SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Nejasnosti okolo doby ľadovej

Klasické vysvetlenie vzniku dôb ľadových predpokladá dlhodobý cyklus zmien intenzity slnečného osvitu na rôznych častiach povrchu zemegule vplyvom pomaly sa meniacich (v meradle desaťťisícov až vyše stotisíca rokov) prvkov obežnej dráhy Zeme okolo Slnka,




najmä výstrednosti, ako aj rotácie Zeme, najmä sklonu rotačnej osi. Toto vysvetlenie bolo označené po svojom hlavnom pôvodcovi, srbskom geofyzikovi, astronómovi a matematikovi Milutinovi Milankovičovi (1879-1958), ako Milankovičova teória.

Geológovia dnes v súvislosti s dobami ľadovými čoraz viac uvažujú aj o zmenách v pozemských kolobehoch dôležitých chemických prvkov, oceánskeho prúdenia atď., a astronómovia navyše o anomálne výraznom kolísaní svietivosti Slnka, ktorého menšie ukážky sa zrejme rozhodujúcou mierou podieľajú na krátkodobejších zmenách klímy. Milankovičov mechanizmus, takzvané orbitálne nútené urýchľovanie (orbital forcing), sa však stále berie ako základný. Štyria americkí vedci na čele s geologičkou Christine Gallupovou z University of Minnesota v Duluthe však teraz odhalili ďalšiu skutočnosť, ktorá poukazuje na to, že nemusí postačovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Na báze dôkladnej analýzy fosílnych koralov sledovali zmeny úrovne morskej hladiny a objemu ľadu zachyteného v ľadovcoch. Pretože hladina morí klesá s rastom ľadovcov, a naopak stúpa, keď sa ľadovce topia, úroveň, na ktorej rastú koraly (zvyčajne sa držia tesne pod hladinou, aby mali dostatok svetla a tepla), sčasti závisí na cykle zaľadňovania. Gallupová a kol. presne datovali množstvo pravekých koralov na plážach ostrova Barbados a určili, kedy rástli a na akej výškovej úrovni vo vzťahu k súčasnej hladine mora. Z toho odvodený cyklus dôb ľadových potom porovnali s predpoveďou na báze Milankovičovej teórie. Všetky predchádzajúce údaje o raste koralov boli v súlade s Milankovičovou predpoveďou. Vedci pomocou rôznych závislostí v morskom prostredí dokázali sledovať cyklus dôb ľadových až do éry pred približne tromi miliónmi rokov - vždy zistili, že cyklus je sfázovaný so zmenami prvkov obežnej dráhy Zeme.

Skryť Vypnúť reklamu

No Gallupová a kol. pri skúmaní koralovej terasy, ktorá rástla počas interglaciálu (doba medziľadová, v akej žijeme aj dnes) pred 130 000-120 000 rokmi, našli koraly, ktorých vek aj poloha naznačujú, že počas prechodu k tomuto interglaciálu stúpla morská hladina priskoro na to, aby sa to dalo zladiť s Milankovičovou teóriou, čo poukazuje na vplyv silnejší než orbitálne nútené urýchľovanie. Teória predpovedá, že najintenzívnejšie topenie ľadovcov vtedy malo nastať pred 134 000 rokmi. No hladina na Barbadose bola najvyššie (ba v rámci 20 percent od svojho absolútneho výškového maxima) už pred 136 000 rokmi. Predčasné topenie ľadovcov mohlo ovplyvniť ich zabáranie sa do zemskej kôry vplyvom vlastnej enormnej hmotnosti, ich interakcia s morskou vodou a paradoxne aj zamrznutie morí (vtedy sa z nich vyparuje menej vody a na severe je menej zrážok, dopĺňajúcich ľadovce novým snehom). Topenie ľadovcov závisí aj na rozdiele intenzity slnečného osvitu medzi tropickými a polárnymi oblasťami. Podľa geológa Roberta Johnsona, takisto z University of Minnesota, ibaže v Minneapolise, tento rozdiel zhruba pred 140 000 rokmi z neznámych príčin nadobudol minimálnu hodnotu, čím prúdilo na sever menej zrážok. (5D)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Vďaka akému princípu lietajú lietadlá?

Ako vyzerá fyzika lietania.

Na Mesiaci má byť 4G sieť. Vybuduje ju Nokia

Zariadenie vynesú koncom roka 2022.

Vizualizácia práce astronautov na Mesiaci. NASA a telekomunikačný výrobca Nokia sa spojili, aby na našej družici poskytli prvú bezdrôtovú sieť 4G.
Koľko známych vesmírnych objektov na fotke nájdete? Fotka Tomáša Slovinského sa už tretíkrát za posledný rok stala Astronomickou snímkou dňa NASA.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 895
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 704
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 490
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 545
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 819
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 721
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 603
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 376
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 177
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 165