etické a existenčné otázky – nekontrolované využitie súčasných znalostí môže ohroziť existenciu ľudí ako biologického druhu.

Vývojom AI vypúšťame z fľaše podobného džina. Už teraz dosť dobre nevieme, čo vlastne naše počítačové systémy robia. AI tento vývoj podstatne urýchli. Nestratíme prehľad o našom svete, o súkromí, ak všetky naše dáta zveríme umelej ne-inteligencii? Dokážeme prispôsobiť legislatívu okolnostiam, ktoré príchod AI vytvorí, a ktoré nevieme predvídať?

Už dnes majú najsilnejšie krajiny sveta obavy z využitia počítačových súčiastok vyrobených v zahraničí, pretože kontrola ich činnosti sa vymyká možnostiam užívateľa. Ak má niekto zlý úmysel (a niekto taký sa vždy nájde), bude mu AI verným služobníkom.

Marek Husárik, Astronomický ústav SAV

Umelá inteligencia je s nami už viacero posledných rokov a jej vplyv je čoraz zreteľnejší, aj keď to na prvý pohľad pre mnohých nie je vidieť. Poslanie umelej inteligencie nie je už len o robotizácii mnohých činností vykonávaných ľuďmi pri páse alebo v nebezpečných podmienkach.

Čoraz častejšie nám našepkáva kadiaľ máme ísť; navrhuje nám, čo by sme si mali kúpiť v obchode alebo má dokonca snahu rozhodovať, kedy máme ísť spať a kedy vstať, aby sme boli dostatočne odpočinutí. Dá sa to nateraz chápať ako prijateľné zasahovanie do našich rozhodnutí, ktoré má uľahčovať život a zefektívniť čas. Ale otázne je do akej miery nám bude zasahovať, nebodaj diktovať.

Obrovský rozmach umelej inteligencie si vyžiada určite mnohé úpravy a vytvorenie nových legislatívnych noriem. Predpokladám, že ešte dlho bude vytváraná ľuďmi, a teda bude niesť v sebe mnohé "ľudské" črty, nie iba pozitívne. Preto musí byť dôraz kladený jednoznačne na bezpečnosť a mimoriadny dohľad. Mám obavu, že nezostane len pri využívaní umelej inteligencie na prospech všetkých, ale tiež na prospech pár jednotlivcov a na nelegálne činnosti.

Myslím, že informácie alebo dáta, bez ktorých vlastne umelá inteligencia nebude ničím, sa stanú jedným z objektov, s ktorým sa bude bežne obchodovať na burze, podobne ako s peniazmi, zlatom, platinou, pšenicou. Možno sa to už deje. Citlivé informácie budú predovšetkým cenené.

Prečítajte si tiež: Lekár vás vyšetrí bez dotyku. Aká bude medicína s umelou inteligenciou Čítajte 

Už niekoľko rokov sme svedkami, že v niektorých profesiách bol človek nahradený strojom, čím sa síce zvýši produkcia, ale zvýši sa aj nezamestnanosť. Na minuloročnom svetovom ekonomickom fóre v Davose odznel predpoklad, že v nasledujúcich piatich rokoch pre umelú inteligenciu príde o prácu vo svete až 7,1 milióna ľudí. Čo ak nárast bude väčší, rýchlo rastúci? Istá časť spoločnosti bude umelú inteligenciu odmietať, bude sa búriť. Je to plusom alebo mínusom pre ekonomiku? Bude držať spoločnosť krok voči masívnemu napredovaniu umelej inteligencie takmer do všetkých oblastí?

Takisto s istým znepokojením sa dozvedám, že umelá inteligencia je schopná vytvárať dôveryhodné obrazy nereálnych krajín, nereálne situácie, príbehy, novinové články alebo tváre neexistujúcich ľudí. Je to nutné a rozumné? Pre zábavu možno áno, ale čo ak to prerastie príliš do spoločnosti, vymkne sa spod kontroly? Nemáme konšpirácií a hoaxov už teraz nad hlavu? Bude to ovplyvňovať pozitívne ekonomiku a ľudí? Ako sa zmení naše správanie, ak nedokážeme rozoznať realitu od fikcie?

Otázok je veľmi veľa. Odpovedať jednoznačne na vyššie položenú, či pre ľudskú spoločnosť a ekonomiku bude nástup umelej inteligencie čistým prínosom alebo stratou, neviem. V niečom bude prínosom, a v niečom aj stratou. To ukáže čas.

Ján Svoreň, Astronomický ústav SAV

Rovnako ako dynamit alebo atómová energia aj umelá inteligencia môže byť
dobrým sluhom ale zlým pánom. Aj keď by sa podarilo celosvetovo dospieť k dohode, že sa nepôjde za úroveň, ktorú už nemáme pod kontrolou, vždy sa nájde niekto, kto to poruší a vypustí džina z fľaše.

Na otázku nemožno odpovedať jednoznačne, vždy je tam aj kladný aj záporný
aspekt. Napríklad pri počítačoch umelá inteligencia už dnes zvyšuje efektívnosť kybernetickej bezpečnosti, keď jednak pomáha zlepšovať ochranné prvky (antivírové programy, firewally), ale tiež rozpoznáva podozrivé chovanie skôr ako spôsobí reálne ohrozenie. Na druhej však dáva nové možnosti aj hekerom prelomiť ochranu.

Existuje obrovské množstvo odvetví ľudskej činnosti, kde nám umelá inteligencia vylepší život, len pár príkladov – nahradenie ťažkej manuálnej práce robotmi, zlepšenie diagnostiky v zdravotníctve, zvýšenie bezpečnosti v doprave a podobne. Ak si však predstavíme umelú inteligenciu v spojitosti so zbraňovými systémami, ktoré budú aktívne vyhľadávať ciele (napríklad ľudí) katastrofa je na dosah.

Ľudstvo by si malo ponechať v rukách pomyselný vypínač a neumožniť inteligentným strojom rozhodovať o nás. Normálny človek pri rozhodovaní okrem posúdenia výhodnosti riešenia pridáva aj etický rozmer. Ak to stroje rýchlo nenaučíme, stanú sa pre nás hrozbou.

Michal Fečkan, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK

Rozvoj výpočtovej techniky, teda výkonných počítačov, umožnil aplikáciu vedy do praxe a samozrejme to spätne otvorilo nové teoretické otázky pre vedu. Napríklad pri modelovaní počasia Edward Lorenz numericky riešil konkrétny dynamický systém a našiel takzvaný podivný atraktor, ktorý sa potom dlho snažili matematici aj teoreticky odôvodniť.

Toto je typický príklad, že pri modelovaní zložitého procesu jednak treba dávať pozor, či je numerický proces dostatočne presný a jednak nie je vždy ľahké interpretovať numerické výstupy. Zvyčajne sa spätne použijú známe teoretické poznatky pre pochopenie výstupov. A tu si myslím, že by nám pomohla umelá inteligencia a to tým, že by vedela nájsť v týchto zložitých simuláciách nové súvislosti, potom by nám mohla navrhnúť iné postupy pri modelovaní javov.

Tiež v teoretickej matematike by nám ukázala nove dôkazy alebo možno aj navrhla celkom iné, neštandardné prístupy a uvažovanie, ktoré by možno pomohli vyriešiť hypotézy, ako Riemannovu o koreňoch zeta funkcie. Tento postup AI by sa mohol použiť aj v zložitých ekonomických modeloch.

Preto nástup AI bude istotne prospešný pre ľudstvo a potom vývoj sa nedá zastaviť, ale riadiť správnym smerom. Teda možné zneužitia umelej inteligencie bude treba včas rozpoznať a zastaviť, alebo aspoň kontrolovať.

Mária Virčíková, technologická firma MATSUKO

Z globálneho pohľadu bude mať umelá inteligenciavplyv na každý aspekt životov ľudí a firiem a vo všeobecnosti zlepší kvalitu životov. V demokratických krajinách môžeme hovoriť o obrovskom prínose pre spoločnosť. Ponúka nástroje, vďaka ktorým budeme efektívnejší a súčasne prinesie výhody mnohým ľuďom.

Prečítajte si tiež: Ako sme pripravení na autonómne autá? Nijako Čítajte 

Na druhej strane, transformácii spoločnosti sa nedá vyhnúť a s určitosťou vieme, že umelá inteligencia a robotika radikálne menia pracovný trh. Netreba strašiť ľudí katastrofickými scenármi, ale je to obrovská výzva špecificky pre Slovensko. OECD vydalo štúdiu, ktorá vyčísľuje, že 33 percent všetkých povolaní na Slovensku je vysoko automatizovateľných, pričom v Nórsku sa to týka len 6 percent prác. Týmto si dovoľujem apelovať na vládu súčasnú aj budúcu, aby bolo prijatých viac opatrení, ktoré by prispeli k tomu, aby sme mali viac pracovných miest s pridanou hodnotou a ľudí, ktorí by mali patričné vzdelanie a zručnosti.

Umelá inteligencia píše jeden z najvýnimočnejších príbehov našej histórie a veľmi si prajem, aby aj pre Slovensko to bol dobrý príbeh.

Mariana Derzsi, Ústav výskumu progresívnych technológií STU

Umelá inteligencia je medzi nami v rôznych podobách už dlhší čas a ľudská spoločnosť ju vo veľkom využíva, pričom väčšina z nás si to zrejme vôbec neuvedomuje. Dnes je realitou, že naša chladnička si sama objedná čerstvé mlieko. Alebo, že pri čítaní novín na internete sa nám objaví ponuka produktu, o ktorom sme snívali, len sme ho nevedeli konkretizovať. Stačí jedno kliknutie a je náš.

Potrebujeme sa dostáť z bodu A do bodu B? Stačí do GPS-ka napísať adresu a zvolený dopravný prostriedok a príjemný ľudsky hlas nám povie, ktorým smerom sa vybrať, kde zabočiť, dokonca nás upozorní, ak sa medzičasom vytvorili dopravné obmedzenia a hneď aj navrhne alternatívnu cestu. Nosíme takéto "múdre" elektronické hračky vo vreckách, kabelkách, pod kapotou či dokonca v ušiach, a to sú len tie najbanálnejšie príklady.

Taký druh umelej inteligencie je tu s nami už dlhé roky a asi sa zhodneme na tom, že je jednoznačným prínosom pre spoločnosť a ekonomiku. Často ide ešte o primitívnu formu umelej inteligencie, ktorá je založená na prvotnej myšlienke o funkcii počítačového programu, ktorý vykovaná presne tú funkciu, ktorá je v ňom nami zakódovaná.

Postupne však prechádza do všetkých oblasti ľudskej činnosti sofistikovanejšia forma programovania založená na "strojovom učení" (anglicky machine learning), ktoré funguje napríklad na metóde rozpoznávania vzorov (pattern recognition). Namiesto toho, aby sme napísali program, v ktorom zadávame obrovské množstvo inštrukcií, ako ma program rozpoznať nejaký objekt, napríklad ľudskú tvar, mu sprístupníme obrovskú databázu fotografii ľudských tvári a on ich porovnávaním postupne lokalizuje opakujúce sa vzorce metódou pokusov a omylov a tak sa učí rozoznávať ľudskú tvar od iných objektov.

Takéto strojové učenie je v súčasnosti extrémne výhodne, pretože všetko čo program potrebuje, aby sa naučil vykonávať nejakú funkciu sú dáta a tých je náš digitálny svet plný. Takéto učiace sa algoritmy nachádzajú veľmi rýchlo technologické aplikácie v absolútne každom priemyselnom odvetví, kde riešia problémy, s ktorými by si človek inak neporadil. Treba si však uvedomiť, že stále ide o počítačové kódy, hoci oveľa komplexnejšie a sofistikovanejšie.

Pojem umelá inteligencia však napovedá niečo viac. Intuitívne nám vnucuje predstavu, že ide o niečo, čo akýmsi spôsobom imituje ľudskú inteligenciu a má schopnosť hlbšieho premýšľania. To vo viacerých z nás môže navodzovať dojem, že umelá inteligencia môže mat ľudské atribúty ako ego, ctižiadosť, vedomie či dokonca slobodnú vôľu a to naháňa strach. Mohla by nám predsa "prerásť cez rozum" a ovládnuť nás.

Takéto myšlienkove pochody nás nabádajú, že ide o niečo nebezpečné, čo v konečnom dôsledku môže fatálne ohroziť ľudskú existenciu a mali by sme sa s ňou prestať zahrávať. V tomto momente už začíname prechádzať do mystifikácie pojmu umelej inteligencie, keďže logiku zamieňame za city a emócie.

Čo všetko sa za pojmom umelej inteligencie skrýva však nie je až také jednoznačné, keďže ide o neustále sa rozvíjajúcu oblasť, ktorá reflektuje naše súčasne chápanie nielen logického myslenia ale samotnej podstaty inteligentného života. Osobne si myslím, že čím lepšie inteligentný život chápeme, tým lepšie s nim vieme narábať. V tomto svetle vidím budúcnosť umelej inteligencie.

Daniel Reitzner, Fyzikálny ústav SAV

Vízia umelej inteligencie je s nami už veľmi dlhú dobu. Jej všetky možné riziká možno odhaliť nevieme, ale ľudstvo malo relatívne dlhý čas na to, aby sa na jej príchod pripravilo. To však neznamená, že umelá inteligencia bude iba čistým prínosom. Jej nebezpečenstvo vidím v troch bodoch.

