SME
Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris
ANKETA

Veľká anketa vedcov: čo je najväčšia nezodpovedaná otázka vo vede?

Ako vidia svet vedci zo Slovenska.

Ako vznikol vesmír, život a ľudské vedomie?Ako vznikol vesmír, život a ľudské vedomie?(Zdroj: ADOBE STOCK)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.

Vedcov sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vedci odpovedajú na otázku:

Čo považujete za najväčšiu nevyriešenú otázku vo vede vo všeobecnosti?

Juraj Gregáň, genetik na Univerzite Komenského

Ako vznikol život na našej planéte? To je veľká otázka, ktorá zaujíma asi každého z nás a na ktorú veda nemá odpoveď. Myslím si však, že táto otázka ostane nevyriešená, pretože si neviem predstaviť, akým spôsobom by sme vedeli ukázať a hlavne dokázať, ako vznikol život. Napriek tomu som presvedčený, že táto otázka má pre vedu veľký význam. Je to otázka, ktorá vie zaujať, núti nás rozmýšľať, inšpiruje k novým hypotézam a mnohých aj motivuje, aby vedu študovali a stali sa vedcami.

Drahoslav Hulínek, Slovenský archeologický a historický inštitút

Prečítajte si tiež: Prišiel s odpoveďou na otázku, kde sú mimozemšťania. Dúfa, že sa mýli Čítajte 

Pre mňa osobne je to otázka, či mimo planéty Zem, je vo vesmíre nejaká iná alebo rovnaká, relevantne preukázaná forma života. Ide mi o to, aby bol odpoveďou jednoznačný fakt. Nie tvrdenie, že s veľkou pravdepodobnosťou alebo takmer stopercentne existuje mimo našej Zeme vo vesmíre život. S tým možno súvisí aj skutočnosť, aby kozmická loď s ľudskou posádkou priletela na planétu Mars. Respektíve rád by som sa toho dožil. Definitívne vyvrátenie tvrdenia, že vo vesmíre je život, respektíve s určitosťou povedať, že okrem toho, čo je na Zemi, vo vesmíre nie je život, je podľa mňa za súčasného stavu poznania asi dlhodobo nemožné, ba aj nepravdepodobné.

Ján Baláž, Ústav experimentálnej fyziky SAV

Hádam každý vedný odbor má svoju momentálne "najväčšiu nevyriešenú otázku" a keďže veda nie je studnicou absolútnych právd, ale iba nekonečnou cestou k čoraz lepšiemu poznaniu, o nevyriešené otázky zrejme nikdy nebude núdza. Na tých najväčších škálach, teda v oblasti astronómie a kozmológie, popredné miesta v súčasnosti zaujímajú temná hmota a temná energia. Temná hmota, ktorá v skutočnosti nie je temná, ale neviditeľná vďaka dokonalej priezračnosti, podľa svojich gravitačných účinkov tvorí až 85 percent hmoty nášho vesmíru. Jej podstata je však zatiaľ veľkou neznámou.

Úplne neznámy je aj pôvod temnej energie, ktorá zase spôsobuje zrýchľujúce sa rozpínanie vesmíru. Mňa osobne však najviac fascinuje mystérium samotného vzniku a evolúcie vesmíru ako fyzikálneho prostredia s takými neuveriteľnými vlastnosťami, ktoré viedli ku vzniku života a jeho vývoja do nám známej najvyspelejšej formy, ktorej sme sami súčasťou.

Ján Svoreň, Astronomický ústav SAV

Podarí sa nám nadviazať kontakt s mimozemským životom?

V súčasnosti postupne zisťujeme, že väčšina hviezd v našej galaxii má
svoje planetárne sústavy. Mnohé z takzvaných exoplanét sú v obývateľných zónach, teda vzdialenostiach od centrálnej hviezdy, kde kolísanie teploty umožňuje existenciu vody v tekutom stave. Odtiaľ je len krok k dlhodobo stabilným podmienkam potrebným pre vznik života.

Takže dnes už väčšina astronómov nerieši, či je niekde vo vesmíre život, ale zaujíma nás, ako zistiť, kde je a, prípadne, ako sa s cudzou civilizáciou skontaktovať. Otázka preto znie, či je etapa vývoja života na technickej úrovni a hustota výskytu takýchto spoločenstiev dostatočná v porovnaní s obrovskými vzdialenosťami medzi hviezdami, ktoré treba prekonať na prípadný kontakt.

Obavy z možného násilného konliktu pri kontakte v ničom si nepodobných
civilizácií vyvažuje možnosť kontaktu s civilizáciou na vysokej úrovni,
ktorá by nám mohla pomôcť vyriešiť naše existenčné otázky (hromadenie
zbraní umožňujúce zničiť všetko živé na Zemi, klimatickú hrozbu, vymknutie
sa umelej inteligencie našej kontrole, nedostatok energetických a
potravinových zdrojov pri neustále sa zvyšujúcom počte ľudí na Zemi
a podobne).

Michal Fečkan, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK

Je to definícia života a v podstate jej existencia a formy. Či je život aj mimo našej planéty? Či život na Zemi vznikol tu? Či sme schopní rozpoznať príznaky mimozemskej civilizácie? Keby sme sa viac zaoberali s takýmito otázkami, tak by sme si možno začali vážiť viac aj svoj vlastný život a rešpektovali aj druhých. Asi by sme pochopili, že prečo sme tu a ako máme správne žiť. S tým súvisí aj náš vzťah k prírode a okoliu, v ktorom žijeme.

Pavol Šajgalík, predseda SAV

Pre mňa je naozaj najväčšou otvorenou otázkou náš vesmír. Súčasnými technickými prostriedkami sme schopní z neho poznávať – vidieť, ohmatať - iba päť percent. Zvyšok je záhada. Predpokladáme, že musí existovať temná/tmavá hmota a energia, ktorá sa správa celkom inak ako tá časť vesmíru, ktorú sme schopní pozorovať a analyzovať. Jej možnú existenciu usudzujeme z toho, že pohyb galaxií, ich zhlukovanie a zvyšujúca sa rýchlosť vesmíru sa dá pravdepodobne vysvetliť iba existenciou nejakých tajomných prejavov hmoty a energie vo vesmíre. Táto hmota/energia neinteraguje s elektromagnetickým žiarením, pomocou ktorého štandardne študujeme predmety/hmotu zloženú z atómov.

Prečítajte si tiež: Pátrali po tmavej hmote. Narazili na doteraz najvzácnejší jav Čítajte 

Veľmi všeobecne povedané - tmavá energia je zodpovedná za rýchle rozpínanie vesmíru. Je to energia, ktorej gravitačné vlastnosti nespomaľujú, ale naopak poháňajú rozpínanie priestoru.

A zdanlivo paradoxne, gravitácia spôsobená tmavou/temnou hmotou je zodpovedná za zotrvanie kopy galaxií v našom vesmíre.

Dokonca existujú odhady množstva hmoty respektíve energie nášho vesmíru a tie hovoria, že tmavej energie je okolo 72 percent a tmavej hmoty okolo 23 percent. Či sú tieto odhady a modely správne, ukáže len budúcnosť. Pre nás vedeckých pracovníkov je celkom vzrušujúce vedieť, že máme ešte 95 percent vesmíru k dispozícii na objavovanie. A to nehovorím, že tých päť percent už poznáme dokonale.

Martin Bačkor, Katedra botaniky, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach

Douglas Adams vo svojej satirickej sci-fi knihe Stopárov sprievodca galaxiou už „objavil“ odpoveď na najdôležitejšiu otázku „života, vesmíru a vôbec..." Superpočítač túto úlohu riešil viac ako sedem miliónov rokov, pričom výsledkom, odpoveďou bolo číslo 42. A nakoniec musel superpočítač konštatovať, že nevie, aké je skutočné znenie otázky. Žiaľ, rýchlosť môjho myslenia sa nepribližuje žiadnemu zo superpočítačov, a preto viem, že najväčšiu nevyriešenú otázku vedy nedokážem ani položiť, nieto ešte zodpovedať.

Sú však pravdepodobne určité „superotázky“, na ktoré odpovede azda nájdeme kdesi v prieniku náboženstva, fyziky, chémie a filozofie, napríklad: Čo bolo pred vznikom vesmíru?, Odkiaľ sa „z ničoho“ vzala toľká „matéria", ktorá dokázala nekonečný vesmír vyplniť?, Ako plynul „čas“ predtým, než vôbec možno o existencii času rozprávať?. Ale aby som nebol príliš skeptický, na mnohé významné otázky, ktoré sa priamo dotýkajú našej existencie a životných potrieb na planéte Zem, veda pravdepodobne bude vedieť odpovedať. Keďže sa venujem biológii a ekológii, veľkými výzvami pre najbližšie desaťročia v týchto odvetviach bude hľadanie odpovedí na otázky: „Ako vznikol život?“, „Sme vo vesmíre sami?“, „Ako vznikol ľudský mozog a čo nás vlastne robí ľuďmi?“, „Prečo potrebujeme snívať, či milovať?" A úplne najpálčivejšími otázkami, na ktoré bude treba nájsť odpoveď čo najrýchlejšie, sú asi: „Ako sa zvládnuť nárast obsahu skleníkových plynov v atmosfére?“, „Ako ľudstvo vyrieši stratu habitatov mnohých organizmov, ich vymieranie, rast ľudskej populácie, znečistenie životného prostredia?“, „Ako liečiť a vyliečiť nádorové ochorenia?“, „Ako bojovať proti rezistencii mikroorganizmov na antibiotiká, ktoré v súčasnosti používame?“

Daniel Reitzner, Fyzikálny ústav SAV

Je veľa otázok, ktoré mi vo vede pripadajú nesmierne zaujímavé a je ťažké povedať, ktorá z nich je tá najväčšia. Rozhodne si však myslím, že jedným z najfascinujúcejších zistení bude to, čo je vedomie. Kedysi bola Zem stredobodom vesmíru a dnes už vieme, že naša planéta je len jednou z mnohých. Podobne dnes staviame človeka, bytosť s vedomím, na principiálne inú úroveň, než je okolitý svet (keď nie vedome, tak často aspoň podvedome) a osobne očakávam, že tento pohľad budeme musieť prehodnotiť. Zatiaľ čo v klasickom svete samotné vedomie je skôr len definujúci pojem, z pohľadu kvantovej fyziky je tu možnosť, že vedomie môže ovplyvňovať svet naokolo. Takáto predstava, že vedomie je niečo, čo stojí nad týmto svetom a vplýva naň, mi však pripadá menej pravdepodobná než tá, že vedomie je len dôsledkom komplexných javov, ktoré sa dejú v rámci fyzikálnych pravidiel, ktoré poznáme (alebo nepoznáme).

Mária Virčíková, spoluzakladateľka firmy MATSUKO

Je ich nekonečne veľa a čím viac vieme, tým viac nevieme. Nevyliečiteľné choroby, dlhovekosť verzus udržateľnosť či tajomstvá vesmíru. Nás, ktorí sa zaoberáme umelou inteligenciou, sa často ľudia pýtajú na singularitu a či stroje budú mať vedomie. Avšak ľudstvo stále nedokáže zodpovedať otázky týkajúce sa fungovania ani nášho ľudského mozgu.

Otázky pozornosti, vnímania a tvorenia vnútorného modelu vonkajšieho sveta, vzniku a vytrácania spomienok, emócií či rozhodovania, plánovania a toho, čo nazývame slobodnou vôľou. Ako sa učíme a či by sme dokázali urýchliť, alebo pozmeniť tieto procesy. Ako naše predchádzajúce skúsenosti menia vnímanie a správanie, ale aj ako vznikajú naše myšlienky a celkovo - kde sa berú inteligencia, intuícia, kreativita. Chýba nám dôkaz existencie alebo presnejšie vysvetlenie fungovania ľudského vedomia - jednotlivca, ale aj kolektívneho vedomia.

Mozog je extrémne komplexný dynamický systém a za jednu z veľkých nevyriešených otázok vedy preto považujem stále nedokonalé zmapovanie mozgu a jeho funkcií.

Miroslav Boča, Ústav anorganickej chémie SAV

Na takto položenú otázku nájsť odpoveď bude zrejme veľmi ťažké, ak vôbec možné. Je to typ otázky ako napr. „Aká je najkrajšia farba?“ alebo „Ktoré jedlo je najchutnejšie“. Predpokladám, že väčšina odpovedí bude smerovať buď k problematike fungovania ľudského tela, prípadne k otázkam o podstate fungovania vesmíru.

