SME
Štvrtok, 27. jún, 2019 | Meniny má Ladislav, Ladislava

Veľká anketa slovenských vedcov: zvládne ľudstvo zmenu klímy?

Ako vidia svet vedci zo Slovenska.

Podarí sa ľuďom zastaviť zmenu klímy?Podarí sa ľuďom zastaviť zmenu klímy?(Zdroj: Unsplash/Matt Artz )

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska. Vedcov sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Vedci odpovedajú na otázku:

Zvládne podľa vás ľudstvo výzvu zmeny klímy a udrží globálne oteplenie pod dva stupne Celzia?

Pavol Šajgalík, predseda SAV
Odpoveď na prvú časť otázky je áno, na druhú časť otázky je, že skôr nie. Je v silách ľudstva zvládnuť a prežiť zmenu klímy. História nás učí, že ľudstvo prežilo aj veľkú ľadovú dobu. V tom čase mu pomohla príroda, dnes musíme využiť vedecký pokrok. Ropná kríza v sedemdesiatych rokoch pomohla naštartovať výskum nových ekologicky prijateľných zdrojov energie.

Dnes sú už realitou, aj keď ich podiel na trhu v porovnaní s používaním fosílnych palív je pomerne malý. Ale sú tu, pracujeme na zvýšení ich efektivity. Príkladom je v súčasnosti prudký nárast elektromobility na úkor benzínom či naftou poháňaných automobilov. Potvrdením schopnosti ľudstva čeliť katastrofám je napríklad aj objav penicilínu a iných liečiv, ktoré ukončili ničivé epidémie devastujúce ľudskú populáciu. Dnes už nie je nepredstaviteľná ani kolonizácia vesmíru, ak by sa naša planéta stala prakticky neobývateľnou.

Aby sme udržali globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia je nevyhnutný globálny konsenzus. V takýto krok neverím. Vždy sa nájde krajina, jedinec či nadnárodná spoločnosť, ktorá tento konsenzus pre vlastné záujmy poruší.

Skôr verím v silu vedy ako v zodpovednosť a spolupatričnosť ľudí. V genetickom kóde ľudí je hlboko zakorenená vynaliezavosť a zároveň pud sebazáchovy.

Daniel Reitzner, Fyzikálny ústav SAV
Dôvera verejnosti, ako aj politikov vo vedecké výsledky je v súčasnosti značne nízka. Výsledky rozsiahlych výskumov bez ohľadu na fakty zametie pod koberec aj tá časť politikov, ktorí oplývajú racionálnejším myslením, ak im to má pomôcť udržať si moc.

Politikov, ktorí zároveň majú možnosti aj chuť problémy riešiť, je tak minimum. Na druhej strane, ak chceme splniť to, čím sa zaväzujeme v Parížskej dohode a vtesnať sa pod dva stupne Celzia, všetci bez výnimky musíme byť ochotní urobiť radikálne zmeny. Preto nevidím veľa optimizmu v tom, že by sme dosiahli nárast teploty o menej ako dva stupne oproti predindustriálnej ére - veď aj prezretím si stránky "Climate Action Tracker" zistíme, že zvýšenie teploty o tri stupne je dnes považované za optimistickú víziu.

Zrnko optimizmu vidím v aktivitách študentov, ktorí vychádzajú do ulíc, lebo ide práve o ich budúcnosť. Verím, že ich aktivita sa pretaví do efektívnych štátmi zavedených stratégií na zlepšenie vyhliadok do budúcnosti. Neviem však, či tu platí, že radšej neskoro ako nikdy, lebo je možné, že zmeny, ktoré sa udejú, môžu byť už tak či tak nezvratné.

Juraj Gregáň, genetik na Univerzite Komenského
Človek prispieva ku klimatickým zmenám, a preto je podľa mňa dobré, keď
sa snažíme správať tak, aby bol náš negatívny vplyv na klimatické zmeny
čo najmenší.

Nemali by sme však preceňovať naše možnosti v tejto oblasti. Z vedeckých štúdií vieme, že obrovské klimatické zmeny môžu spôsobiť faktory, ktoré človek nevie ovplyvniť (napríklad výbuch sopky alebo pád meteoritu). Preto si myslím, že klíma sa bude aj v budúcnosti meniť a človek týmto zmenám nebude vedieť zabrániť.

Martin Bačkor, Katedra botaniky, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach
Napriek tomu, že sa pokladám za optimistu, si myslím, že v roku 2100 bude priemerná teplota povrchu našej planéty vyššia o viac ako dva stupne Celzia, v porovnaní s predindustriálnou érou z konca 19. storočia. Pesimistické prognózy dokonca hovoria, že nárast priemernej teploty môže atakovať hodnotu blízku piatim stupňom Celzia. Keďže sa zaoberám aj ekológiou rastlín a stresovou fyziológiou rastlín, ktoré sa nachádzajú na nehostinných miestach našej planéty, zažil som polárne leto v Antarktíde aj Arktíde.

Prekvapivo horúce letné dni, keď na Antarktickom polostrove teplota za slnečného dňa vystúpila nad 15 stupňov Celzia, a nebyť môjho teplého oblečenia, gumákov a naplavených krýh ľadovcov v zálive by som si pripadal ako na pobreží niektorého z európskych letovísk. Prípadne si spomínam na obnažené pahorky v blízkosti arktického pobrežia, vytvorené zo sutiny prinesenej ľadovcami. Ľadovcami, ktoré už zostali len zakreslené na mapách a v pamäti obyvateľov týchto miest. Ešte stále v ich pamäti, pretože sa roztopili len nedávno. Od päťdesiatych rokov 20. storočia bol zaznamenaný dramatický nárast obsahu oxidu uhličitého v atmosfére.

Takéto zmeny dokonca nemusia byť spočiatku pre vegetáciu ani negatívne. Vyšší obsah oxidu uhličitého, prípadne vyššia priemerná teplota totiž spôsobujú zvýšenie intenzity fotosyntézy väčšiny rastlín. To je zvyčajne spojené s vyššou produkciou ich biomasy.

Z dlhodobého hľadiska však klimatické zmeny predstavujú zmenu vegetácie, ktorá sa, samozrejme, dotkne aj nášho územia. Z globálneho hľadiska bude pravdepodobne problémom klimatických zmien najmä zvýšenie morskej hladiny, spojené s významnou stratou pevniny a "utopením" mnohých ostrovov. Ďalším problémom môže byť strata zásob sladkej vody. Približne tri štvrtiny z nej sú totiž v súčasnosti uchované v ľadovcoch.

Ján Svoreň, Astronomický ústav SAV
Stručná odpoveď je NIE, neudržíme to pod hranicou dvoch stupňov. Obávam sa totiž, že ľudia, ktorí to môžu ovplyvniť (politici a majitelia veľkých korporácií) si vôbec neuvedomujú vážnosť problému, prípadne je im jedno, čo bude v budúcnosti.

Preto bude asi ľudstvo chytať mačku za chvost. Až keď sa objavia vážne dôsledky, ktoré sa už nebudú dať ignorovať, začne sa skutočne efektívny boj za záchranu obývateľnosti planéty. Dúfam len, že naše vedomosti a technológie natoľko pokročia, že sa ešte podarí katastrofický vývoj zastaviť.

Michal Fečkan, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK
Vzhľadom na históriu ľudstva si myslím, že to nebude ľahké, lebo v podstate sme sa nikdy nevedeli dohodnúť. Konflikty a problémy sa riešili a riešia násilne. Ale teraz je tu problém, ktorý sa týka nás všetkých.

Zatiaľ to vyzerá tak, že zisky podnikateľov, ako aj ľahostajnosť verejnosti k svojmu okoliu prevyšuje snahu určitých jedincov a inštitúcií o zlepšenie stavu v prírode. To má za následok pokračujúcu devastáciu prírody s vážnymi následkami, ktoré však už začína pociťovať aj širšia verejnosť. Preto si myslím, že sa pomaly situácia mení k lepšiemu. Treba len pokračovať v informovanosti ľudí, že ide o budúcnosť ich detí a vnúčat.

Preto neviem, že či sa nám podarí udržať globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia, ale pevne verím, že nás vzťah k prírode sa bude kladne meniť a to bude mať aj kladné zmeny v prírode. Samozrejme, ak to tak nebude, tak to povedie ku katastrofe.

Drahoslav Hulínek, Slovenský archeologický a historický inštitút
Intuícia, nádej a istá dávka môjho optimistického pohľadu na ľudstvo v dejinách ma nabádajú k tvrdeniu, že tento klimatický problém, ktorý si mimochodom v značnej miere spôsobilo samo, by malo zvládnuť. Realita súčasného stavu, dostupné fakty, priority mnohých štátov a ich viacerých relevantných mocenských predstaviteľov mi predsúva iný názor. Najmä mnohí mocní tohto sveta berú na ľahkú váhu problematiku klimatických zmien, a to aj v súvislosti s globálnym otepľovaním, ba ju dokonca zosmiešňujú.

Z toho vyplýva, že ničím neovplyvnený korektný a pragmatický pohľad vedca, ma za momentálneho stavu núti tvrdiť, že nie, nezvládne. Ľudstvo sa však v priebehu svojej dejinnej existencie vedelo vypnúť k neočakávaným globálnym a rýchlym aktivitám, či už negatívnym, alebo pozitívnym smerom. Preto nie je vylúčené, že sa k pozitívnemu smeru nečakaným, rýchlym a vehementným spôsobom nakloní aj v tomto prípade. Najmä ak príde výrazne do popredia pud sebazáchovy. Myslím si, že oteplenie o dva stupne Celzia do najbližších sto rokov, aj keď s nemalými obeťami, človek zvládne.

Najmä ak to porovnám s rôznymi klimatickými a prírodnými zmenami v ľudských dejinách, s ktorými si tak či onak poradil. Ide len o to, aby otepľovanie takýmto rýchlym spôsobom neprebiehalo naďalej aj v ďalších storočiach a aby sa dlhodobo nepresahovala hranica o ďalší a ďalší stupeň Celzia. Je veľmi dôležité, aby sme mali dlhodobý a účinný spomaľujúci proces globálneho otepľovania, čo ho nakoniec zvráti, lebo ak nie, tak to pre existenciu ľudstva môže mať neprekonateľné a fatálne dôsledky.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vladimir Cambel, Elektrotechnický ústav SAV
Odpoveď závisí od mnohých aspektov, pre zjednodušenie ju možno rozdeliť na dve úrovne, vedeckú a spoločenskú.

1. Prvá úroveň, vedecká - predpoveď vývoja teploty Zeme

Z vedeckého hľadiska je vývoj teploty Zeme ako celku veľmi zložitý problém (Zem predstavuje otvorený systém, ktorého teplotu je vlastne z fyzikálnej podstaty problematické definovať). Na jej teplotu majú vplyv mnohé prírodné faktory ako aktivita slnka, sopečná činnosť, vyžarovanie, absorpcia/odrazivosť svetla rôznych povrchov ako sneh, zeleň, moria, oblaky, pôda; skleníkový efekt a obsah skleníkových plynov a vodných pár v atmosfére, prúdenie vzduchu a morí, tepelná kapacita rôznych prostredí, a tak ďalej. Súhra pôsobenia týchto faktorov aj väzieb medzi nimi určuje pozorované výkyvy teploty Zeme v čase. Je známe, že na časovej škále miliónov rokov bola Zem viackrát úplne zamrznutá alebo ľadová pokrývka bola úplne roztopená.

V posledných rokoch civilizácia ovplyvnila niektoré z uvedených faktorov, merania ukazujú, že sme spôsobili nárast teploty Zeme. Modelovať vývoj teploty Zeme do budúcnosti je však vzhľadom na uvedené extrémne zložité, a to aj v prípade zásadného zjednodušenia, akým je napr. úplné vylúčenia vplyvu človeka (emisii CO2, produkcia energie). Ako príklad možno uviesť: ak zoslabne Golfský prúd, časť severnej Európy sa pokryje snehom a ľadom, čo spôsobí zvýšenú odrazivosť žiarenia a je možný až pokles celkovej teploty Zeme? Na odpoveď treba poznať súvislosti ďalších náhodných faktorov – prúdenie vzdušných más, vývoj oblačnosti a pod...

V súčasnosti si časť vedcov myslí, že aj okamžité ukončenie produkcie CO2 a energie už otepľovanie Zeme nezastaví a teplota Zeme narastie o viac ako dva stupne, iná časť verí, že ešte sa nárast dá zastaviť. Z čisto vedeckého hľadiska sa to dá ťažko rozhodnúť, preto súhlasím s tým, že civilizácia má minimalizovať produkciu skleníkových plynov ako CO2, aby znížila pravdepodobnosť veľkého zvýšenia teploty Zeme.

2. Druhá úroveň – spoločenská

Tu vidím problém, momentálne si neviem predstaviť zásadnú koordinovanú ráznu akciu drvivej väčšiny krajín na zníženie emisií. Dôvody:

a) ľudstvo nemá žiadnu praktickú skúsenosť s koordinovanou akciou takéhoto rozsahu a typu,
b) významní politici chránia predovšetkým mocenské a ekonomické záujmy svojich krajín,
c) veľkým problémom je rozšírený populizmus politikov a ekológia nie je o populizme,
d) veľká časť emisií je v chudobných krajinách, ktoré sú od špinavých výrob ekonomicky závislé,
e) technický problém - požadované zmeny sa nedajú robiť rýchlo – napr. odstávka všetkých tepelných elektrární, výmena spaľovacích motorov za elektromobily – tie však aj tak potrebujú nabíjanie aj pomocou spaľovania fosílnych palív,
f) dobre situovaní ľudia uznávajú osobnú slobodu a slobodu rozhodovania, pričom zmena myslenia na ekologické je pre nich na hrane diktátu, ktorý im tieto slobody berie,
g) chudobní ľudia majú iné problémy s prežitím a takých ľudí ekológia nezaujíma v prvom rade,
h) problémom je aj nie úplne jednotný názor ekológov, napr. odstávku jadrových elektrární v Nemecku mnohí privítali, no následné nakupovanie energie z poľských hnedouhoľných teplární ľudstvu ako celku asi nepomohlo – opäť išlo do značnej miery o populistický ťah.

Napriek všetkým problémom ľudia musia hľadať cestu na minimalizáciu produkcie skleníkových plynov, aby sa znížila pravdepodobnosť veľkého zvýšenia teploty Zeme. V tomto môžeme byť príkladom aj my na Slovensku, "len" sa musíme dohodnúť na postupných opatreniach. Tu vidím našu prezidentku ako človeka kompetentného nastoľovať ekologické otázky a ponúkať ich riešenia. Myslím, že má to, čo mnohým politikom chýba a čo je na riešenie ekologických problémov nevyhnutné – pokoru a trpezlivosť.

Marek Husárik, Astronomický ústav SAV
Nie som klimatológ ani sa do problematiky príliš hlbšie nepozerám. Ale aj krátky pohľad na vedecké fakty a názory odborníkov jasne hovorí, že najmä vplyv ľudskej populácie na nárast globálnej teploty je absolútny fakt. Kým planéta si udržiavala teplotnú stabilitu státisíce rokov, človek ju dokázal rozbiť za niekoľko desaťročí.

Aj keby sa pristúpilo k razantnejšiemu zníženiu produkcie skleníkových plynov, menšej spotrebe fosílnych palív, výraznému poklesu objemu odpadov alebo rastu recyklácie odpadov, maximálnemu pozastaveniu výrubu stromov a ničeniu zelene, globálna klíma bude potrebovať roky, možno až desiatky rokov na také nastavenie (alebo opätovné fungovanie) ako pred sto rokmi.

Rast ľudskej populácie bude aj naďalej pretrvávať. Dĺžka života sa bude takisto predlžovať. Každý bude chcieť jesť, obliekať sa, bývať. Lesy, polia a lúky budú stále ustupovať nárokom ľudí. Dopyt po energiách bude ešte roky narastať. To všetko za cenu ustavičnej tvorby skleníkových plynov. Znečisťovanie vzduchu a vôd bude ešte roky pretrvávať. Myslím si, že v ľudskej povahe je viac si užívať, dopriať si pohodlie tu a teraz, nezaujímať sa príliš o budúcnosť.

Obávam sa, že aj napriek snahám o redukciu odpadu, snahám o výrobu zelenšej energie, výzvam správať sa ekologickejšie, nárast globálneho oteplenia pod dva stupne sa nepodarí udržať.

Karol Fröhlich, Elektrotechnický ústav SAV
Chcem veriť, že ľudstvo zvládne otázku zmeny klímy a udrží globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia. Bojím sa však, že to nebude vôbec jednoduché. Ak si ľudia neuvedomia, že globálne oteplenie je vážny problém, nič sa nezmení a globálne oteplenie sa bude zvyšovať.

Problém je, že keď pocítia následky globálneho oteplenia, proces oteplenia sa rozbehne a už ho bude omnoho ťažšie zastaviť. Takže popri svojom optimizme ma občas premáha aj skepsa, keď sa obávam, že ľudstvo túto výzvu nezvládne.

Samuel Kováčik, Vedátor_sk
Stručná odpoveď: asi nie. Ľudstvo však pravdepodobne zabráni svojmu úplnému vyhubeniu (aspoň teda klimatickými zmenami). Čomu však asi nedokážeme zabrániť, je obrovským škodám na ľudských životoch či biodiverzite.

Ak by sme na výzvu zmeny klímy a znečistenia planéty celkovo zareagovali skôr a promptnejšie, ušetrili by sme okrem životov aj veľa času a energie, ktoré by mohli byť investované na niečo iné.

Na druhej strane, situácia mohla byť ešte horšia: názor širokej verejnosti je našťastie v zhode s názorom vedcov. Prieskum verejnej mienky v roku 2017 ukázal, že vyše 90 % Európanov tento problém vníma ako veľmi vážny. Podobne vysoké percento, zhruba 97 %, vedeckých štúdií sa zhoduje na tom, že za klimatické zmeny pravdepodobne môže ľudská činnosť. Napríklad v oblasti geneticky modifikovaných potravín sú už názory vedcov (a ich štúdií) a širokej verejnosti oveľa protichodnejšie.

Aj vďaka tejto názorovej zhode sa vo veci koná, otázne však je, ako efektívne. Vo svojom okolí vnímam snahu mnohých ľudí znížiť ich individuálny dosah, no myslím, že to nestačí – ide o globálny problém, ktorý si vyžaduje globálnu spoluprácu.

Som rád, že sa problém podarilo identifikovať, no osobne mám pocit, že k jeho efektívnemu riešenie sme ešte stále nepristúpili. Veci nepomáha komplexnosť celej situácie. Tá poskytuje ľuďom, ktorí si problém nechcú priznať alebo ho riešiť, veľa priestoru na kľučkovanie, vyhováranie a prenášania zodpovednosti.

Peter Markoš, FMFI UK Bratislava
Nezvládne.

SME uverejnilo 28. apríla graf nárastu koncentrácie CO2 v atmosfére meranej v rokoch 2015 – 2019:

Taký istý obrázok, z toho istého observatória, uverejnil Al Gore vo svojej knihe Earth in the Balance. Ecology and the Human Spirit [1992, český preklad Země na misce vah, Argo 1994, str. 11]. Odlišné je len obdobie merania - roky 1958 – 1990, a namerané hodnoty koncentrácie CO2, ktoré v uvedenom období vzrástli z 315 na 355 ppm (čo by sme dnes za tie hodnoty dali). Hrozba globálneho otepľovania je teda známa a aktuálna minimálne 60 rokov. Vedci poznajú príčiny globálneho otepľovania, odhadli jeho dôsledky, ale nepodarilo sa im, v minulosti ani dnes, presvedčiť spoločnosť a politikov, že treba konať. Keď Al Gore kandidoval v roku 1987 za prezidenta USA, charakterizoval ho politický komentátor v USA ako "“kandidáta s mimoriadnym záujmom o otázky, ktoré nie sú ani na okraji záujmu našich voličov, totiž o tzv. skleníkový efekt".

V 80. rokoch vnímal globálne otepľovanie ako problém asi málokto. Ani dnes, keď už pozorujeme jeho prejavy, nie je situácia oveľa lepšia. A to je hlavnou príčinou, prečo je riešenie problému globálneho otepľovania v nedohľadne, hoci technologicky riešiteľný je. Jeho realizácia naráža na ekonomické a sociálne prekážky:

(1) Navykli sme si na život, ktorý vyžaduje extrémny výdaj energie. Je ťažké presadiť zmeny, ktoré do tohto spôsobu života zasiahnu – napríklad ekonomicky. Hoci alternatívne zdroje energie sú známe a takisto cesty k úspore energií, presadia sa pravdepodobne až potom, keď budú rentabilné. A to v konkurencii lacných fosílnych palív môže trvať príliš dlho, aj preto, že cena fosílnych palív môže ďalej klesať, ak by hrozil pokles ich spotreby.

(2) Otepľovanie je globálnym problémom, vyžaduje riešenia aj od krajín, v ktorých sa od roku 1958 počet obyvateľov viac ako strojnásobil (India, Irán, Brazília, Indonézia, takmer celá Afrika). Zabezpečenie potravín, vody a finančných zdrojov pre rastúcu populáciu je pre ne naliehavejším problémom ako ekológia.

(3) Neporozumenie problému. V čase, keď sa ešte "nič nedeje", je ťažké vysvetliť podstatu problému ľuďom mimo odboru. A presvedčiť ľudí, aby si "utiahli opasky" pre problém, ktorý sami ako problém nevnímajú, je prakticky nemožné.

(4) Nedostatok informácií. Obyčajný človek sa o skleníkovom efekte nemá veľmi ako dozvedieť. Chýba diskusia založená na vecných argumentoch a faktoch, ktorá ľudí presvedčí, že zmena je nevyhnutná a možná. Aj preto reálne uskutočniteľné riešenia prijímajú s nevôľou, často ako zbytočný zásah do života, presadzovaný nejakou lobistickou skupinou.

(5) Nezáujem politikov. Ktorého politika ste za posledných desať rokov počuli rozprávať o ekologických problémoch?

Tatiana Kluvánková, oddelenie Strategických environmentálnych analýz pri Ústave ekológie lesa SAV a spoločného pracoviska SAV a STU SLOVAKGLOBE
Podiel človeka na globálnej zmene, najmä na otepľovaní atmosféry, povodniach, suchách, tropických vlnách v mestách či iných extrémoch už dnes nie je spochybňovaný. Fakt, že za posledných 200 rokov sa zvýšila koncentrácia CO2 v atmosfére takmer o 50 %, nie je možné ignorovať. Parížska dohoda z roku 2015 dala bodku za týmito pochybnosťami. Delegáti zúčastnených štátov dospeli k historickej dohode o znížení emisií skleníkových plynov postavenej na dobrovolných záväzkoch štátov (Intended Nationally Determined Contributions (INDC). Diskusia sa tak posunula k hľadaniu mechanizmu na prechod k nízkouhlíkovej spoločnosti. Pesimistické scenáre o zaplavení časti Európy, vysúšaní lesov, energetického kolapsu, straty obilninovej produkcie, nebezpečných infekčných chorobách či straty ročných období sú predpovedané už v tomto storočí v dôsledku nárastu globálnej teploty.

Okrem redukcie emisií najmä z fosílnych palív a technologických inovácií v energetike, doprave či lesníctve, ktoré dokážu znížiť uhlíkovú náročnosť, bude treba hľadať nové formy motivácie na zmenu správania producentov emisií, ako i celej spoločnosti. Zmyslom motivačných nástrojov je podporiť firmy a verejný sektor, aby dobrovoľne zavádzal adaptačné opatrenia na zmiernenie dosahov zmeny klímy v prírodnej krajine i mestách, zároveň neohroziť, prípadne zlepšiť kvalitu života a podnikania. Úspešnými príkladmi sú napríklad elektromobily či hybridné automobily znižujúce zásadne emisie CO2 predovšetkým v mestách. Podobne i opatrenia investorov či obcí na klimatický manažment zelene v mestách. Výskumy nášho oddelenia preukázali, že dospelý strom dokáže zmierniť teplotu v ročnom priemere až o dva stupne C a v horúcich dňoch o viac ako 10 stupňov C oproti slnečnému asfaltovému chodníku. Dokážu zvýšiť vlhkosť ovzdušia (jedna dospelá breza za vegetačné obdobie dokáže vypariť približne 7000 l vody, čo v priemere zvýši vlhkosť ovzdušia o 5 - 7 %.) znížiť znečistenia ovzdušia, redukovať nárazový vietor či hluk. Zeleň pozitívne pôsobí aj na sociálnu súdržnosť rekreáciu či hry a zdravie.

Zodpovednosť za splnenie záväzkov ochrany klímy sa tak stáva spoločným a kolektívnym statkom. Presúva plnenie globálnych cieľov ochrany klímy na konkrétnych aktérov: štáty, producentov emisií, ale i obce a obyvateľstvo. Transformácia na nízkouhlíkovú spoločnosť je preto pre udržanie globálnej teploty pod dva stupne Celzia zásadná.

Mária Virčíková, spoluzakladateľka firmy MATSUKO
Musíme to zvládnuť - a konať ihneď. V prvom rade je to otázka politická a spoločenská a súvisí najmä s prijatím novej legislatívy, ale ako technologička vidím veľkú nádej vo vývoji a implementácii technologických inovácií. Napríklad, prostriedky umelej inteligencie a dátovej vedy dokážu nielen predikovať a optimalizovať spotreby energií, ale na základe dát môžu vytvárať akčné plány a významné odporúčania.

Naša firma radikálne mení spôsob, akým ľudia na diaľku komunikujú a vytvára ilúziu stretnutí zoči-voči, takže si sľubujeme, že aj vďaka tejto technológii bude menej letov za biznis stretnutiami. Štáty musia začať ťahať za jeden koniec, musíme vyvinúť tlak na politikov, prijať nové zákony, všetci sa musíme uskromniť, ale aj - podporovať technologické inovácie, ktoré nám v tejto ceste môžu signifikantne pomôcť. Dnes sme zodpovední za veľké rozhodnutia, ktoré v nepredstaviteľnej miere ovplyvnia ďalšie generácie.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sporením sa oberáte o peniaze. Najmä v týchto štyroch prípadoch
  2. Každé nové auto bude SUV. Ktorá značka je pripravená najlepšie?
  3. Ako využiť rastúci trh s mobilnými zariadeniami?
  4. Putujte v Čechách! Zlatá stezka-najdlhšia pešia trasa v Európe
  5. Horúce počasie a zlé skladovanie rýchlo znehodnocuje potraviny
  6. Myslíte si, že vás lepok v potravinách neprekvapí? Otestujte sa
  7. Dodržuje váš pneuservis všetky svoje povinnosti?
  8. Aké je primerané vreckové? Deti by ho mali dostávať včas
  9. Letná dovolenka 2019 s odletom z rôznych kútov Slovenska
  10. Prečo je elektromobil ekologický na Slovensku a v Poľsku nie?
  1. Cinque Terre a jeho päť svetov
  2. Ako využiť rastúci trh s mobilnými zariadeniami?
  3. Každé nové auto bude SUV. Ktorá značka je pripravená najlepšie?
  4. Sčítanie prešovskej dopravy
  5. Proti pojistným podvodům pomůže autokamera Mio MiVue 785 Touch!
  6. Gartner označil Atos za lídra
  7. Putujte v Čechách! Zlatá stezka-najdlhšia pešia trasa v Európe
  8. Tepelné hospodárstvo Moldava pokračuje v modernizácii
  9. Horúce počasie a zlé skladovanie rýchlo znehodnocuje potraviny
  10. Sporením sa oberáte o peniaze. Najmä v týchto štyroch prípadoch
  1. Aké je primerané vreckové? Deti by ho mali dostávať včas 20 594
  2. Sporením sa oberáte o peniaze. Najmä v týchto štyroch prípadoch 15 664
  3. Prečo je elektromobil ekologický na Slovensku a v Poľsku nie? 15 381
  4. Letná dovolenka 2019 s odletom z rôznych kútov Slovenska 12 831
  5. Známy výrobca oslavuje 50 rokov. Ponúka výrazné zľavy 5 687
  6. Dodržuje váš pneuservis všetky svoje povinnosti? 5 359
  7. Každé nové auto bude SUV. Ktorá značka je pripravená najlepšie? 4 421
  8. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne. 3 206
  9. Horúce počasie a zlé skladovanie rýchlo znehodnocuje potraviny 2 744
  10. Pivo, káva a horká čokoláda. Na niektoré chute musíme vyzrieť 2 742

Téma: Vedecká anketa


Článok je zaradený aj do ďalších tém ESET Science Award, Klimatická zmena

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.

Čaputová, Danko a Pellegrini podpísali spoločnú deklaráciu

Spoločné vyhlásenie sa týka priorít členstva Slovenska v EÚ a NATO.

Zľava predseda parlamentu Andrej Danko, prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Peter Pellegrini.
KOMENTÁR

Neuveriteľné. Hokej odmietol milióny a vybral si budúcnosť

Čo hovoria voľby o slovenskom hokeji?

MARIÁN SZŰCS

Pozrite si víťazov festivalu krátkych filmov AZYL

Aj za minútu dokážete divákovi odovzdať posolstvo.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci dokázali krvi zmeniť krvnú skupinu

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

Nový dizajn Android aplikácie SME.sk.
OBJEKTÍV

Obrie chápadlá z tmy. Nakrútili vzácne video kalmara obrovitého

Zviera má odhadom tri až 3,7 metra.

Kalmar obrovitý, ktorého nafilmovali japonskí vedci v roku 2012.

Ľudia starší ako 85 rokov búrajú naše predstavy o starnutí

Aká je dobrá a lepšia správa o starnutí.