Prečítajte si tiež: Chcete vedieť, ako môže vyzerať budúcnosť s robotmi? Zahrajte si Detroit: Become Human Čítajte 

Prvým sú už spomínané nepredvídané dôsledky. Ako druhé nebezpečenstvo vnímam možnosť vedomého zneužitia týchto technológií. Verím, že ľudstvo dokáže takéto problémy napravovať a distopické predpovede sa nenaplnia. Ako tretie nebezpečenstvo vidím dôsledky, na ktoré sme mali čas aj schopnosť sa pripraviť, ale neurobili sme tak. Takéto dôsledky asi nebudú mať dosah na celé ľudstvo, ale lokálne budú spôsobovať nemalé problémy.

Napríklad Slovensko môže na príchod umelej inteligencie doplatiť, ak nezačne diverzifikovať svoje hospodárstvo a naozaj sa venovať vzdelanostnej ekonomike, keďže v súčasnosti veľká časť populácie pôsobí v odvetviach, ktoré sú najviac ohrozené príchodom umelej inteligencie. A tak, aj keď si myslím, že v konečnom dôsledku bude využívanie umelej inteligencie prínosné, nebude úplne bez problémov.

Mária Bieliková, Slovenská technická univerzita v Bratislave

Neviem. Verím, že to bude prínos, ale závisí to od nás ľudí. Európa sa snaží ísť cestou umelej inteligencie zameranej na človeka, teda takej, ktorá stavia na záväzku použitia pre ľudí a pre všeobecný prospech. Ale budeme vedieť toto realizovať? Bez prepojenia humanitných a technických odborov vo výskume umelej inteligencie to nevidím reálne.

Metódami umelej inteligencie dnes dokážeme riešiť úlohy, ktoré ešte donedávna boli len výsadou človeka. Uvažovanie založené na dátach, keď stroj nemá explicitné znalosti o tom ako riešiť problém, ale nachádza ich sám v dátach, umožňuje, aby sa stroje učili. To znamená, že nové dáta prinášajú nové situácie a stroj dokáže aj bez zásahu človeka meniť svoje správanie s ohľadom na tieto situácie.

Prínos je evidentný už teraz. Existuje mnoho aplikácií, ktoré pomáhajú v rozhodovaní, v každodenných činnostiach, napríklad v navigácii, či pri fotografovaní alebo pri výrobe, kde masívne nahrádzajú človeka.

Straty tiež máme už dnes, lebo rozhodovanie závisí od kvality dát a môže viesť dokonca k značným škodám pri nevhodnom použití. Riešenia založené na umelej inteligencii nefungujú sto percentne, úspešnosť je pre rôzne typy aplikácií rôzna (aj človek sa mýli, a stojí nás to niekedy viac a niekedy menej).

Straty môžu byť zásadné až katastrofické, ak napríklad pôjdeme cestou vývoja autonómnych zbraní. Niektorí sa obávajú aj všeobecnej umelej inteligencie, teda takej, ktorá dokáže riešiť aj všeobecné úlohy.

Prínos sa môže výrazne zvýšiť, ak budeme investovať do výskumu a vývoja nových technológií založených na umelej inteligencii a tiež do výskumu . A to hneď dvojnásobne – budú ďalej vznikať nové disruptívne technológie a riešenia a tiež mladí ľudia budú mať väčší záujem o výskum a technológie.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  2. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  3. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  4. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  5. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Volkswagen Passat: pár detailov, veľký výsledok
  8. „Vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, je vždy radosť“
  9. Život je len jeden: Máte ten svoj poistený správne?
  10. Vo Veľkom Grobe športujú aj hasiči
  1. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  2. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  3. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  4. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  5. V Žiari nad Hronom a okolí budete môcť využívať rýchly internet
  6. Zvolen a jeho okolie bude mať k dispozícii nový optický internet
  7. V Turčianskej kotline sa zavádza najmodernejšia optická sieť
  8. Preradiť na vyššiu rýchlosť budete môcť už aj v okolí Topoľčian
  9. Na Myjave sa zavádza najrýchlejší internet na trhu
  10. Kotrčiná Lúčka a Rajec sa budú môcť tešiť z nového internetu
  1. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 16 603
  2. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 668
  3. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 11 893
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 11 825
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 433
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 409
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 8 211
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 306
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 148
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 7 138

Téma: Vedecká anketa


Článok je zaradený aj do ďalších tém ESET Science Award, Umelá inteligencia

Hlavné správy zo Sme.sk

Vtedajší poslanci za stranu Smer Robert Kaliňák, Pavol Paška, Viera Tomanová a Robert Fico počas tajnej voľby generálneho prokurátora v roku 2011.

Kancelár Najvyššieho súdu Solej prišiel o funkciu

Audit zistil pochybenia pri hospodárení.

Budova Najvyššieho súdu v Bratislave.
 Prokurátor Dobroslav Trnka.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

A je po trojkoalícii

Trubanova kauza Kiskovi prináša ovocie.

Peter Tkačenko