SME

Pozorujú Slnko aj ďaleké planéty. Aká je slovenská astronómia (rozhovor)

Po Svoreňovi pomenovali asteroid.

Astronóm a popularizátor vedy Ján Svoreň.Astronóm a popularizátor vedy Ján Svoreň. (Zdroj: SITA)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento článok si môžete prečítať vďaka Eset Science Award, oceneniu Nadácie Eset, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Na Slovensku sa modernej astronómii vedci venujú od 40. rokov minulého storočia, keď vznikli prvé nákresy slnečných škvŕn. Odvtedy vedný odbor prešiel veľkým vývojom.

„Na tie možnosti, čo máme a na to, ako málo nás je, sú naše výsledky slušné,“ hovorí v rozhovore pre SME astronóm a popularizátor vedy JÁN SVOREŇ z Astronomického ústavu SAV.

Ako vyzerá deň v práci astronóma? Je to osamelá práca v noci?

SkryťVypnúť reklamu

Astronóm začína svoju prácu večer prípravou na to, čo chce pozorovať. Keď pozoruje dlho do noci, predpoludním dospáva a popoludní analyzuje údaje. Ak je dlhšie obdobie pekného počasia, potom sa pozorovania analyzujú a pripravujú na publikovanie až neskôr, keď sú horšie podmienky na pozorovanie.

Takto to prebieha každý deň v týždni alebo sa práca aj obmieňa?

Závisí to aj od toho, kde je astronóm zaradený. Technici sa venujú iba pozorovaniu, chodia na Skalnaté pleso na týždňové služby a získavajú dáta. Vedecký pracovník príde normálne do práce, podobne ako ľudia v iných povolaniach. Jeho práca však nie je časovo obmedzená, pretože ak rieši problém, tak si ho v podstate berie aj domov a rozmýšľa nad ním, kým ho nevyrieši.

Dá sa povedať, že práca astronóma sa nikdy nekončí?

SkryťVypnúť reklamu

Myslím, že to tak je v každej vedeckej disciplíne. Ak riešite problém, tak väčšinou vyvolá ďalšie otázky. Proces je nekonečný a nemáte šancu si povedať, že ste urobili dosť, pretože stále sú pred vami ďalšie veci.

Ako sa za posledných dvadsať rokov zmenila vaša práca?

Predovšetkým do astronómie vstúpila výpočtová technika. Keď som v 70. rokoch začal, pozorovania sme robili na fotografické platne. Tie sa museli vyvolať, spracovať, urobiť merania a až potom boli k dispozícii dáta. Až okolo roku 2000 prišli kamery CCD, teda kvalitnejšie zariadenia, ktoré snímajú oblohu digitálne.

Je to veľká výhoda?

Sú podstatne citlivejšie, ako bola technika predtým. Veľkou výhodou je, že materiál je už elektronicky predpripravený a už ho nemusím merať. V podstate veľmi veľa mechanických postupov, ktoré som predtým musel urobiť, nahradzuje softvér. Preto je nevyhnutná práca s počítačom a ovládanie programov na slušnej úrovni.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Zachytili rozpad asteroidu. Teleso pozorovali aj Slováci Čítajte 

Ak vám počítače automaticky prevezmú časť práce, od vás sa čaká viac.

Samozrejme. Dnes je už nepublikovateľné to, čo sa publikovalo v tej forme, čo v minulosti. Vyžaduje sa hlbšie spracovanie, náhľad z rôznych aspektov.

V minulosti by ste zverejnili prácu o zmenách jasnosti hviezd a mala by fotometrickú krivku. Ak k takejto práci nedoplníte spektrá a nepozriete sa na problém z ďalších strán, bola by nepublikovateľná.

Má astronóm na Slovensku šancu urobiť významné pozorovanie či objav?

Podobné objavy sa z času na čas robia. Astronómia je široká vedná disciplína. Samozrejme, nemôžeme konkurovať 10,4-metrovému ďalekohľadu na Kanárskych ostrovoch, taký má celkom iné možnosti. Ale ak si oblasť výskumu vhodne zvolíte, dajú sa spraviť objavy aj u nás.

SkryťVypnúť reklamu

V ktorej oblasti sa podarili slovenské úspechy?