Na predloženú otázku by som sa tiež pozeral aj z historického hľadiska. Ak by takáto otázka bola položená v 19. storočí, keď sme ešte nevedeli napríklad o chromozómoch, odpovede by boli smerované na úplne iné problémy, takisto ak túto otázku opäť položíme o sto rokov.

Diskusia na položenú otázku môže byť vedená striktne objektovo alebo aj filozoficky (čo asi robím od prvej vety). V prvom prípade sú pravidlá pomerne jasné a presné v schéme problém-hypotéza-experiment-výsledok (či pozitívny, alebo negatívny). Tejto schéme vďačíme za všetky výdobytky moderných čias. Dá sa dokonca s relatívne veľkou presnosťou predpokladať, ako sa bude tento pokrok vyvíjať. Z toho vyplýva, že najväčšie nevyriešené otázky sú tie, ktoré sme si ešte nepoložili, pretože odpoveď na ne nás šokujúco prekvapia.

Ak by som mal byť konkrétnejší a držal sa filozofického smeru, vybral by som otázku „Kedy človek nadobúda vedomie a čo sa stane s jeho skúsenosťami po zlyhaní telesnej schránky?“ Inými slovami, ako sa súbor atómov a molekúl môže rozhodnúť, čo si uvarí na večeru, alebo akú knihu si prečíta? Takýmito a podobnými otázkami sa ľudstvo zaoberá tisícky rokov, existuje nespočetné množstvo filozofických, teologických, psychologických a iných ...ických názorov, ale obávam sa, že správnu odpoveď zatiaľ ani len netušíme. Otázkou tiež môže byť, či nám veda niekedy dá odpoveď na tento problém.

Mariana Derzsi, Ústav výskumu progresívnych technológií STU

Je veľmi takže vybrať jednu konkrétnu otázku. Tie najzákladnejšie otázky sú azda tie najfascinujúcejšie a stále nezodpovedané. Zadávame si ich už od počiatkov civilizácie. Odkiaľ pochádza život? Čo je to ten vesmír, kde žijeme a odkiaľ sa zval? Čo je to vôbec čas, priestor a hmota? Budeme si niekedy istí, že poznáme najmenšiu elementárnu časticu hmoty a existuje vôbec? Napriek tomu, že žijeme v priestore, máme hmotu a plynieme v čase, na žiadnu z týchto otázok nemáme uspokojivú odpoveď. A to sme len vo fyzike. Prejdime do biológie a tá hmota zrazu ožije, myslí, cíti, komunikuje. Čo je to život? Ako vznikol? A čo to znamená byt živý? Hoci sme sa v našom hľadaní odpovedí výrazne posunuli, porozumeli sme často len toľko, že vieme presnejšie formulovať svoje otázky.

Marek Husárik, Astronomický ústav SAV

Zodpovedať na túto otázku jednoznačne nie je jednoduché. Existuje veľa „veľkých“ otázok, ktoré veda rieši. Hlavou mi bežia myšlienky o zmysle bytia, prečo sme tu, alebo o zmysle života ako takého vo vesmíre, čo je jeho úlohou. Samozrejme, či život je aj inde. Alebo zaujíma ma, či naozaj vznik vesmíru prebehol, ako sa píše v knihách, alebo či zanikne postupným chladnutím, a nie zrútením do seba samého. Tiež ma zaujíma, čo bude ďalej, ak niekto príde na to, ako zjednotiť kvantovú teóriu so všeobecnou relativitou do veľkej teórie všetkého. Alebo či to, čo vidíme a cítime okolo seba, je tak, ako si myslíme, že je. No je toho omnoho viac, na čo by som nie len ja chcel poznať odpoveď.

Prečítajte si tiež: Videli zrod nových nervových buniek v staršom mozgu Čítajte 

Aby sme vôbec nad týmito otázkami mohli premýšľať a riešiť ich, potrebujeme istý čas existovať. Nielen ako jednotlivci, ale aj ako civilizácia. A na to je nutná energia. Prakticky v hocijakej forme. Mne sa preto zdá, že tou zásadnou otázkou vo vede je nachádzanie foriem energie, ktoré nás posúvajú v čase viac a viac vpred. Možno si to ani priamo neuvedomujeme, ale je to tak. Po skúsenostiach so získavaním energie spaľovaním látok je čas hľadať taký spôsob výroby formy energie, ktorá by bola pomerne ľahko dostupná, mala omnoho väčší účinok, bola šetrná k prírode a bezpečná. Áno, vieme, že termojadrová syntéza a anihilácia sú mimoriadne energické, ale zatiaľ výroba a udržateľnosť sú viac v teoretickej rovine ako praktickej. Ale možno o niekoľko desiatok rokov sa príde na čosi, čo bude malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Vyrieši sa problém s dopravou, keď sa človek dopraví v krátkom čase hoci na koniec slnečnej sústavy. Možno sa vyrieši problém s vykurovaním, keď gram suroviny nabitej energiou poslúži na desiatky rokov za minimálne financie. Civilizácia vďaka tomu naberie iný, „rozumnejší“ vývoj. A potom aj ľahšie zodpovie na otázky, či je život aj inde vo vesmíre, alebo čo sa deje vo vnútrach čiernych dier, alebo konečne nájde liek na rakovinu.

Samuel Kováčik, Vedátor_sk

Ťažko povedať, čo je tá najväčšia otázka. Je to ako keby ste sa pýtali, kto je najlepší maliar v histórii. Dá sa odlíšiť dobrý maliar od zlého, no vyberať medzi Monetom a Vincentom van Goghom je vec subjektívnych preferencií. Podobne sa dajú oddeliť veľké vedecké problémy od malých, no presne zoradiť veľké je už podľa mňa nemožné. Ponúkam niekoľko mojich kandidátov, zoradených viac-menej náhodne.

  1. Ako vyzerá fyzikálna teória všetkého? Dnes vieme, že svet atómov riadi kvantová mechanika, svet planét, hviezd a galaxií riadi Einsteinova všeobecná relativita, no nevieme, ako tieto teórie spojiť dokopy. Najlepší kandidát je teória strún, no tá má stále kopu problémov, a tak sú mnohí voči nej skeptickí. Veríme, že odhalenie základnej fyzikálnej teórie, z ktorej vychádzajú všetky ostatné, by mohlo priniesť aj odpoveď na otázky, ktoré boli donedávna tabu, napríklad ako vznikol vesmír.
  2. Aká je podstata vedomia? V tejto oblasti sa vďaka neurologickým technológiám deje prudký vývoj a už teraz rozumieme tomu, ako funguje myseľ a rozum, oveľa lepšie než pred 20 rokmi. Ľudia bežne celkom dobre vedia, ako funguje ich pečeň, obličky či črevá, to ako funguje mozog, kde zlyháva a ako tomu zabrániť, to už mnohých nezaujíma – a pritom je o tom popísaných veľa skvelých kníh a článkov.
  3. Treťou veľkou otázkou je vznik a unikátnosť života. Ako vznikol život na našej planéte a je vo vesmíre jediný? Máme celkom dobrú predstavu o odpovediach na obe tieto otázky, no stále nám chýbajú kľúčové dôkazy. Súvisí to s ďalšími hlbokými otázkami ako: "Prečo sme tu?‘‘ a ‚‚"Sme tu sami?‘‘
  4. Praktické veci ako fúzna energetika, supravodivosť pri izbovej teplote, vývoj kvantových počítačov či všeobecná umelá inteligencia. O každej z týchto technológii si myslíme, že by mala fungovať, pracuje na nej obrovské množstvo výskumníkov, no úspechy sú zatiaľ v lepšom prípade čiastočné. Pričom napríklad kvantové počítače či umelá inteligencia by viedli k obrovskému skoku vo farmaceutike, výroba energie pomocou jadrovej fúzie by zas ponúkla extrémne čistý zdroj energie.

Veda je obohacujúca z rôznych dôvodov. Prináša nielen technologický pokrok, ale aj odpovede na existenčné otázky či pocit úžasu nad fungovaním vesmíru. Tomu, ktorý z týchto prínosov považujeme za najdôležitejší odpovedá aj to, ktorú otázku považujeme za tú najvýznamnejšiu. Výber nechám na čitateľa.

Viera Skákalová, Danubia Nanotech

"Teória všetkého“ stelesňuje pradávny sen ľudstva dôsledne porozumieť všetkému, čo sme schopní pozorovať vlastnými zmyslami a pomocou prístrojov. Počas posledných storočí (hlavne 19. a 20.) sa naše chápanie sveta rozširuje obrovským tempom. Dnes chápeme súvislosti medzi „odlišnými“ vecami: vieme, že naše telo pozostáva z rovnakých atómov, aké nájdeme v skale na Marse alebo ďaleko vo vesmíre, učíme sa rozumieť elektro-bio-chemickým procesom v našom mozgu, alebo mozgu myši a učíme sa ich aj simulovať neurónovými sieťami. Vieme obdivuhodne veľa. Sen ľudstva je však vybudovať koherentnú teóriu, ktorá by vysvetlila a spojila všetky aspekty vesmíru.

Dnes máme v modernej fyzike rozvinuté dva teoretické rámce: Teória gravitácie (alebo všeobecná relativita) a kvantová teória poľa. Teória gravitácie je model, ktorý popisuje vesmír v oblastiach veľkého rozsahu a vysokej hmotnosti: hviezdy, galaxie, zoskupenia galaxií atď. Na druhej strane, kvantová teória poľa sa zameriava na základné častice a sily pôsobiace medzi nimi. Spája tri negravitačné sily: silnú, slabú a elektromagnetickú silu.

Napriek tomu, že experimentálne výsledky potvrdili s obrovskou presnosťou prakticky všetky predpovede týchto dvoch nezávislých teórií v ich príslušných oblastiach použiteľnosti, v tejto podobe, ako sú tieto teórie formulované, sú vzájomne nezlučiteľné, a teda zrejme nemôžu byť celkom správne.

Hľadanie teórie všetkého, ktorá by zjednotila všetky základné interakcie prírody, je zatiaľ neúspešné v dvoch dôležitých bodoch: nedosiahlo sa zjednotenie silných a elektroslabých síl, a ani zjednotenie týchto síl s gravitáciou.

Fyzika sa historicky vyvíja postupným približovaním k čoraz presnejším predpovediam v čoraz širšom rozsahu javov. Avšak zatiaľ žiadna fyzikálna teória nie je presná a nemožno zamieňať teoretické modely so skutočnou povahou reality. Séria aproximácií nie je totožná s „pravdou“. A teda je otázka, či sa dá očakávať, že Teória všetkého bude raz konečnou odpoveďou.

Michaela Musilová, predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity

Keď sa pozrieme na našu spoločnosť, tak to čo ňou podľa mňa hýbe a dotýka sa nejakým spôsobom takmer každého z nás, je náboženstvo. Pre niektorých je samozrejmosťou, že existuje boh. Pre ďalších je to otázna téma. Náboženstvo však má už tisícročia hlboký vplyv na ľudí a na to, ako sa vyvíja ľudstvo a bude to mať následky na našu budúcnosť. Napriek tomu, stále nemáme jednoznačnú odpoveď na to, či boh/bohovia existujú alebo nie. Existuje obrovské množstvo vedeckých dôkazov, ktoré poukazujú na to, že je veľmi nepravdepodobne, že by mohol existovať boh. Na druhej strane nemáme ani jeden stopercentný dôkaz, že to tak je. S tým je spojene aj to, v akej podobe by boh/bohovia existoval/i? Sú to nevyriešené témy, ktoré ani neviem, či niekedy budeme vedieť vyriešiť a či nezostanú len záhadou, ktorú možno vyriešime, až keď nastane osudový deň pre každého z nás.

Karol Fröhlich, Elektrotechnický ústav SAV

Prečítajte si tiež: Astronómovia našli vo vesmíre prvú molekulu po Veľkom tresku Čítajte 

Pre mňa najväčšia nevyriešená otázka vo vede je vznik vesmíru. Nie som odborník na astronómiu a kozmológiu, ale pokiaľ viem, všeobecne akceptovaná teória veľkého tresku (big bang) je podporená viacerými teóriami a experimentálnymi dôkazmi, ale obsahuje aj veľa otvorených problémov. Neviem, či bude vôbec niekedy dopriate ľudstvu objasniť a pochopiť tento problém.

Som presvedčený, že ostatné vedecké problémy sa nám postupne podarí osvetliť a pochopiť. Vynoria sa však nové javy, ktoré bude potrebné študovať a vysvetliť. Vznik vesmíru zostane však principiálnym a zásadným vedeckým problémom, ktorý sa nám podľa mňa nepodarí úplne pochopiť a vysvetliť.

Dušan Galusek, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka

Je veľmi ťažké vymedziť jeden konkrétny problém, alebo jednu konkrétnu otázku. Z môjho pohľadu je však najvýznamnejšou otázkou úplná interpretácia ľudského genómu. Je pravda, že ľudská DNA a genóm sú už v súčasnosti v zásade na sto percent dešifrované, ale stále nerozumieme funkcii drvivej väčšiny našich génov, respektíve ich kombinácií. Ich pochopenie bude mať nedozerné, a pevne verím, že pozitívne dôsledky pre zlepšenie života ľudí, personalizovanú zdravotnú starostlivosť a predchádzanie rôznym ochoreniam vrátane dedičných.

Zita Izakovičová, Ústav krajinnej ekológie SAV

Súčasná veda sa sústreďuje ťažiskovo na riešenie „populárnych“, ale veľmi potrebných problémov, najmä technologických a medicínskych, čo treba vysoko oceniť. Na druhej strane sa na okraj záujmu dostávajú významné spoločenské problémy, čo sa prejavuje nielen na ústupe rozvoja národných tradícií, ale aj na výskyte a pretrvávaní závažných environmentálnych problémov – prejavy klimatických zmien, environmentálne záťaže, výskyt prirodzených rizík a hazardov a podobne.

Veda okrem toho, že výraznou mierou prispieva k riešeniu závažných spoločenských problémov, či už ekonomických, sociálnych i environmentálnych, musí riešiť aj celý rad otázok spojených s hodnotením efektívnosti a prínosu vedy pre spoločnosť. Preferovanie hodnotiacich kritérií zameraných na kvantitatívne parametre a indexované časopisy je výraznou bariérou pre riešenie mnohých národných environmentálnych a spoločenských problémov, nakoľko výsledky riešenia týchto regionálnych a lokálnych problémov je ťažko publikovať vo významných medzinárodných časopisoch, čo prispieva k orientácii sa na riešenie globálnych problémov. Naopak výsledky publikované v prestížnych zahraničných časopisoch sú ťažko aplikovateľné v reálnej praxi, v jednotlivých krajinách, regiónoch a obciach. Obťažná je aj ich implementácia v environmentálnej politike.

Nájsť vhodný model hodnotenia efektívnosti vedy a jej prínosu pre spoločnosť by mal byť jej hlavnou prioritou. Treba sa sústrediť najmä na hodnotenie príspevku vedy k riešeniu spoločenských problémov.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  2. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  5. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Volkswagen Passat: pár detailov, veľký výsledok
  8. „Vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, je vždy radosť“
  9. Život je len jeden: Máte ten svoj poistený správne?
  10. Vo Veľkom Grobe športujú aj hasiči
  1. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  2. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  3. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  4. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  5. V Žiari nad Hronom a okolí budete môcť využívať rýchly internet
  6. Zvolen a jeho okolie bude mať k dispozícii nový optický internet
  7. V Turčianskej kotline sa zavádza najmodernejšia optická sieť
  8. Preradiť na vyššiu rýchlosť budete môcť už aj v okolí Topoľčian
  9. Na Myjave sa zavádza najrýchlejší internet na trhu
  10. Kotrčiná Lúčka a Rajec sa budú môcť tešiť z nového internetu
  1. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 16 603
  2. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 668
  3. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 11 893
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 11 825
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 433
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 409
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 8 211
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 306
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 148
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 7 138

Téma: Vedecká anketa


Hlavné správy zo Sme.sk

Vtedajší poslanci za stranu Smer Robert Kaliňák, Pavol Paška, Viera Tomanová a Robert Fico počas tajnej voľby generálneho prokurátora v roku 2011.

Kancelár Najvyššieho súdu Solej prišiel o funkciu

Audit zistil pochybenia pri hospodárení.

Budova Najvyššieho súdu v Bratislave.
 Prokurátor Dobroslav Trnka.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

A je po trojkoalícii

Trubanova kauza Kiskovi prináša ovocie.

Peter Tkačenko