Nejasnosti okolo doby ľadovej

Klasické vysvetlenie vzniku dôb ľadových predpokladá dlhodobý cyklus zmien intenzity slnečného osvitu na rôznych častiach povrchu zemegule vplyvom pomaly sa meniacich (v meradle desaťťisícov až vyše stotisíca rokov) prvkov obežnej dráhy Zeme okolo Slnka,




najmä výstrednosti, ako aj rotácie Zeme, najmä sklonu rotačnej osi. Toto vysvetlenie bolo označené po svojom hlavnom pôvodcovi, srbskom geofyzikovi, astronómovi a matematikovi Milutinovi Milankovičovi (1879-1958), ako Milankovičova teória.

Geológovia dnes v súvislosti s dobami ľadovými čoraz viac uvažujú aj o zmenách v pozemských kolobehoch dôležitých chemických prvkov, oceánskeho prúdenia atď., a astronómovia navyše o anomálne výraznom kolísaní svietivosti Slnka, ktorého menšie ukážky sa zrejme rozhodujúcou mierou podieľajú na krátkodobejších zmenách klímy. Milankovičov mechanizmus, takzvané orbitálne nútené urýchľovanie (orbital forcing), sa však stále berie ako základný. Štyria americkí vedci na čele s geologičkou Christine Gallupovou z University of Minnesota v Duluthe však teraz odhalili ďalšiu skutočnosť, ktorá poukazuje na to, že nemusí postačovať.

Na báze dôkladnej analýzy fosílnych koralov sledovali zmeny úrovne morskej hladiny a objemu ľadu zachyteného v ľadovcoch. Pretože hladina morí klesá s rastom ľadovcov, a naopak stúpa, keď sa ľadovce topia, úroveň, na ktorej rastú koraly (zvyčajne sa držia tesne pod hladinou, aby mali dostatok svetla a tepla), sčasti závisí na cykle zaľadňovania. Gallupová a kol. presne datovali množstvo pravekých koralov na plážach ostrova Barbados a určili, kedy rástli a na akej výškovej úrovni vo vzťahu k súčasnej hladine mora. Z toho odvodený cyklus dôb ľadových potom porovnali s predpoveďou na báze Milankovičovej teórie. Všetky predchádzajúce údaje o raste koralov boli v súlade s Milankovičovou predpoveďou. Vedci pomocou rôznych závislostí v morskom prostredí dokázali sledovať cyklus dôb ľadových až do éry pred približne tromi miliónmi rokov - vždy zistili, že cyklus je sfázovaný so zmenami prvkov obežnej dráhy Zeme.

No Gallupová a kol. pri skúmaní koralovej terasy, ktorá rástla počas interglaciálu (doba medziľadová, v akej žijeme aj dnes) pred 130 000-120 000 rokmi, našli koraly, ktorých vek aj poloha naznačujú, že počas prechodu k tomuto interglaciálu stúpla morská hladina priskoro na to, aby sa to dalo zladiť s Milankovičovou teóriou, čo poukazuje na vplyv silnejší než orbitálne nútené urýchľovanie. Teória predpovedá, že najintenzívnejšie topenie ľadovcov vtedy malo nastať pred 134 000 rokmi. No hladina na Barbadose bola najvyššie (ba v rámci 20 percent od svojho absolútneho výškového maxima) už pred 136 000 rokmi. Predčasné topenie ľadovcov mohlo ovplyvniť ich zabáranie sa do zemskej kôry vplyvom vlastnej enormnej hmotnosti, ich interakcia s morskou vodou a paradoxne aj zamrznutie morí (vtedy sa z nich vyparuje menej vody a na severe je menej zrážok, dopĺňajúcich ľadovce novým snehom). Topenie ľadovcov závisí aj na rozdiele intenzity slnečného osvitu medzi tropickými a polárnymi oblasťami. Podľa geológa Roberta Johnsona, takisto z University of Minnesota, ibaže v Minneapolise, tento rozdiel zhruba pred 140 000 rokmi z neznámych príčin nadobudol minimálnu hodnotu, čím prúdilo na sever menej zrážok. (5D)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

Neprehliadnite tiež

Ako legálne pozerať Hru o tróny bez káblovky cez web

Predplatné stojí necelých 10 eur za mesiac a dostanete prístup k ďalším seriálom a filmom.

OBJEKTÍV

Vlezie medzi sutiny aj do tela. Nový robot sa pohybuje ako vinič

Mäkký robot pomôže pri záchranárskych prácach či v medicíne.

Vedci opravili fyziku, protón je v skutočnosti ešte ľahší

Meranie je trikrát presnejšie ako doterajšie výsledky.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 120
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 486
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 009
  4. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 830
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 894
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 058
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 643
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 575
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 086
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 654