SME

Mladí Japonci veľrybie mäso takmer nejedia. Mesto veľrýb ma neistú budúcnosť

Komerčný lov sa presunie k Japonsku.

Ilustračná fotografia.Ilustračná fotografia. (Zdroj: Šiho Fukada pre The Washington Post)

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

ŠIMONOSEKI, Japonsko. Šesťročný Reto Aisaka poskakuje hore-dolu na vetrom ošľahanom móle. Päť mesiacov odpočítaval dni, kým sa jeho otec Toru vráti z lovu veľrýb. Chlapec bol hore do úsvitu, aby ho mohol stretnúť.

Šimonoseki, najzápadnejší výbežok japonského ostrova Honšú, oslávil návrat svojej malej flotily na lov veľrýb koncom marca. Hlavná loď Nisšin Maru niesla mäso z 333 vráskavcov antarktických. Bola to však oslava, ktorá mala zakryť veľkú neistotu týkajúcu sa budúcnosti japonského priemyslu s lovom veľrýb.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prečítajte si tiež: Zvieratá, ktoré nemávajú rakovinu. Čo im v tom pomáha? Čítajte 

Veľryby lovili pod zámienkou "výskumu“ – toto označenie udržalo nažive japonský lov veľrýb napriek tridsaťročnému moratóriu na komerčný lov. Do Šimonoseki sa vrátili poslední japonskí lovci veľrýb z bohatých vôd Južného oceánu pri Antarktíde.

V decembri Japonsko sňalo masku výskumu. Opustilo Medzinárodnú komisiu pre lov veľrýb (IWC) a oznámilo plány pokračovať v komerčnom love.

Správa však prišla s dôležitým varovaním: Japonsko už nebude loviť veľryby v medzinárodných vodách vrátane Antarktídy. Jeho flotila bude obmedzená na vlastné vody ostrovného národa do vzdialenosti dvesto míľ (približne 322 kilometrov) od pobrežia, kde nie je taký hojný počet veľrýb.

„Toto mesto má dlhú históriu lovu veľrýb v Antarktíde," povedal Mitsuhiro Kišimoto, výskumník z mestskej univerzity v Šimonoseki. „Je to, akoby sa uzavrela jedna veľká kapitola našej histórie."

SkryťVypnúť reklamu

Mesto veľrýb

Rozhodnutie Japonska obnoviť komerčný lov veľrýb bolo vnímané ako výsmech svetovému názoru - a snaha zachovať miznúcu tradíciu jedenia veľrybieho mäsa.

Je to tiež krok do neznáma. Náklady sú vysoké a dopyt nízky, mnohí odborníci sa preto pýtajú, či je komerčný lov veľrýb ekonomicky udržateľný.

A sú tu aj vážne otázky týkajúce sa etiky a optiky pokračujúceho lovu veľrýb vo veku zvýšeného aktivizmu okolo oceánskych ekosystémov z dôvodu klimatickej zmeny, znečisťovania a iných obáv.

Prečítajte si tiež: Našli mŕtvu veľrybu, ktorá mala v žalúdku 40 kilogramov plastov Čítajte 

Na ceremoniáli v prístave starosta mesta Šimoniseki Šintaro Maeda nazval obnovenie komerčného lovu veľrýb "naším dlhoročným prianím" a pokúsil sa vykresliť romantický obraz publiku z úradníkov, členov posádky a dôležitých ľudí z priemyslu.

SkryťVypnúť reklamu

„Spustíme nový program na prezentáciu Šimonoseki ako mesta veľrýb," povedal Maeda sľubujúc, že rozšíri školský obedový program na stotisíc porcií veľrybieho mäsa ročne, aby sa kultúra preniesla na ďalšiu generáciu.

Keď sa správy o japonskom rozhodnutí dostali na palubu lode Nisšin Maru, posádka podľa slov Retoho otca Torua reagovala s "úzkosťou" a "obavami."

Chvost je najsladší

Džunko Kodžima prevádzkuje v meste malý Kudžirakan alebo Veľrybí dom, reštauráciu a jediné stravovacie zariadenie, ktoré sa tu stále špecializuje na mäso z veľrýb: vyprážané, varené, dokonca aj veľrybie sašimi. (Chvost je najsladšia časť, hovorí.)

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5Z84 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu