SME

Slovenský egyptológ: Podaril sa dôležitejší objav ako tajomný sarkofág

Egyptológia má rozmanité metódy.

Egyptológ Martin Odler. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Bič nemá, ale bez klobúka sa nezaobíde. Pri práci používa úplne iné nástroje. Hoci má populárna kultúra o archeológii svoju predstavu, MARTIN ODLER je rád, že sa propaguje.

"No realita je úplne iná," otvára tému expedícií, vykopávok a každodenného života starovekej spoločnosti slovenský egyptológ. Práve tím, s ktorým pracuje, dokázal nájsť spôsob, ktorý naše poznanie posúva do omnoho hlbších vrstiev.

V rozhovore sa dočítate:

Keď médiá zverejnia správu, že archeológovia objavili tajnú miestnosť či sarkofág, ide o tie skutočné objavy, alebo sa ich len médiá chytili a nafúkli ich?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Každý objav je špecifický. V prípade tajnej miestnosti v pyramíde kolegovia objav veľmi nekonzultovali. V tomto prípade šlo o pokus zaujať médiá bez toho, aby práca prešla kontrolou egyptologickej obce, ktorá potom reagovala kriticky, tiež som sa vyjadril pre SME. Určite pritiahol pozornosť, no obsah bol problematický.

Tento rok sa podarilo viacero zaujímavejších a dôležitejších objavov. No podobne, uzavretý sarkofág v jame v Alexandrii z nejakého dôvodu zaujal celú svetovú verejnosť."

Uvažovalo sa, že by to mohla byť hrobka Alexandra Veľkého.

"To bolo pritiahnuté za vlasy."

Prečo?

"Pretože podľa antických prameňov mal byť Alexander pochovaný v sklenom sarkofágu. Ani kráľovská hrobka takto nevyzerá. Šlo o jamu, v ktorej je jeden sarkofág, síce zapečatený, ale bez nápisu. Niekto z médií si možno povedal, že ide o Alexandriu, Alexander sa ešte nenašiel. Zrazu sa správa prekrútila, čo prebrali všetci."

Podaril sa teda dôležitejší objav?

"Nemcami financovaná egyptská expedícia objavila dielňu balzamovačov a v komplexe aj pohrebnú komoru, dokonca so striebornou pohrebnou maskou. Naposledy sa podobná našla pred osemdesiatimi rokmi. Toto je objav, ktorý naše poznanie posúva, ale čierny sarkofág z nejakého dôvodu predstavivosť ľudí zaujal oveľa viac."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prečo ide v prípade balzamovacej dielne o významný objav?

"Z danej doby nemáme veľa prameňov k balzamovaniu, nepodarilo sa ich nájsť. Jeden z mála existujúcich súborov máme práve z Abúsíru. Vieme zrekonštruovať priebeh procesu mumifikácie - ako rituálnu zložku, tak aj praktickú zložku, teda čo sa vlastne dialo. K tomuto prispeje aj nový objav dielne. V tom je zaujímavý."

Prečítajte si tiež: Objavili egyptskú mumifikačnú dielňu. Bola v nej vzácna maska Čítajte 

Pamätáte si na objav, ktorý sa zdal na prvý pohľad bezvýznamný, ale ukázal sa veľmi dôležitým a naopak?

"Objav, ktorý mal veľký náboj, bol práve tajná miestnosť, s predpokladanou komorou pre Nefertiti.

Kolega, ktorý ho publikoval, použil dosť neštandardný spôsob a objav dostal do mnohých svetových médií, ešte než vyšiel v serióznom časopise. V médiách bol síce ohlas, ale egyptológovia sa zarazili, že prezentované tvrdenia nesedia.

Opačným prípadom je napríklad výskum v Abúsíre. Kedysi sa koncesia Československého egyptologického ústavu rozprestierala iba na území Ptahšepsesovej hrobky, ktorá bola preskúmaná. Koncesiu potom dovolila pamiatková správa rozšíriť aj preto, že lokalita sa už zdala byť vyčerpaná. Pritom vtedy, v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, ešte doktor Verner, ktorý o rozšírenie žiadal, vedel, že sú tam desiatky až stovky ďalších hrobiek.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dnes sa ukazuje, že to bolo dobré rozhodnutie. Zrejme ani on sám netušil, čo všetko sa pod pieskom ukrýva. Zistilo sa, že pod úrovňou hrobiek zo šiestej dynastie sú niekedy hrobky z piatej dynastie. A v oblasti sú aj hrobky staršie. V Abúsíre je práce na ďalšie storočie a možno aj dlhšie."

Ako vyzerajú expedície

Boli ste pri vykopávkach? Ako vyzerá bežný deň?

"Na vykopávkach sa zúčastňujem pravidelne od roku 2009 na lokalite Abúsír českého egyptologického ústavu. Deň prebieha tak, že vstávame zhruba okolo šiestej ráno. Od siedmej do druhej sa pracuje s polhodinou obednou prestávkou. Pokiaľ sa nenájde niečo dôležité, končí sa o druhej.

Starovekých zlodejov zaujímali hlavne drahé kovy v komore. S modernými je to horšie, pretože tí boli schopní speňažiť aj nádoby, ktoré starovekých nezaujímali.

Ak sa však nájde, tak máme zvyčajne nadčas, pretože v Egypte platí, že sa objav musí preskúmať čo najrýchlejšie. Takto pracujeme šesť dní v týždni, voľné sú piatky - moslimské “nedele“. Takto človek vydrží pracovať dva tri mesiace, potom je už vyšťavený. Po večeroch zálohujeme a dopĺňame dokumentáciu.

Tiež sa snažíme o to, aby informácie, ktoré môžeme získať v teréne a neskôr budú dôležité pre publikácie, boli už kompletné pri odchode do Prahy a na nič sme nezabudli. Väčšina stavieb, ktoré preskúmame, sa na konci sezóny musia zasypať. Málo stavieb ostane otvorených."

Prečo sa zasypávajú?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5PYV na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu