SME

Zorro alebo Vlad Narážač? Strakoš svoju korisť napichuje na konáre

S fiktívnou postavou Zorra má spoločnú akurát pásku cez oči.

Strakoš veľký. Strakoš veľký. (Zdroj: FOTOLIA)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vtáčik s čiernym prúžkom cez oči pripomína Zorra pomstiteľa, ktorý mal tvár takisto zamaskovanú páskou ebenovej farby. Ibaže kým tajomný rytier podľa známej legendy ochraňoval chudobných a utláčaných, strakoš veľký nikdy nemal podobne ušľachtilé ambície. S fiktívnou postavičkou má podobnú akurát tú pásku cez oči.

Správaním sa však tento sivý operenec podobá skôr na inú, dokonca skutočnú a neslávne známu osobnosť z histórie.

Vlad III., ktorý stál v 15. storočí na čele Valašského kniežatstva (dnešné Rumunsko), dostal prezývku Narážač. Podľa povestí totiž rád svoje obete mučil a popravoval tak, že ich napichoval na kôl. Nuž, takýmto narážačom je veru aj strakoš veľký.

SkryťVypnúť reklamu

V jeho prípade však nemôžeme hovoriť o prejave agresivity. Strakoš si na konáre, tŕne alebo vetvičky napichuje myši či hraboše najmä preto, aby sa nimi mohol pohodlnejšie nakŕmiť. A zároveň si telíčkami ulovených hlodavcov značkuje, ktoré teritórium mu patrí.

Má silnejšie nohy či zobák?

Je veľký asi ako drozd. Pierka strakoša veľkého sú sivobiele a kde-tu na nich možno zahliadnuť aj pruhy čiernej farby. Výrazné sú najmä na krídlach a chvoste, no nesmieme zabudnúť ani na už zmieňovanú čiernu pásku cez oči. Zvrchu je tento operenec sivý, bruško má biele.

Má silný tmavý zobák, ktorý je na špičke vrchnej čeľuste zahnutý ako hák. Okrem toho je na ňom výbežok, takzvaný zub, ktorý pomáha pri usmrcovaní koristi. Keď sa hladný strakoš zacvakne neborákovi hrabošovi do šije, výbežok v jeho zobáku hlodavcovi rozdelí krčné stavce.

SkryťVypnúť reklamu

Hoci má strakoš zobák dravca, jeho nožičky sú veľmi slabé a vonkoncom nie sú prispôsobené na trhanie ulovenej koristi. Takže kým napríklad sokoly si svoj úlovok pri hostine pridŕžajú silnými pazúrmi, strakoš nemá inú možnosť, než napichnúť mrcinu na najbližší konárik. Až potom môže hodovať.
Okrem drobných hlodavcov sa strakoš kŕmi najmä hmyzom, ale aj inými vtákmi, často takými veľkými, ako je on sám. Príležitostne si pochutí aj na rybách.

Načítavam video...

Ako loví?

Zahliadnuť ho môžeme najmä na vrcholkoch stromov, odkiaľ striehne na korisť. Strakoš veľký vyhľadáva vyvýšené pozorovateľne a ak nie je na blízku vysoká drevina, hliadkuje sediac na stĺpoch, elektrických drôtoch alebo poľovníckych posedoch.
Ak široko-ďaleko žiadnu vhodnú vyvýšeninu nenájde, drží sa na jednom mieste vo vzduchu, trepoce krídlami a čaká na zatúlaného hlodavca.

SkryťVypnúť reklamu

Stavia nové hniezdo každý rok?

Strakoše veľké hniezdia iba raz ročne – v apríli alebo v máji. Domček upletený z vetvičiek a trávy ukrývajú do hustých korún stromov alebo do kriakov a zvyčajne ho obývajú opakovane, niekoľko sezón za sebou. Samička doň nakladie asi sedem sivastých vajíčok, ktoré bývajú posiate hnedými škvrnami. Mláďatá sa z nich vykľúvajú po dvoch týždňoch. Potravu pre ich hladné zobáčiky zháňajú obaja rodičia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu