Nejasnosti okolo doby ľadovej

Klasické vysvetlenie vzniku dôb ľadových predpokladá dlhodobý cyklus zmien intenzity slnečného osvitu na rôznych častiach povrchu zemegule vplyvom pomaly sa meniacich (v meradle desaťťisícov až vyše stotisíca rokov) prvkov obežnej dráhy Zeme okolo Slnka,




najmä výstrednosti, ako aj rotácie Zeme, najmä sklonu rotačnej osi. Toto vysvetlenie bolo označené po svojom hlavnom pôvodcovi, srbskom geofyzikovi, astronómovi a matematikovi Milutinovi Milankovičovi (1879-1958), ako Milankovičova teória.

Geológovia dnes v súvislosti s dobami ľadovými čoraz viac uvažujú aj o zmenách v pozemských kolobehoch dôležitých chemických prvkov, oceánskeho prúdenia atď., a astronómovia navyše o anomálne výraznom kolísaní svietivosti Slnka, ktorého menšie ukážky sa zrejme rozhodujúcou mierou podieľajú na krátkodobejších zmenách klímy. Milankovičov mechanizmus, takzvané orbitálne nútené urýchľovanie (orbital forcing), sa však stále berie ako základný. Štyria americkí vedci na čele s geologičkou Christine Gallupovou z University of Minnesota v Duluthe však teraz odhalili ďalšiu skutočnosť, ktorá poukazuje na to, že nemusí postačovať.

Na báze dôkladnej analýzy fosílnych koralov sledovali zmeny úrovne morskej hladiny a objemu ľadu zachyteného v ľadovcoch. Pretože hladina morí klesá s rastom ľadovcov, a naopak stúpa, keď sa ľadovce topia, úroveň, na ktorej rastú koraly (zvyčajne sa držia tesne pod hladinou, aby mali dostatok svetla a tepla), sčasti závisí na cykle zaľadňovania. Gallupová a kol. presne datovali množstvo pravekých koralov na plážach ostrova Barbados a určili, kedy rástli a na akej výškovej úrovni vo vzťahu k súčasnej hladine mora. Z toho odvodený cyklus dôb ľadových potom porovnali s predpoveďou na báze Milankovičovej teórie. Všetky predchádzajúce údaje o raste koralov boli v súlade s Milankovičovou predpoveďou. Vedci pomocou rôznych závislostí v morskom prostredí dokázali sledovať cyklus dôb ľadových až do éry pred približne tromi miliónmi rokov - vždy zistili, že cyklus je sfázovaný so zmenami prvkov obežnej dráhy Zeme.

No Gallupová a kol. pri skúmaní koralovej terasy, ktorá rástla počas interglaciálu (doba medziľadová, v akej žijeme aj dnes) pred 130 000-120 000 rokmi, našli koraly, ktorých vek aj poloha naznačujú, že počas prechodu k tomuto interglaciálu stúpla morská hladina priskoro na to, aby sa to dalo zladiť s Milankovičovou teóriou, čo poukazuje na vplyv silnejší než orbitálne nútené urýchľovanie. Teória predpovedá, že najintenzívnejšie topenie ľadovcov vtedy malo nastať pred 134 000 rokmi. No hladina na Barbadose bola najvyššie (ba v rámci 20 percent od svojho absolútneho výškového maxima) už pred 136 000 rokmi. Predčasné topenie ľadovcov mohlo ovplyvniť ich zabáranie sa do zemskej kôry vplyvom vlastnej enormnej hmotnosti, ich interakcia s morskou vodou a paradoxne aj zamrznutie morí (vtedy sa z nich vyparuje menej vody a na severe je menej zrážok, dopĺňajúcich ľadovce novým snehom). Topenie ľadovcov závisí aj na rozdiele intenzity slnečného osvitu medzi tropickými a polárnymi oblasťami. Podľa geológa Roberta Johnsona, takisto z University of Minnesota, ibaže v Minneapolise, tento rozdiel zhruba pred 140 000 rokmi z neznámych príčin nadobudol minimálnu hodnotu, čím prúdilo na sever menej zrážok. (5D)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

Čo plánuje Elon Musk na najbližších sedem rokov

Juhoafrický vynálezca má do roku 2024 veľkolepé plány.

Najlepší mobil na trhu (Vianoce 2017)

Samsung a Apple sa v boji o top mobil na trhu naťahujú s čínskymi značkami. Špičkové smartfóny začínajú od 600 eur.

Klonovaná Dolly sa nelíšila od svojich rovesníčok, ukazuje nová štúdia

Ovečka Dolly žila až do smrti v uzavretých priestoroch.

Hľadali inteligenciu a zistili, že mozog je ako sociálna sieť

Nemeckí vedci našli mozgové prepojenia, ktoré ovplyvňujú našu inteligenciu

Aj delfíny majú pytačky. Samci dávajú samičkám dary

Vedci sa domnievajú, že samci delfínov chcú takto ukázať svoje kvality.

Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 16 660
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava 10 350
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 433
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 352
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 784
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 529
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 1 912
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 678
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 475
  10. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50% 1 472