V minulosti to boli objavy komét. Na Skalnatom plese a Lomnickom štíte bolo objavených osemnásť komét, v tom čase to bola tretina všetkých na svete. Skalnaté pleso je veľmi známe aj astronomickými atlasmi, ktoré vyhotovil ešte prvý riaditeľ Antonín Bečvář v 50. rokoch. Vyšli aj v Amerike. Navyše, keď v roku 2000 robili svoje atlasy aj Austrálčania, použili Bečvářovu koncepciu.

A ako je to v súčasnosti?

Veľmi známa je škola profesora Ľubora Kresáka, azda najúspešnejšieho slovenského astronóma. Venoval sa výskumu medziplanetárnej hmoty. Veľmi zaujímavé sú aj pozorovania slnečnej koróny (žiariace plazmové okolie Slnka – pozn. red.). Na Lomnickom štíte je koronálny multipolarimeter, ktorý umožňuje merať magnetické polia v koróne. Na svete sú len dva, druhý je na Havajských ostrovoch. Naše výsledky sú porovnateľné a citovateľné.

SkryťVypnúť reklamu

Zaujímavé sú aj výsledky kolegov, ktorí sa venujú planétam pri iných hviezdach, pozorovateľných aj našimi ďalekohľadmi. Za zmienku stoja aj teoretické práce o vývoji slnečnej sústavy, teda ako vznikli planéty a čo sa v minulosti dialo.

Prečítajte si tiež: Slovenský vedec hovorí, ako objavili 840 planétok na kraji slnečnej sústavy Čítajte 

Ako by ste zhodnotili našu astronómiu?

Na tie možnosti, čo máme, a na to, ako málo nás je, sú naše výsledky slušné. Svedčí o tom aj medzinárodné hodnotenie pracovísk akadémie pred dvoma rokmi, keď náš ústav označili za významný v európskom priestore.

Má v čase veľkých, až desaťmetrových ďalekohľadov zmysel pre malé krajiny ako my venovať sa astronómii? Môžeme ponúknuť niečo, čo, naopak, veľké ďalekohľady nezvládnu?

Podieľame sa aj na projektoch pri veľkých ďalekohľadoch, ale len v rámci spolupráce, nemáme inú možnosť. Náš najväčší ďalekohľad má priemer zrkadla 1,3 metra. V strednej triede ide o menší ďalekohľad, ale s veľmi slušnými parametrami. Problémov, ktoré sa v astronómii riešia, je veľa, no pozorovací čas veľkých ďalekohľadov je drahý. Povedzme, že vďaka nim objavíte kométu, ale jej ďalšie sledovanie by bolo plytvaním času. Objekty sa totiž sledujú aj roky. Môžeme to však robiť my. Úlohou pre naše ďalekohľady je preto správne zvoliť tému, teda nesnažiť sa o kozmológiu, ktorá je pre najväčšie ďalekohľady. Potom je naša práca zmysluplná.

SkryťVypnúť reklamu

Aké vybavenie máte ešte k dispozícii okrem spomínaného 1,3-metrového ďalekohľadu a polarimetra?

V posledných siedmich rokoch sa naše vybavenie aj výpočtová technika veľmi zlepšili vďaka európskym štrukturálnym fondom. Dôležité však sú aj postfókusové zariadenia. Máme infračervenú kameru, veľkú kameru s uhlopriečkou 9,5 centimetra na snímanie oblohy a aj spektrograf (prístroj na meranie vlastností svetla v určitom spektre – pozn. red.). Predtým to bola bieda, mali sme niekoľko 60-centimetrových ďalekohľadov. Tie si dnes dokáže aj amatér postaviť na záhrade.

Na čo sa zameriava slovenská astronómia?

Na tie možnosti, čo máme a na to, ako málo nás je, sú naše výsledky slušné.

Zaoberáme sa tromi oblasťami. V rámci Slnka pozorujeme korónu a magnetické polia. Na to slúži na Lomnickom štíte koronograf, ktorý zjednodušene povedané nahrádza zatmenie Slnka. Slnečnú korónu bežne vidno, keď Mesiac svojím kotúčom zatieni Slnko. Vtedy vidno vonkajšiu vrstvu okolo. Že je umiestnený tak vysoko (2634 metrov – pozn. red.), nie je náhoda. Keby bol v Tatranskej Lomnici, prachové zrnká vo vzduchu by znemožnili korónu pozorovať pre rozptyl svetla.

SkryťVypnúť reklamu

Čo sa dá z pozorovania koróny určiť?

Všetky javy na Slnku riadi magnetické pole. Škvrny, ktoré vidíme cez filtre, protuberancie (jasný prúd plazmy vybiehajúci z povrchu – pozn. red.), to všetko sú magnetické útvary. Ich sledovaním a analyzovaním sa postupne dopracúvame napríklad k tomu, ako vznikajú.

Čomu sa ešte venujete?

Zo Skalnatého plesa pozorujeme kométy, asteroidy a premenné hviezdy, ktoré z nejakého dôvodu menia jasnosť, a exoplanéty. Tiež pozorujeme bolidy v rámci Európskej bolidovej siete. Ide o veľmi jasné meteory, niekedy až ako Mesiac, väčšinou v atmosfére zhoria. Nám ide o určovanie ich dráh, z ktorých sa potom dajú počítať dráhy v sústave. Máme tri takéto stanice, v Starej Lesnej, v Kolonickom sedle a v Rimavskej Sobote.

Za tri až päť rokov by sme mohli byť aj plnoprávny člen Európskej vesmírnej agentúry.

Výskum sa hlavne robí na Slovenskej akadémii vied. Tiež vysoké školy už nielen učia, ale aj robia úspešne výskum. Každá škola je zameraná na jednu oblasť. Napríklad Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK skúma medziplanetárnu hmotu, študuje meteory a asteroidy. Prírodovedecká fakulta UPJŠ zas skúma hviezdy a exoplanéty. Máme tiež hvezdárne, ktoré fungujú ako vzdelávacie inštitúcie.

SkryťVypnúť reklamu

Nie je to tak dávno, čo slovenskí astronómovia zareagovali na výzvu a pomáhali pri pozorovaniach záhadnej Tabbyinej hviezdy. Ako vyzerá takáto medzinárodná spolupráca?

Pozorovania sú cielené. Nie je to tak, že by každý pozoroval, a potom sa to zloží. Vypisujú sa medzinárodné projekty, do ktorých sa dá prihlásiť. Astronómia je špecifická v tom, že predmet skúmania je prístupný všetkým. Napríklad v prípade kométy sa najlepšie pozoruje tesne po západe alebo tesne pred východom Slnka. Pozorovať ju môžem povedzme hodinu a potom zapadne. Ale o hodinu ďalej ju uvidí Angličan. Takto si údaje odovzdávame, takže spolupráca vyplýva z toho, že z sme obmedzení, aby sme jav z jedného miesta videli komplexne. Prípadne sa astronomický jav pozoruje súbežne, ale rôznymi prístrojmi. Na konferenciách sa zas predstavujú výsledky, ale keďže vidíte, čo kto robí, viete si nájsť spriaznenú dušu.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Astronóm: Blikajúcu hviezdu sme pozorovali aj na Slovensku Čítajte 

Ako Slovensko spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) či Európskym južným observatóriom (ESO)?

S ESO nemáme zmluvu, ale kolegovia s nimi spolupracovali vďaka grantom. V prípade ESA sme teraz v prístupovom procese. Vypisujú sa projekty, o ktoré sa uchádzame. Za tri až päť rokov by sme mohli byť aj plnoprávny člen Európskej vesmírnej agentúry. Členmi Európskeho južného observatória ešte nie.

Ako sa bude vyvíjať astronómia? Čo ukážu Teleskop Jamesa Webba či pripravovaný Extrémne veľký ďalekohľad?

Otvoria nové možnosti, ale kam dospejú, je dnes ťažko povedať. Určite uvidia hlbšie do vesmíru a tým aj v čase bližšie k veľkému tresku. Takisto stále zisťujeme, či sme vo vesmíre sami. Takéto ďalekohľady umožnia nájsť planéty ako Zem. Uspokojivo tiež nevieme, ako vznikla slnečná sústava. Na Zemi to nezistíme, pretože jej hmota sa toľkokrát zmenila horotvornou či sopečnou činnosťou, alebo pohybom zemských dosiek. Ale v našom okolí sú kométy a asteroidy, nazval by som ich kozmické konzervy, ktoré neprešli vývojom ako Zem. Ich hmota je teda v pôvodnom stave. A keďže sme stále nevyriešili otázku výroby dostatočného množstva energie, kľúčové preto bude aj skúmanie podmienok termojadrových reakcií vo hviezdach. Platí ale, že najlepší je taký projekt, ktorý ukáže to, čo nik neplánoval.

SkryťVypnúť reklamu

Tento článok si môžete prečítať vďaka Eset Science Award, oceneniu Nadácie Eset, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu