BRATISLAVA. Slovenská veda sa tento týždeň dozvedá jednu dobrú a jednu zlú správu.
Tá dobrá je, že ľudí na Slovensku veda zaujíma. No na druhej strane si väčšina z nich nevie spomenúť na žiadne meno slovenského vedca či konkrétny vedecký úspech.
Ukazujú to výsledky prieskumu vnímania vedy a vedcov na Slovensku od agentúry 2muse pre Nadáciu ESET. Prieskum robili začiatkom februára na reprezentatívnej vzorke 1013 obyvateľov.
Veda ovplyvňuje naše názory
O vedu sa na Slovensku zaujímajú viac ako dve tretiny ľudí. Väčšinou to neznamená, že si vedecké správy vyhľadávajú sami.
Mladí ľudia vstrebávajú, čo im ponúkajú sociálne siete, starší sa zas o vede dozvedajú z televízie, dokumentov či zo spravodajstva.
Viac ako 75 percent ľudí tiež tvrdí, že vedecké poznatky formujú ich názory, najmä v oblasti zdravia a technológií, ale aj v stravovaní, vzdelávaní či životnom štýle.
Nepoznajú mená vedcov
Napriek záujmu o vedu si však väčšina opýtaných nevedela spomenúť na vedecký úspech slovenských vedcov či meno vedeckej osobnosti.
Až 64 percent ľudí nepoznalo žiadny úspech slovenských vedcov.
Tí ostatní si spomenuli napríklad na sondu vypustenú do vesmíru (zrejme sondu k Merkúru, na ktorej sa podieľali aj Slováci). Ďalší uviedli lietajúce auto či rýchlo sa rozkladajúce plasty.
Takmer osemdesiat percent opýtaných tiež nevedelo menovať žiadneho slovenského vedca. Najväčšie povedomie mali o chemikovi Robertovi Mistríkovi, ktorý kandidoval v prezidentských voľbách 2019.
Jeho meno mohlo v ľuďoch rezonovať pre prezidentskú kampaň. Napriek tomu si na meno Robert Mistrík v spojení s vedou spomenulo len 2,7 percenta opýtaných.
Slováci však vedu považujú za dôležitú súčasť spoločnosti a uvedomujú si, že Slovensko potrebuje zlepšiť postavenie vedcov.
Ľudia si tiež myslia, že štát vedu nepodporuje dostatočne. V tomto názore sa zhodujú aj samotní vedci, ktorí sa zúčastnili druhého prieskumu agentúry 2muse vo forme focus group, kde rozprávali o vnímaní samých seba v spoločnosti.
