Nejasnosti okolo doby ľadovej

Klasické vysvetlenie vzniku dôb ľadových predpokladá dlhodobý cyklus zmien intenzity slnečného osvitu na rôznych častiach povrchu zemegule vplyvom pomaly sa meniacich (v meradle desaťťisícov až vyše stotisíca rokov) prvkov obežnej dráhy Zeme okolo Slnka,




najmä výstrednosti, ako aj rotácie Zeme, najmä sklonu rotačnej osi. Toto vysvetlenie bolo označené po svojom hlavnom pôvodcovi, srbskom geofyzikovi, astronómovi a matematikovi Milutinovi Milankovičovi (1879-1958), ako Milankovičova teória.

Geológovia dnes v súvislosti s dobami ľadovými čoraz viac uvažujú aj o zmenách v pozemských kolobehoch dôležitých chemických prvkov, oceánskeho prúdenia atď., a astronómovia navyše o anomálne výraznom kolísaní svietivosti Slnka, ktorého menšie ukážky sa zrejme rozhodujúcou mierou podieľajú na krátkodobejších zmenách klímy. Milankovičov mechanizmus, takzvané orbitálne nútené urýchľovanie (orbital forcing), sa však stále berie ako základný. Štyria americkí vedci na čele s geologičkou Christine Gallupovou z University of Minnesota v Duluthe však teraz odhalili ďalšiu skutočnosť, ktorá poukazuje na to, že nemusí postačovať.

Na báze dôkladnej analýzy fosílnych koralov sledovali zmeny úrovne morskej hladiny a objemu ľadu zachyteného v ľadovcoch. Pretože hladina morí klesá s rastom ľadovcov, a naopak stúpa, keď sa ľadovce topia, úroveň, na ktorej rastú koraly (zvyčajne sa držia tesne pod hladinou, aby mali dostatok svetla a tepla), sčasti závisí na cykle zaľadňovania. Gallupová a kol. presne datovali množstvo pravekých koralov na plážach ostrova Barbados a určili, kedy rástli a na akej výškovej úrovni vo vzťahu k súčasnej hladine mora. Z toho odvodený cyklus dôb ľadových potom porovnali s predpoveďou na báze Milankovičovej teórie. Všetky predchádzajúce údaje o raste koralov boli v súlade s Milankovičovou predpoveďou. Vedci pomocou rôznych závislostí v morskom prostredí dokázali sledovať cyklus dôb ľadových až do éry pred približne tromi miliónmi rokov - vždy zistili, že cyklus je sfázovaný so zmenami prvkov obežnej dráhy Zeme.

No Gallupová a kol. pri skúmaní koralovej terasy, ktorá rástla počas interglaciálu (doba medziľadová, v akej žijeme aj dnes) pred 130 000-120 000 rokmi, našli koraly, ktorých vek aj poloha naznačujú, že počas prechodu k tomuto interglaciálu stúpla morská hladina priskoro na to, aby sa to dalo zladiť s Milankovičovou teóriou, čo poukazuje na vplyv silnejší než orbitálne nútené urýchľovanie. Teória predpovedá, že najintenzívnejšie topenie ľadovcov vtedy malo nastať pred 134 000 rokmi. No hladina na Barbadose bola najvyššie (ba v rámci 20 percent od svojho absolútneho výškového maxima) už pred 136 000 rokmi. Predčasné topenie ľadovcov mohlo ovplyvniť ich zabáranie sa do zemskej kôry vplyvom vlastnej enormnej hmotnosti, ich interakcia s morskou vodou a paradoxne aj zamrznutie morí (vtedy sa z nich vyparuje menej vody a na severe je menej zrážok, dopĺňajúcich ľadovce novým snehom). Topenie ľadovcov závisí aj na rozdiele intenzity slnečného osvitu medzi tropickými a polárnymi oblasťami. Podľa geológa Roberta Johnsona, takisto z University of Minnesota, ibaže v Minneapolise, tento rozdiel zhruba pred 140 000 rokmi z neznámych príčin nadobudol minimálnu hodnotu, čím prúdilo na sever menej zrážok. (5D)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Majstri sveta ťažia z Nemecka i Afriky. Esá Francúzov sú potomkami prisťahovalcov

Až 15 hráčov Francúzska nemá pôvod v Európe.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

To nie je o manželstve. Bojíte sa, že už nebudete výnimoční

A pritom stačí jednoduché: len sa podeliť.

Neprehliadnite tiež

Austrálsky Černobyľ láka turistov, výstrahy ignorujú

Na varovania nedbali, kým ľudia nezačali umierať.

Podcast Klik

Klik: Facebook dostal vysokú pokutu, ktorú si ani nevšimne

Prehľad technologických správ.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  3. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  4. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  5. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  6. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  7. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  8. Naša freestyle kajakárka: na majstrovstvá ideme tri baby
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli
  10. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70%
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  4. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  5. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  6. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  7. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  8. Atos predstavil najúplnejšie 4G a LTE komunikačné riešenie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 711
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 627
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 884
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 361
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 089
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 905
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 415
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 4 009
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 529
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 176