Nejasnosti okolo doby ľadovej

Klasické vysvetlenie vzniku dôb ľadových predpokladá dlhodobý cyklus zmien intenzity slnečného osvitu na rôznych častiach povrchu zemegule vplyvom pomaly sa meniacich (v meradle desaťťisícov až vyše stotisíca rokov) prvkov obežnej dráhy Zeme okolo Slnka,




najmä výstrednosti, ako aj rotácie Zeme, najmä sklonu rotačnej osi. Toto vysvetlenie bolo označené po svojom hlavnom pôvodcovi, srbskom geofyzikovi, astronómovi a matematikovi Milutinovi Milankovičovi (1879-1958), ako Milankovičova teória.

Geológovia dnes v súvislosti s dobami ľadovými čoraz viac uvažujú aj o zmenách v pozemských kolobehoch dôležitých chemických prvkov, oceánskeho prúdenia atď., a astronómovia navyše o anomálne výraznom kolísaní svietivosti Slnka, ktorého menšie ukážky sa zrejme rozhodujúcou mierou podieľajú na krátkodobejších zmenách klímy. Milankovičov mechanizmus, takzvané orbitálne nútené urýchľovanie (orbital forcing), sa však stále berie ako základný. Štyria americkí vedci na čele s geologičkou Christine Gallupovou z University of Minnesota v Duluthe však teraz odhalili ďalšiu skutočnosť, ktorá poukazuje na to, že nemusí postačovať.

Na báze dôkladnej analýzy fosílnych koralov sledovali zmeny úrovne morskej hladiny a objemu ľadu zachyteného v ľadovcoch. Pretože hladina morí klesá s rastom ľadovcov, a naopak stúpa, keď sa ľadovce topia, úroveň, na ktorej rastú koraly (zvyčajne sa držia tesne pod hladinou, aby mali dostatok svetla a tepla), sčasti závisí na cykle zaľadňovania. Gallupová a kol. presne datovali množstvo pravekých koralov na plážach ostrova Barbados a určili, kedy rástli a na akej výškovej úrovni vo vzťahu k súčasnej hladine mora. Z toho odvodený cyklus dôb ľadových potom porovnali s predpoveďou na báze Milankovičovej teórie. Všetky predchádzajúce údaje o raste koralov boli v súlade s Milankovičovou predpoveďou. Vedci pomocou rôznych závislostí v morskom prostredí dokázali sledovať cyklus dôb ľadových až do éry pred približne tromi miliónmi rokov - vždy zistili, že cyklus je sfázovaný so zmenami prvkov obežnej dráhy Zeme.

No Gallupová a kol. pri skúmaní koralovej terasy, ktorá rástla počas interglaciálu (doba medziľadová, v akej žijeme aj dnes) pred 130 000-120 000 rokmi, našli koraly, ktorých vek aj poloha naznačujú, že počas prechodu k tomuto interglaciálu stúpla morská hladina priskoro na to, aby sa to dalo zladiť s Milankovičovou teóriou, čo poukazuje na vplyv silnejší než orbitálne nútené urýchľovanie. Teória predpovedá, že najintenzívnejšie topenie ľadovcov vtedy malo nastať pred 134 000 rokmi. No hladina na Barbadose bola najvyššie (ba v rámci 20 percent od svojho absolútneho výškového maxima) už pred 136 000 rokmi. Predčasné topenie ľadovcov mohlo ovplyvniť ich zabáranie sa do zemskej kôry vplyvom vlastnej enormnej hmotnosti, ich interakcia s morskou vodou a paradoxne aj zamrznutie morí (vtedy sa z nich vyparuje menej vody a na severe je menej zrážok, dopĺňajúcich ľadovce novým snehom). Topenie ľadovcov závisí aj na rozdiele intenzity slnečného osvitu medzi tropickými a polárnymi oblasťami. Podľa geológa Roberta Johnsona, takisto z University of Minnesota, ibaže v Minneapolise, tento rozdiel zhruba pred 140 000 rokmi z neznámych príčin nadobudol minimálnu hodnotu, čím prúdilo na sever menej zrážok. (5D)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

Neprehliadnite tiež

Na Kube sa o šimpanzy nestarajú v ZOO, majú ich doma

Galéria s prírastkami do svetových Zoologických záhrad.

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 511
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 290
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 360
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 359
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 037
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 402
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 976
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 250
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 084
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 783

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop